Viniyoga अस्य श्रीशीतलास्तोत्रस्य महादेव ऋषिः । अनुष्टुप् छन्दः । शीतला देवता । लक्ष्मीर्बीजम् । भवानी शक्तिः । सर्वविस्फोटकनिवृत्यर्थे जपे विनियोगः ॥
asya śrī-śītalā-stotrasya mahādeva ṛṣiḥ | anuṣṭup chandaḥ | śītalā devatā | lakṣmīr bījam | bhavānī śaktiḥ | sarva-visphoṭaka-nivṛtyarthe jape viniyogaḥ ||
asya shri-shitala-stotrasya mahadeva rishih | anushtup chhandah | shitala devata | lakshmir bijam | bhavani shaktih | sarva-visphotaka-nivrityarthe jape viniyogah ||
इस श्रीशीतला स्तोत्र के ऋषि महादेव हैं, छन्द अनुष्टुप् है, देवता शीतला हैं, बीज लक्ष्मी और शक्ति भवानी हैं; समस्त विस्फोटक (चेचक आदि) रोगों की निवृत्ति के लिए इसके जप में विनियोग है।
Of this hymn to Śrī Śītalā the seer is Mahādeva, the metre anuṣṭubh, the deity Śītalā, the seed Lakṣmī, the power Bhavānī; it is employed in japa for the cure of all eruptive fevers.
Īśvara uvāca वन्देऽहं शीतलां देवीं रासभस्थां दिगम्बराम् । मार्जनीकलशोपेतां शूर्पालङ्कृतमस्तकाम् ॥ १॥
vande'haṃ śītalāṃ devīṃ rāsabha-sthāṃ digambarām | mārjanī-kalaśopetāṃ śūrpālaṅkṛta-mastakām ||1||
vande'ham shitalam devim rasabha-stham digambaram | marjani-kalashopetam shurpalankrita-mastakam ||1||
मैं उन शीतला देवी की वन्दना करता हूँ जो गर्दभ पर विराजमान, दिगम्बरा हैं, हाथ में झाड़ू और कलश लिये हैं, और जिनका मस्तक सूप से अलंकृत है।
I bow to Goddess Śītalā — seated on a donkey, clothed in space, bearing broom and water-pot, her head adorned with a winnowing fan.
वन्देऽहं शीतलां देवीं सर्वरोगभयापहाम् । यामासाद्य निवर्तेत विस्फोटकभयं महत् ॥ २॥
vande'haṃ śītalāṃ devīṃ sarva-roga-bhayāpahām | yām āsādya nivarteta visphoṭaka-bhayaṃ mahat ||2||
vande'ham shitalam devim sarva-roga-bhayapaham | yam asadya nivarteta visphotaka-bhayam mahat ||2||
मैं उन शीतला देवी की वन्दना करता हूँ जो समस्त रोगों का भय हर लेती हैं, और जिनकी शरण पाते ही विस्फोटक (चेचक) का महान भय लौट जाता है।
I bow to Goddess Śītalā, who removes the fear of every disease; reaching her, the great terror of the pox turns away.
शीतले शीतले चेति यो ब्रूयद्दाहपीडितः । विस्फोटकभयं घोरं क्षिप्रं तस्य प्रणश्यति ॥ ३॥
śītale śītale ceti yo brūyād dāha-pīḍitaḥ | visphoṭaka-bhayaṃ ghoraṃ kṣipraṃ tasya praṇaśyati ||3||
shitale shitale cheti yo bruyad daha-piditah | visphotaka-bhayam ghoram kshipram tasya pranashyati ||3||
दाह से पीड़ित जो मनुष्य “शीतले! शीतले!” ऐसा पुकारता है, उसका घोर विस्फोटक-भय शीघ्र नष्ट हो जाता है।
He who, burning with fever, cries “Śītalā! Śītalā!” — his dread terror of the pox swiftly perishes.
यस्त्वामुदकमध्ये तु ध्यात्वा सम्पूजयेन्नरः । विस्फोटकभयं घोरं गृहे तस्य न जायते ॥ ४॥
yas tvām udaka-madhye tu dhyātvā sampūjayen naraḥ | visphoṭaka-bhayaṃ ghoraṃ gṛhe tasya na jāyate ||4||
yas tvam udaka-madhye tu dhyatva sampujayen narah | visphotaka-bhayam ghoram grihe tasya na jayate ||4||
जो मनुष्य जल के बीच खड़े होकर आपका ध्यान कर पूजन करता है, उसके घर में विस्फोटक का घोर भय उत्पन्न नहीं होता।
The man who meditates on you and worships you standing amid water — in his house the dread terror of the pox never arises.
शीतले ज्वरदग्धस्य पूतिगन्धयुतस्य च । प्रणष्टचक्षुषः पुंसस्त्वामाहुर्जीवनौषधम् ॥ ५॥
śītale jvara-dagdhasya pūti-gandha-yutasya ca | praṇaṣṭa-cakṣuṣaḥ puṃsas tvām āhur jīvanauṣadham ||5||
shitale jvara-dagdhasya puti-gandha-yutasya cha | pranashta-chakshushah pumsas tvam ahur jivanaushadham ||5||
हे शीतले! ज्वर से जले हुए, दुर्गन्ध से ग्रस्त और नष्ट नेत्रोंवाले पुरुष के लिए आपको ही जीवन की औषधि कहा गया है।
O Śītalā! For the man scorched by fever, foul of odour, his eyes destroyed — you alone, they say, are the medicine of life.
शीतले तनुजान् रोगान् नृणां हरसि दुस्त्यजान् । विस्फोटकविदीर्णानां त्वमेकाऽमृतवर्षिणी ॥ ६॥
śītale tanu-jān rogān nṛṇāṃ harasi dustyajān | visphoṭaka-vidīrṇānāṃ tvam ekā'mṛta-varṣiṇī ||6||
shitale tanu-jan rogan nrinam harasi dustyajan | visphotaka-vidirnanam tvam eka'mrita-varshini ||6||
हे शीतले! आप मनुष्यों के कठिनाई से छूटनेवाले शारीरिक रोगों को हर लेती हैं; विस्फोटक से विदीर्ण पीड़ितों पर एकमात्र आप ही अमृत बरसानेवाली हैं।
O Śītalā! You take away men’s bodily diseases, so hard to shed; for those torn by the pox you alone rain down nectar.
गलगण्डग्रहा रोगा ये चान्ये दारुणा नृणाम् । त्वदनुध्यानमात्रेण शीतले यान्ति सङ्क्षयम् ॥ ७॥
gala-gaṇḍa-grahā rogā ye cānye dāruṇā nṛṇām | tvad-anudhyāna-mātreṇa śītale yānti saṅkṣayam ||7||
gala-ganda-graha roga ye chanye daruna nrinam | tvad-anudhyana-matrena shitale yanti sankshayam ||7||
गलगण्ड, ग्रह-बाधा तथा मनुष्यों के और भी जो दारुण रोग हैं — हे शीतले! आपके ध्यान-मात्र से वे क्षय को प्राप्त हो जाते हैं।
Goitre, seizures, and whatever other cruel diseases afflict men — by mere meditation on you, O Śītalā, they waste away.
न मन्त्रो नौषधं तस्य पापरोगस्य विद्यते । त्वामेकां शीतले धात्रीं नान्यां पश्यामि देवताम् ॥ ८॥
na mantro nauṣadhaṃ tasya pāpa-rogasya vidyate | tvām ekāṃ śītale dhātrīṃ nānyāṃ paśyāmi devatām ||8||
na mantro naushadham tasya papa-rogasya vidyate | tvam ekam shitale dhatrim nanyam pashyami devatam ||8||
उस पाप-रोग की न कोई मन्त्र-चिकित्सा है, न औषधि; हे शीतले! एक आप धात्री को छोड़कर मैं कोई दूसरा देवता नहीं देखता।
For that sinful disease there is neither spell nor medicine; O Śītalā, but for you, the Nurse, I see no other deity.
मृणालतन्तुसदृशीं नाभिहृन्मध्यसंस्थिताम् । यस्त्वां सञ्चिन्तयेद्देवि तस्य मृत्युर्न जायते ॥ ९॥
mṛṇāla-tantu-sadṛśīṃ nābhi-hṛn-madhya-saṃsthitām | yas tvāṃ sañcintayed devi tasya mṛtyur na jāyate ||9||
mrinala-tantu-sadrishim nabhi-hrin-madhya-samsthitam | yas tvam sanchintayed devi tasya mrityur na jayate ||9||
जो मनुष्य कमल-नाल के तन्तु-सी सूक्ष्म, नाभि और हृदय के मध्य विराजमान आपका चिन्तन करता है — हे देवि! उसकी मृत्यु नहीं होती।
He who contemplates you, fine as a lotus-stem fibre, seated between navel and heart — O Goddess, death does not befall him.
Phala-śruti अष्टकं शीतलादेव्या यो नरः प्रपठेत्सदा । विस्फोटकभयं घोरं गृहे तस्य न जायते ॥ १०॥
aṣṭakaṃ śītalā-devyā yo naraḥ prapaṭhet sadā | visphoṭaka-bhayaṃ ghoraṃ gṛhe tasya na jāyate ||10||
ashtakam shitala-devya yo narah prapathet sada | visphotaka-bhayam ghoram grihe tasya na jayate ||10||
जो मनुष्य शीतला देवी के इस अष्टक का सदा पाठ करता है, उसके घर में विस्फोटक का घोर भय उत्पन्न नहीं होता।
The man who ever recites this octet of Goddess Śītalā — in his house the dread terror of the pox never arises.
श्रोतव्यं पठितव्यं च श्रद्धाभाक्तिसमन्वितैः । उपसर्गविनाशाय परं स्वस्त्ययनं महत् ॥ ११॥
śrotavyaṃ paṭhitavyaṃ ca śraddhā-bhākti-samanvitaiḥ | upasarga-vināśāya paraṃ svastyayanaṃ mahat ||11||
shrotavyam pathitavyam cha shraddha-bhakti-samanvitaih | upasarga-vinashaya param svastyayanam mahat ||11||
श्रद्धा-भक्ति से युक्त होकर इसे सुनना और पढ़ना चाहिए; उपसर्गों (महामारियों) के विनाश के लिए यह परम महान कल्याण-साधन है।
It should be heard and recited by those endowed with faith and devotion; it is the great, supreme blessing for the destruction of plagues.
शीतले त्वं जगन्माता शीतले त्वं जगत्पिता । शीतले त्वं जगद्धात्री शीतलायै नमो नमः ॥ १२॥
śītale tvaṃ jagan-mātā śītale tvaṃ jagat-pitā | śītale tvaṃ jagad-dhātrī śītalāyai namo namaḥ ||12||
shitale tvam jagan-mata shitale tvam jagat-pita | shitale tvam jagad-dhatri shitalayai namo namah ||12||
हे शीतले! आप ही जगत की माता हैं, आप ही जगत के पिता हैं, आप ही जगत की धात्री हैं — शीतला देवी को बार-बार नमस्कार।
O Śītalā, you are the mother of the world; O Śītalā, its father; O Śītalā, its nurse — salutations again and again to Śītalā!
रासभो गर्दभश्चैव खरो वैशाखनन्दनः । शीतलावाहनश्चैव दूर्वाकन्दनिकृन्तनः ॥ १३॥
rāsabho gardabhaś caiva kharo vaiśākha-nandanaḥ | śītalā-vāhanaś caiva dūrvā-kanda-nikṛntanaḥ ||13||
rasabho gardabhash chaiva kharo vaishakha-nandanah | shitala-vahanash chaiva durva-kanda-nikrintanah ||13||
रासभ, गर्दभ, खर, वैशाखनन्दन, शीतलावाहन और दूर्वाकन्दनिकृन्तन —
Rāsabha, Gardabha, Khara, Vaiśākhanandana, Śītalā-vāhana and Dūrvākanda-nikṛntana —
एतानि खरनामानि शीतलाग्रे तु यः पठेत् । तस्य गेहे शिशूनां च शीतलारुङ् न जायते ॥ १४॥
etāni khara-nāmāni śītalāgre tu yaḥ paṭhet | tasya gehe śiśūnāṃ ca śītalā-ruṅ na jāyate ||14||
etani khara-namani shitalagre tu yah pathet | tasya gehe shishunam cha shitala-run na jayate ||14||
गधे के इन (छह) नामों को जो शीतला देवी के सम्मुख पढ़ता है, उसके घर में बच्चों को शीतला-रोग नहीं होता।
He who recites these names of the donkey before Śītalā — in his house the children never suffer the śītalā-sickness.
शीतलाष्टकमेवेदं न देयं यस्यकस्यचित् । दातव्यं च सदा तस्मै श्रद्धाभक्तियुताय वै ॥ १५॥
śītalāṣṭakam evedaṃ na deyaṃ yasya-kasyacit | dātavyaṃ ca sadā tasmai śraddhā-bhakti-yutāya vai ||15||
shitalashtakam evedam na deyam yasya-kasyachit | datavyam cha sada tasmai shraddha-bhakti-yutaya vai ||15||
यह शीतलाष्टक जिस-किसी को नहीं देना चाहिए; इसे सदा उसी को देना चाहिए जो श्रद्धा और भक्ति से युक्त हो।
This Śītalāṣṭaka is not to be given to just anyone; it should ever be given only to one endowed with faith and devotion.
Colophon ॥ इति श्रीस्कन्दपुराणे शीतलाष्टकं सम्पूर्णम् ॥
iti śrī-skanda-purāṇe śītalāṣṭakaṃ sampūrṇam ||
iti shri-skanda-purane shitalashtakam sampurnam ||
इस प्रकार श्रीस्कन्दपुराण में शीतलाष्टकम् सम्पूर्ण हुआ।
Thus, in the Śrī Skanda Purāṇa, the Śītalāṣṭakam is complete.