Maa Kalika (Devi)
श्रीकालिकाष्टकम्
Shri Kalikaashtakam
Composed by Adi Shankaracharya. Colophon: "iti śrīmacchańkarācārya-viracitaṃ śrīkālikāṣṭakaṃ sampūrṇam." Also said to be found in the Kalirahasya text. No proofreader listed in source. Source: sanskritdocuments.org/doc_devii/kAlikAShTakam.html.
Three dhyana (meditation) verses depicting the fierce form of Goddess Kalika, followed by eight stuti (praise) verses each ending with the profound refrain "svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ" — the gods themselves cannot fathom your true nature. The stuti covers Kali's cosmological role (the three gunas worship her), her tantric powers, her dwelling in pure hearts, her appearance as the bliss of pure consciousness, and her mystery that transcends age and form. Verse seven is remarkable: Shankaracharya apologizes for having revealed her hidden nature to the world, even though he was purified by her own meditation. Deeply revered in Shakta tradition and recited on Kali Puja and Navaratri.
॥ ॐ ॥
Dhyana — Meditation on the Goddess
गलद्रक्तमुण्डावलीकण्ठमाला
महोघोररावा सुदंष्ट्रा कराला ।
विवस्त्रा श्मशानालया मुक्तकेशी
महाकालकामाकुला कालिकेयम् ॥ १॥
galad-rakta-muṇḍāvalī-kaṇṭha-mālā |
maho-ghora-rāvā su-daṃṣṭrā karālā |
vivastā śmaśānālayā mukta-keśī |
mahākāla-kāmākulā kālikeyam ||
Galad-rakta-mundaavalii-kantha-maalaa, maho-ghora-raavaa su-damshthraa karaalaa; Vivastaa shmashaalaya mukta-keshee, Mahaakaala-kaamaakula Kaalikeyam
जिसके गले में टपकते रक्तवाले मुण्डों की माला है, जिसकी गर्जना अति घोर है, जो बड़ी दाढ़ोंवाली, विकराल, विवस्त्रा, श्मशानवासिनी और खुले केशोंवाली है, और जो महाकाल के प्रति काम-विह्वल है — वह यह कालिका है।
Her neck adorned with a garland of dripping skulls, roaring with a mighty and terrifying sound, with fierce fangs and fearsome form; unclothed, dwelling in the cremation ground, with hair loose and free; consumed with longing for Mahakala — this is Kalika.
भुजे वामयुग्मे शिरोऽसिं दधाना
वरं दक्षयुग्मेऽभयं वै तथैव ।
सुमध्याऽपि तुङ्गस्तना भारनम्रा
लसद्रक्तसृक्कद्वया सुस्मितास्या ॥ २॥
bhuje vāma-yugme śiro'siṃ dadhānā |
varaṃ dakṣa-yugme'bhayaṃ vai tathaiva |
su-madhyā'pi tuṅga-stanā bhāra-namrā |
lasat-rakta-sṛkka-dvayā su-smitāsyā ||
Bhuje vaama-yugme shiro'sim dadhana, varam daksha-yugme'bhayam vai tathaiva; Su-madhyaa'pi tunga-stanaa bhaara-namraa, lasat-rakta-srikka-dvayaa su-smitaasyaa
जो अपनी बायीं दो भुजाओं में कटा सिर और खड्ग धारण करती है, और दाहिनी दो भुजाओं से वर तथा अभय की मुद्राएँ दिखाती है; जो क्षीण कटिवाली होकर भी उन्नत स्तनों के भार से झुकी हुई है, जिसके दोनों ओष्ठ-प्रान्त रक्त से चमक रहे हैं और मुख पर मन्द मुस्कान है।
In her left pair of arms she holds a severed head and a sword; in her right pair she grants boon and bestows refuge. Slender-waisted yet bowed under the weight of high breasts; with blood dripping from both corners of her mouth, wearing a gentle smile on her face.
शवद्वन्द्वकर्णावतंसा सुकेशी
लसत्प्रेतपाणिं प्रयुक्तैककाञ्ची ।
शवाकारमञ्चाधिरूढा शिवाभिश्-
चतुर्दिक्षुशब्दायमानाऽभिरेजे ॥ ३॥
śava-dvandva-karṇāvataṃsā sukeśī |
lasat-preta-pāṇiṃ prayukta-ika-kāñcī |
śavākāra-mañcādhirūḍhā śivābhiś- |
caturdikṣu śabdāyamānā'bhireje ||
Shava-dvandva-karnavatamsaa sujkeshee, lasat-preta-paanim prayukta-ika-kaañchee; Shavakaara-manchaadhiroodhaa shivaabhish-, Chaturdikshuu shabdaayamaanaa'bhireje
जो दो शवों को कानों के आभूषण बनाये है, सुन्दर केशोंवाली है, चमकते प्रेत-हाथों की एक करधनी पहने है; जो शव-रूपी मंच पर आरूढ़ है और चारों दिशाओं में बोलती सियारिनों से घिरी हुई सुशोभित होती है।
Adorned with earrings made of two corpses; of beautiful hair; with a single girdle fashioned of ghost-hands; seated upon a throne shaped like a corpse — she shines forth, resounding in all four directions with the cries of jackals.
Stuti — Eightfold Praise
विरञ्च्यादिदेवास्त्रयस्ते गुणास्त्रीन्
समाराध्य कालीं प्रधाना बभूबुः ।
अनादिं सुरादिं मखादिं भवादिं
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ १॥
virañcyādi-devās trayas te guṇāstrīn |
samārādhya kālīṃ pradhānā babhūbuḥ |
anādiṃ surādiṃ makhādiṃ bhavādiṃ |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Virañchyaadi-devaas trayas te gunaas-treen, samaradhya Kaalim pradhaanaa babhoobuḥ; Anaadim suraadim makhaadim bhavaadim, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
ब्रह्मा आदि तीनों देव आपके ही तीन गुण हैं; वे काली की समाराधना करके ही (अपने कार्यों में) प्रधान हुए। हे अनादि! देवों की आदि, यज्ञों की आदि, भव (शिव) की भी आदि! — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
The three gods beginning with Brahma — the three gunas personified — became supreme by worshipping Kali. O you who are without beginning, origin of the gods, source of sacrifice, origin of all existence — the gods cannot fathom your true nature.
जगन्मोहिनीयं तु वाग्वादिनीयं
सुहृत्पोषिणीशत्रुसंहारणीयम् ।
वचस्तम्भनीयं किमुच्चाटनीयं
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ २॥
jagat-mohinīyaṃ tu vāg-vādinīyaṃ |
suhṛt-poṣiṇī-śatru-saṃhāraṇīyam |
vacas-tambhanīyaṃ kim uccāṭanīyaṃ |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Jagat-mohiniyam tu vaag-vaadiniyam, suhrit-poshinee-shatru-samhaaraniyam; Vachas-tambhaniyam kim uchchaataniyam, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
यही जगत को मोहनेवाली है, यही वाणी की अधिष्ठात्री वाग्वादिनी है; यही सुहृदों का पोषण और शत्रुओं का संहार करनेवाली है; वाणी का स्तम्भन क्या, उच्चाटन तक यही करती है — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
Your form that enchants the world, that causes speech to speak, that nourishes friends and destroys enemies, that stills speech (vācastambhana) — what to speak of the power that uproots (uccāṭana) — the gods cannot fathom your true nature.
इयं स्वर्गदात्री पुनः कल्पवल्ली
मनोजास्तु कामान् यथार्थं प्रकुर्यात् ।
तथा ते कृतार्था भवन्तीति नित्यं
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ ३॥
iyaṃ svargadātrī punaḥ kalpa-vallī |
manojāstu kāmān yathārthaṃ prakuryāt |
tathā te kṛtārthā bhavantīti nityaṃ |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Iyam svargadaatree punah kalpa-vallee, manojaastu kaamaan yathaartham prakuryaat; Tathaa te kritaarthaa bhavantiti nityam, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
यही स्वर्ग देनेवाली है, और कल्पलता भी यही है; मन से उत्पन्न कामनाओं को यह यथार्थ कर देती है, जिससे साधक नित्य कृतार्थ हो जाते हैं — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
She is the giver of heaven, the wish-fulfilling creeper; she truly fulfills the desires even of Manoja (the love-god) — thus they are perpetually fulfilled. The gods cannot fathom your true nature.
सुरापानमत्ता सुभक्तानुरक्ता
लसत्पूतचित्ते सदाविर्भवत्ते ।
जपध्यानपूजासुधाधौतपङ्का
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ ४॥
surāpāna-mattā subhaktānuraktā |
lasat-pūta-citte sadāvirbhavatte |
japa-dhyāna-pūjā-sudhādhāuta-paṅkā |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Suraapaaana-mattaa subhaktaanuraktaa, lasat-poota-chitte sadaavirbhavatte; Japa-dhyaana-pooja-sudhaadhauta-pankaa, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
जो सुरा-पान से मत्त और अपने सुभक्तों पर अनुरक्त है, जो भक्तों के निर्मल, पवित्र चित्त में सदा प्रकट होती है, और जप, ध्यान तथा पूजा की सुधा से (उनके) पंक को धो देती है — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
Intoxicated with wine, yet beloved of true devotees; always manifest in pure and shining hearts; whose mud of sin is washed clean by the nectar of japa, meditation, and worship — the gods cannot fathom your true nature.
चिदानन्दकन्दं हसन् मन्दमन्दं
शरच्चन्द्रकोटिप्रभापुञ्जबिम्बम् ।
मुनीनां कवीनां हृदि द्योतयन्तं
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ ५॥
cid-ānanda-kandaṃ hasan manda-mandaṃ |
śarac-candra-koṭi-prabhā-puñja-bimbam |
munīnāṃ kavīnāṃ hṛdi dyotayantaṃ |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Chid-aananda-kandam hasan manda-mandam, Sharach-chandra-koti-prabhaa-punja-bimbam; Muniinam kaviinam hridi dyotayantam, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
चिदानन्द के कन्द, मन्द-मन्द मुस्कुराते, करोड़ों शरद-चन्द्रों की प्रभा के पुंज-बिम्बस्वरूप, मुनियों और कवियों के हृदय में प्रकाशित होते हुए आपके स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
The root-bulb of consciousness-bliss, smiling gently; the orb blazing with the gathered brilliance of a billion autumn moons; illuminating the hearts of sages and poets — the gods cannot fathom your true nature.
महामेघकाली सुरक्तापि शुभ्रा
कदाचिद् विचित्राकृतिर्योगमाया ।
न बाला न वृद्धा न कामातुरापि
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ ६॥
mahāmegha-kālī suraktā'pi śubhrā |
kadācid vicitra-kṛtir yogamāyā |
na bālā na vṛddhā na kāmāturā'pi |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Mahaaamegha-kaalee suraktaa'pi shubhraa, kadaachid vichitra-kritir Yogamaayaa; Na baalaa na vriddhaa na kaamaaturaa'pi, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
जो कभी महामेघ-सी काली है, कभी अत्यन्त रक्तवर्णा, कभी शुभ्र-धवल; कभी विचित्र आकृतिवाली योगमाया है; जो न बाला है, न वृद्धा, न ही कामातुरा — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
Dark as a great monsoon cloud, yet even in passion remaining pure; sometimes of wondrous form, the Yogamaya (supreme cosmic illusion); neither young nor old, nor afflicted by desire — the gods cannot fathom your true nature.
क्षमस्वापराधं महागुप्तभावं
मया लोकमध्ये प्रकाशिकृतं यत् ।
तव ध्यानपूतेन चापल्यभावात्
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ ७॥
kṣamasv-āparādhaṃ mahāgupta-bhāvaṃ |
mayā loka-madhye prakāśī-kṛtaṃ yat |
tava dhyāna-pūtena cāpalya-bhāvāt |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Kshamasv-aparadham mahaagupta-bhaavam, mayaa loka-madhye prakaashee-kritam yat; Tava dhyaana-pootena chaapalya-bhaavaat, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
हे महागुप्त भाववाली! आपके ध्यान से पवित्र होकर भी मैंने चपलतावश जो (आपका गुप्त रहस्य) लोगों के बीच प्रकट कर दिया, मेरा यह अपराध क्षमा कीजिए — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
Forgive the transgression of having revealed your great hidden nature to the world — out of the folly of one purified by your own meditation. The gods cannot fathom your true nature.
यदि ध्यानयुक्तं पठेद् यो मनुष्यस्-
तदा सर्वलोके विशालो भवेच्च ।
गृहे चाष्टसिद्धिर्मृते चापि मुक्तिः
स्वरूपं त्वदीयं न विन्दन्ति देवाः ॥ ८॥
yadi dhyāna-yuktaṃ paṭhed yo manuṣyas- |
tadā sarva-loke viśālo bhavec-ca |
gṛhe cāṣṭa-siddhir mṛte cā'pi muktiḥ |
svarūpaṃ tvadīyaṃ na vindanti devāḥ ||
Yadi dhyaana-yuktam pathed yo manushyas-, tadaa sarva-loke vishaalo bhaavecha; Grihe chaashta-siddhir mrite chaapi muktih, Svaroopam tvadiyam na vindanti devah
जो मनुष्य ध्यानपूर्वक इसका पाठ करे, वह सम्पूर्ण लोक में महान होता है; उसके घर में आठों सिद्धियाँ और मरने पर मुक्ति होती है — आपके उस स्वरूप को देवता भी नहीं जान पाते।
If any person recites this with focused meditation, they become renowned throughout all the worlds; at home they receive the eight supernatural powers; upon death, liberation itself — the gods cannot fathom your true nature.