जगज्जालपालं चलत्कण्ठमालं शरच्चन्द्रभालं महादैत्यकालम् । नभोनीलकायं दुरावारमायं सुपद्मासहायं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ १॥
jagaj-jāla-pālaṃ calat-kaṇṭha-mālaṃ śarac-candra-bhālaṃ mahā-daitya-kālam | nabho-nīla-kāyaṃ durāvāra-māyaṃ su-padmā-sahāyaṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||1||
Jagaj-jaala-paalam chalat-kantha-maalam sharach-chandra-bhaalam mahaa-daitya-kaalam, nabho-neela-kaayam duraavaara-maayam su-padmaa-sahaayam bhaje'ham bhaje'ham.
जो जगत के जाल (प्रपंच) के पालक हैं, जिनके कण्ठ में माला हिल रही है, जिनका ललाट शरद के चन्द्रमा-सा है, जो महान दैत्यों के काल हैं; जिनकी देह आकाश-सी नीली है, जिनकी माया दुर्निवार है, और लक्ष्मी जिनकी संगिनी हैं — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Protector of the world's web, a garland swaying at his throat, his brow like the autumn moon, death to the great demons; his body blue as the sky, his māyā irresistible, the lovely Lakshmi at his side — him I worship, him I worship.
सदाम्भोधिवासं गलत्पुष्पहासं जगत्सन्निवासं शतादित्यभासम् । गदाचक्रशस्त्रं लसत्पीतवस्त्रं हसच्चारुवक्त्रं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ २॥
sadāmbhodhi-vāsaṃ galat-puṣpa-hāsaṃ jagat-sannivāsaṃ śatāditya-bhāsam | gadā-cakra-śastraṃ lasat-pīta-vastraṃ hasac-cāru-vaktraṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||2||
Sadaambhodhi-vaasam galat-pushpa-haasam jagat-sannivaasam shataaditya-bhaasam, gadaa-chakra-shastram lasat-peeta-vastram hasach-chaaru-vaktram bhaje'ham bhaje'ham.
जो सदा क्षीरसागर में निवास करते हैं, जिनकी मुस्कान खिलते पुष्प-सी है, जो समस्त जगत के आश्रय हैं और सौ सूर्यों-से देदीप्यमान हैं; जो गदा और चक्र शस्त्र धारण करते हैं, जिनका पीताम्बर चमक रहा है और मुख मुस्कान से सुन्दर है — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Ever dwelling in the ocean of milk, his smile like an opening blossom, the abode of the universe, radiant as a hundred suns; armed with mace and discus, his yellow robe gleaming, his lovely face alight with laughter — him I worship, him I worship.
रमाकण्ठहारं श्रुतिव्रातसारं जलान्तर्विहारं धराभारहारम् । चिदानन्दरूपं मनोज्ञस्वरूपं धृतानेकरूपं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ ३॥
ramā-kaṇṭha-hāraṃ śruti-vrāta-sāraṃ jalāntar-vihāraṃ dharā-bhāra-hāram | cid-ānanda-rūpaṃ manojña-svarūpaṃ dhṛtāneka-rūpaṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||3||
Ramaa-kantha-haaram shruti-vraata-saaram jalaantar-vihaaram dharaa-bhaara-haaram, chid-aananda-roopam manojna-svaroopam dhritaaneka-roopam bhaje'ham bhaje'ham.
जो रमा (लक्ष्मी) के कण्ठ के हार हैं, समस्त श्रुतियों के सार हैं, जल के भीतर विहार करनेवाले हैं और पृथ्वी का भार हरनेवाले हैं; जो चिदानन्द-रूप हैं, मनोहर स्वरूपवाले हैं और अनेक रूप धारण करनेवाले हैं — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
The necklace at Ramā's throat, the essence of all the Vedas, sporting within the waters, remover of Earth's burden; consciousness-bliss itself, of captivating form, assuming forms beyond number — him I worship, him I worship.
जराजन्महीनं परानन्दपीनं समाधानलीनं सदैवानवीनम् । जगज्जन्महेतुं सुरानीककेतुं त्रिलोकैकसेतुं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ ४॥
jarā-janma-hīnaṃ parānanda-pīnaṃ samādhāna-līnaṃ sadaivānavīnam | jagaj-janma-hetuṃ surānīka-ketuṃ tri-lokaika-setuṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||4||
Jaraa-janma-heenam paraananda-peenam samaadhaana-leenam sadaivaanaveenam, jagaj-janma-hetum suraaneeka-ketum tri-lokaika-setum bhaje'ham bhaje'ham.
जो जरा और जन्म से रहित हैं, परम आनन्द से परिपूर्ण हैं, समाधि में लीन (योगियों के ध्येय) हैं और सदा एकरस (कभी पुराने न होनेवाले) हैं; जो जगत की उत्पत्ति के कारण हैं, देव-सेनाओं की ध्वजा हैं और तीनों लोकों के एकमात्र सेतु हैं — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Free of birth and age, brimming with supreme bliss, absorbed in perfect stillness, ever the same yet never old; the cause of the world's birth, the banner of the celestial hosts, the one bridge across the three worlds — him I worship, him I worship.
कृताम्नायगानं खगाधीशयानं विमुक्तेर्निदानं हरारातिमानम् । स्वभक्तानुकूलं जगद्वृक्षमूलं निरस्तार्तशूलं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ ५॥
kṛtāmnāya-gānaṃ khagādhīśa-yānaṃ vimukter-nidānaṃ harārāti-mānam | sva-bhaktānukūlaṃ jagad-vṛkṣa-mūlaṃ nirastārta-śūlaṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||5||
Kritaamnaaya-gaanam khagaadheesha-yaanam vimukter nidaanam haraaraati-maanam, sva-bhaktaanukoolam jagad-vriksha-moolam nirastaarta-shoolam bhaje'ham bhaje'ham.
वेद जिनका गान करते हैं, पक्षिराज गरुड़ जिनका वाहन है, जो मुक्ति के मूल कारण हैं और शत्रुओं का मान हरनेवाले हैं; जो अपने भक्तों के अनुकूल हैं, जगत-रूपी वृक्ष की जड़ हैं और पीड़ितों का शूल दूर करनेवाले हैं — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Hymned by the Vedas, riding the king of birds, the fount of liberation, humbler of his foes' pride; gracious to his devotees, the root of the world-tree, who plucks out the dart of the afflicted — him I worship, him I worship.
समस्तामरेशं द्विरेफाभकेशं जगद्बिम्बलेशं हृदाकाशदेशम् । सदा दिव्यदेहं विमुक्ताखिलेहं सुवैकुण्ठगेहं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ ६॥
samastāmareśaṃ dvirephābha-keśaṃ jagad-bimba-leśaṃ hṛd-ākāśa-deśam | sadā divya-dehaṃ vimuktākhilehaṃ su-vaikuṇṭha-gehaṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||6||
Samastaamaresham dvirephaabha-kesham jagad-bimba-lesham hrid-aakaasha-desham, sadaa divya-deham vimuktaakhileham su-vaikuntha-geham bhaje'ham bhaje'ham.
जो समस्त देवताओं के ईश्वर हैं, जिनके केश भ्रमरों-से काले हैं, यह जगत-बिम्ब जिनका एक अंश मात्र है, जो हृदय-आकाश में निवास करते हैं; जिनकी देह सदा दिव्य है, जो समस्त कामनाओं से मुक्त हैं और सुन्दर वैकुण्ठ जिनका धाम है — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Lord of all the immortals, his locks dark as bees, this mirrored world but a fragment of him, dwelling in the sky of the heart; his body ever divine, free of all craving, beautiful Vaikuṇṭha his home — him I worship, him I worship.
सुरालिबलिष्ठं त्रिलोकीवरिष्ठं गुरूणां गरिष्ठं स्वरूपैकनिष्ठम् । सदा युद्धधीरं महावीरवीरं महाम्भोधितीरं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ ७॥
surāli-baliṣṭhaṃ tri-lokī-variṣṭhaṃ gurūṇāṃ gariṣṭhaṃ svarūpaika-niṣṭham | sadā yuddha-dhīraṃ mahā-vīra-vīraṃ mahāmbhodhi-tīraṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||7||
Suraali-balishtham tri-lokee-varishtham guroonaam garishtham svaroopaika-nishtham, sadaa yuddha-dheeram mahaa-veera-veeram mahaambhodhi-teeram bhaje'ham bhaje'ham.
जो देव-समूह में सबसे बलवान हैं, तीनों लोकों में सबसे श्रेष्ठ हैं, गुरुओं के भी गुरु हैं और अपने स्वरूप में ही एकनिष्ठ हैं; जो युद्ध में सदा धीर हैं, महावीरों के भी वीर हैं और महासागर के तट (विश्राम-स्थल) हैं — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Mightiest among the hosts of gods, most eminent in the three worlds, weightiest of teachers, established solely in his own nature; ever steadfast in battle, hero of the greatest heroes, the far shore of the great ocean — him I worship, him I worship.
रमावामभागं तलानग्रनागं कृताधीनयागं गतारागरागम् । मुनीन्द्रैः सुगीतं सुरैः सम्परीतं गुणौघैरतीतं भजेऽहं भजेऽहम् ॥ ८॥
ramā-vāma-bhāgaṃ talānagra-nāgaṃ kṛtādhīna-yāgaṃ gatārāga-rāgam | munīndraiḥ su-gītaṃ suraiḥ samparītaṃ guṇaughair-atītaṃ bhaje'haṃ bhaje'ham ||8||
Ramaa-vaama-bhaagam talaanagra-naagam kritaadheena-yaagam gataaraaga-raagam, muneendraih su-geetam suraih samparheetam gunaughair ateetam bhaje'ham bhaje'ham.
जिनके वाम भाग में रमा (लक्ष्मी) विराजती हैं, जिनके नीचे (शय्या-रूप में) शेषनाग हैं, यज्ञ जिनके अधीन हैं और जो राग-द्वेष से परे हैं; श्रेष्ठ मुनि जिनका सुन्दर गान करते हैं, देवता जिन्हें घेरे रहते हैं, और जो गुणों के समूहों से भी अतीत हैं — उनका मैं भजन करता हूँ, भजन करता हूँ।
Ramā at his left side, the serpent Śeṣa beneath him, the sacrifices subject to him, beyond passion and aversion; sweetly sung by the best of sages, surrounded by the gods, transcending all the floods of guṇas — him I worship, him I worship.
Phala-śruti इदं यस्तु नित्यं समाधाय चित्तं पठेदष्टकं कण्ठहारं मुरारेः । स विष्णोर्विशोकं ध्रुवं याति लोकं जराजन्मशोकं पुनर्विन्दते नो ॥ ९॥
idaṃ yas-tu nityaṃ samādhāya cittaṃ paṭhed-aṣṭakaṃ kaṇṭha-hāraṃ murāreḥ | sa viṣṇor-viśokaṃ dhruvaṃ yāti lokaṃ jarā-janma-śokaṃ punar-vindate no ||9||
Idam yas tu nityam samaadhaaya chittam pathed ashtakam kantha-haaram muraareh, sa vishnor vishokam dhruvam yaati lokam jaraa-janma-shokam punar vindate no.
जो चित्त को एकाग्र करके मुरारि के कण्ठहार-रूपी इस अष्टक का नित्य पाठ करता है, वह निश्चय ही विष्णु के शोकरहित लोक को जाता है और फिर कभी जरा, जन्म और शोक नहीं पाता।
Whoever, with mind composed, daily recites this octet — a garland for Murāri's throat — surely goes to Viṣṇu's sorrowless realm, and never again knows old age, birth or grief.
Colophon ॥ इति श्रीमत्परमहंसस्वामिब्रह्मानन्दविरचितं श्रीहरिस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥
|| iti śrīmat-paramahaṃsa-svāmi-brahmānanda-viracitaṃ śrī-hari-stotraṃ sampūrṇam ||
Iti shrimat-paramahamsa-svaami-Brahmaananda-virachitam Shri-Hari-stotram sampoornam.
इस प्रकार श्रीमत् परमहंस स्वामी ब्रह्मानन्द द्वारा रचित श्रीहरि स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।
Thus ends the Śrī Hari Stotram composed by the revered Paramahaṃsa Svāmī Brahmānanda.