Shiva (Pashupati)
श्री पशुपत्यष्टकम्
Śrī Paśupatyaṣṭakam
An eight-verse hymn to Shiva as Paśupati ('Lord of all creatures'), composed by Pṛthivīpati Sūri and preceded by a dhyāna (meditation) verse. Its refrain 'bhajata re manujā girijā-patim' calls upon all people to worship the consort of Girijā (Parvati).
Reflecting on the helplessness of beings before death — for neither kin nor wealth can save one — the hymn urges everyone to take refuge in Shiva, the supreme Lord worshipped by Vishnu, Brahma and the gods, who alone grants fearlessness and a dwelling in Shiva's own city.
॥ ॐ ॥
Dhyānam ध्यायेन्नित्यं महेशं रजतगिरिनिभं चारुचन्द्रावतंसं
रत्नाकल्पोज्ज्वलाङ्गं परशुमृगवराभीतिहस्तं प्रसन्नम्।
पद्मासीनं समन्तात्स्तुतममरगणैर्व्याघ्रकृत्तिं वसानं
विश्वाद्यं विश्वबीजं निखिलभयहरं पञ्चवक्त्रं त्रिनेत्रम्॥
dhyāyen nityaṃ maheśaṃ rajata-giri-nibhaṃ cāru-candrāvataṃsaṃ
ratnā-kalpojjvalāṅgaṃ paraśu-mṛga-varābhīti-hastaṃ prasannam |
padmāsīnaṃ samantāt stutam amara-gaṇair vyāghra-kṛttiṃ vasānaṃ
viśvādyaṃ viśva-bījaṃ nikhila-bhaya-haraṃ pañca-vaktraṃ trinetram ||
dhyayen nityam mahesham rajata-giri-nibham charu-chandravatamsam
ratna-kalpojjvalangam parashu-mriga-varabhiti-hastam prasannam |
padmasinam samantat stutam amara-ganair vyaghra-krittim vasanam
vishvadyam vishva-bijam nikhila-bhaya-haram pancha-vaktram trinetram ||
नित्य महेश का ध्यान करें — जो चाँदी के पर्वत (कैलास) के समान श्वेत हैं, सुन्दर चन्द्रमा को आभूषण रूप में धारण करते हैं; रत्नमय आभूषणों से देदीप्यमान अंगवाले, हाथों में परशु, मृग, वरमुद्रा और अभयमुद्रा धारण किए प्रसन्नमुख; कमल पर विराजमान, चारों ओर देवगणों द्वारा स्तुत, व्याघ्रचर्म धारण किए हुए; विश्व के आदिकारण, विश्व के बीज, समस्त भयों के हर्ता, पञ्चमुख और त्रिनेत्रधारी।
Ever meditate on Mahesha — white as the silver mountain (Kailasa), wearing the lovely crescent moon as an ornament; his limbs radiant with jewelled adornments, his hands holding axe, deer, the boon-gesture and the gesture of fearlessness, his face serene; seated on a lotus, praised on every side by the hosts of gods, clad in a tiger-skin; the first cause of the universe, the seed of the universe, remover of every fear, five-faced and three-eyed.
1 पशुपतिं द्युपतिं धरणीपतिं भुजगलोकपतिं च सतीपतिम्।
प्रणतभक्तजनार्तिहरं परं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥१॥
paśupatiṃ dyupatiṃ dharaṇī-patiṃ bhujaga-loka-patiṃ ca satī-patim |
praṇata-bhakta-janārti-haraṃ paraṃ bhajata re manujā girijā-patim ||1||
pashupatim dyupatim dharani-patim bhujaga-loka-patim cha sati-patim |
pranata-bhakta-janarti-haram param bhajata re manuja girija-patim ||1||
जो पशुओं (समस्त जीवों) के पति, स्वर्ग के पति, पृथ्वी के पति, नागलोक के पति और सती (पार्वती) के पति हैं; जो शरणागत भक्तजनों के दुःख हरनेवाले परमेश्वर हैं — हे मनुष्यो, उन गिरिजापति (पार्वती के स्वामी शिव) का भजन करो।
Lord of all creatures, lord of heaven, lord of the earth, lord of the realm of serpents, and consort of Sati; the supreme one who removes the suffering of the devotees who bow to him — O men, worship the consort of Girija (Parvati)!
2 न जनको जननी न च सोदरो न तनयो न च भूरिबलं कुलम्।
अवति कोऽपि न कालवशं गतं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥२॥
na janako jananī na ca sodaro na tanayo na ca bhūri-balaṃ kulam |
avati ko'pi na kāla-vaśaṃ gataṃ bhajata re manujā girijā-patim ||2||
na janako janani na cha sodaro na tanayo na cha bhuri-balam kulam |
avati ko'pi na kala-vasham gatam bhajata re manuja girija-patim ||2||
न पिता, न माता, न भाई, न पुत्र, और न ही महान बलशाली कुल — काल के वश में पड़े हुए मनुष्य की कोई भी रक्षा नहीं कर सकता। (अतः) हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Neither father, nor mother, nor brother, nor son, nor a mighty and powerful family — none can save the one who has fallen under the sway of Death. Therefore, O men, worship the consort of Girija!
3 मुरजडिण्डिमवाद्यविलक्षणं मधुरपञ्चमनादविशारदम्।
प्रमथभूतगणैरपि सेवितं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥३॥
muraja-ḍiṇḍima-vādya-vilakṣaṇaṃ madhura-pañcama-nāda-viśāradam |
pramatha-bhūta-gaṇair api sevitaṃ bhajata re manujā girijā-patim ||3||
muraja-dindima-vadya-vilakshanam madhura-panchama-nada-visharadam |
pramatha-bhuta-ganair api sevitam bhajata re manuja girija-patim ||3||
जो मुरज और डिण्डिम आदि वाद्यों की ध्वनि में अद्वितीय हैं, मधुर पञ्चम स्वर के नाद में निपुण हैं; जिनकी सेवा प्रमथ और भूतगण भी करते हैं — हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Peerless amid the sound of the muraja and dindima drums, a master of the sweet fifth musical note; served even by the hosts of Pramathas and spirits — O men, worship the consort of Girija!
4 शरणदं सुखदं शरणान्वितं शिव शिवेति शिवेति नतं नृणाम्।
अभयदं करुणावरुणालयं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥४॥
śaraṇadaṃ sukhadaṃ śaraṇānvitaṃ śiva śiveti śiveti nataṃ nṛṇām |
abhayadaṃ karuṇā-varuṇālayaṃ bhajata re manujā girijā-patim ||4||
sharanadam sukhadam sharananvitam shiva shiveti shiveti natam nrinam |
abhayadam karuna-varunalayam bhajata re manuja girija-patim ||4||
जो शरण देनेवाले, सुख देनेवाले और शरणागतों के रक्षक हैं; जिन्हें मनुष्य 'शिव, शिव, शिव' कहकर नमन करते हैं; जो अभय देनेवाले और करुणा के सागर हैं — हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Giver of refuge, giver of joy, protector of those who seek shelter; to whom people bow crying 'Shiva, Shiva, Shiva'; granter of fearlessness, an ocean of compassion — O men, worship the consort of Girija!
5 नरशिरोरचितं मणिकुण्डलं भुजगहारमुदं वृषभध्वजम्।
चितिरजोधवलीकृतविग्रहं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥५॥
nara-śiro-racitaṃ maṇi-kuṇḍalaṃ bhujaga-hāram udaṃ vṛṣabha-dhvajam |
citi-rajo-dhavalī-kṛta-vigrahaṃ bhajata re manujā girijā-patim ||5||
nara-shiro-rachitam mani-kundalam bhujaga-haram udam vrishabha-dhvajam |
chiti-rajo-dhavali-krita-vigraham bhajata re manuja girija-patim ||5||
जो मनुष्यों के मस्तकों (मुण्डों) से रचित माला और मणि-कुण्डल धारण करते हैं, सर्प को हार रूप में पहने प्रसन्न रहते हैं, वृषभ (नंदी) की ध्वजावाले हैं; जिनका शरीर चिता की भस्म से श्वेत हो रहा है — हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Adorned with a garland fashioned of human skulls and with jewelled earrings, delighting in a serpent worn as a necklace, bearing the bull (Nandi) on his banner; his body whitened with the ash of the cremation-ground — O men, worship the consort of Girija!
6 मखविनाशकरं शशिशेखरं सततमध्वरभाजिफलप्रदम्।
प्रलयदग्धसुरासुरमानवं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥६॥
makha-vināśa-karaṃ śaśi-śekharaṃ satatam adhvara-bhāji-phala-pradam |
pralaya-dagdha-surāsura-mānavaṃ bhajata re manujā girijā-patim ||6||
makha-vinasha-karam shashi-shekharam satatam adhvara-bhaji-phala-pradam |
pralaya-dagdha-surasura-manavam bhajata re manuja girija-patim ||6||
जो (दक्ष के) यज्ञ का नाश करनेवाले हैं, चन्द्रमा को शिरोभूषण रूप में धारण करते हैं, और यज्ञ करनेवालों को सदा फल देनेवाले हैं; जो प्रलय के समय देवों, असुरों और मनुष्यों को (संहार-अग्नि में) भस्म कर देते हैं — हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Destroyer of the (Daksha's) sacrifice, bearing the moon upon his crest, ever bestowing the fruit upon those who perform sacrifices; who at the cosmic dissolution consumes gods, demons and men alike — O men, worship the consort of Girija!
7 मदमपास्य चिरं हृदि संस्थितं मरणजन्मजराभयपीडितम्।
जगदुदीक्ष्य समीपभयाकुलं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥७॥
madam apāsya ciraṃ hṛdi saṃsthitaṃ maraṇa-janma-jarā-bhaya-pīḍitam |
jagad udīkṣya samīpa-bhayākulaṃ bhajata re manujā girijā-patim ||7||
madam apasya chiram hridi samsthitam marana-janma-jara-bhaya-piditam |
jagad udikshya samipa-bhayakulam bhajata re manuja girija-patim ||7||
अहंकार को त्यागकर उन्हें चिरकाल तक हृदय में धारण करो। यह संसार जन्म, मृत्यु और जरा के भय से पीड़ित है तथा निकट आते भय (काल) से व्याकुल है — यह देखकर, हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Casting away pride, hold him forever in your heart. Seeing this world tormented by the fear of death, birth and old age, and distraught at the danger drawing near — O men, worship the consort of Girija!
8 हरिविरञ्चिसुराधिपपूजितं यमजनेशधनेशनमस्कृतम्।
त्रिनयनं भुवनत्रितयाधिपं भजत रे मनुजा गिरिजापतिम्॥८॥
hari-virañci-surādhipa-pūjitaṃ yama-janeśa-dhaneśa-namaskṛtam |
tri-nayanaṃ bhuvana-tritayādhipaṃ bhajata re manujā girijā-patim ||8||
hari-viranchi-suradhipa-pujitam yama-janesha-dhanesha-namaskritam |
tri-nayanam bhuvana-tritayadhipam bhajata re manuja girija-patim ||8||
जो विष्णु, ब्रह्मा और देवराज इन्द्र द्वारा पूजित हैं; यम, जनेश (प्रजापति) और धनेश (कुबेर) द्वारा नमस्कृत हैं; जो त्रिनेत्रधारी और तीनों लोकों के अधिपति हैं — हे मनुष्यो, उन गिरिजापति का भजन करो।
Worshipped by Vishnu, Brahma and Indra the king of gods; bowed to by Yama, the lord of beings, and Kubera the lord of wealth; the three-eyed one, sovereign of all three worlds — O men, worship the consort of Girija!
Phala-śruti पशुपतेरिदमष्टकमद्भुतं विरचितं पृथिवीपतिसूरिणा।
पठति संशृणुते मनुजः सदा शिवपुरीं वसते लभते मुदम्॥९॥
paśupater idam aṣṭakam adbhutaṃ viracitaṃ pṛthivī-pati-sūriṇā |
paṭhati saṃśṛṇute manujaḥ sadā śiva-purīṃ vasate labhate mudam ||9||
pashupater idam ashtakam adbhutam virachitam prithivi-pati-surina |
pathati samshrinute manujah sada shiva-purim vasate labhate mudam ||9||
पशुपति का यह अद्भुत अष्टक पृथिवीपति सूरि द्वारा रचा गया है। जो मनुष्य इसे सदा पढ़ता या सुनता है, वह शिवपुरी में निवास करता है और आनन्द को प्राप्त होता है।
This wondrous octet to Pashupati was composed by Prithivipati Suri. The man who ever recites or hears it dwells in the city of Shiva and attains joy.
Colophon ॥ इति श्रीपृथिवीपतिसूरिविरचितं श्रीपशुपत्यष्टकं सम्पूर्णम् ॥
|| iti śrī-pṛthivī-pati-sūri-viracitaṃ śrī-paśupatyaṣṭakaṃ sampūrṇam ||
|| iti shri-prithivi-pati-suri-virachitam shri-pashupatyashtakam sampurnam ||
इस प्रकार श्री पृथिवीपति सूरि द्वारा रचित श्रीपशुपत्यष्टक सम्पूर्ण हुआ।
Thus concludes the Pashupatyashtakam composed by Shri Prithivipati Suri.