Backवापस

Maa Saraswati

सरस्वती स्तोत्रम् (याज्ञवल्क्य कृतम्)

Saraswati Stotram (Yajnavalkya)

Brahmavaivarta Purāṇa, Prakṛti-khaṇḍa adhyāya 5 (also Devī-Bhāgavata, skandha 9) — spoken by Maharṣi Yājñavalkya

Yājñavalkya, stripped of his learning by his guru's curse, prays to Sarasvatī to restore memory, knowledge and the poet's gift. The hymn recounts how even Brahmā, Śeṣa, Vālmīki, Vyāsa and Bṛhaspati depended on her grace. Recited especially by students seeking recovery of lost learning; its phala promises that even the dull become scholars within a year.

Yājñavalkya uvāca

कृपां कुरु जगन्मातर्मामेवं हततेजसम् । गुरुशापात्स्मृतिभ्रष्टं विद्याहीनं च दुःखितम् ॥ १॥

kṛpāṃ kuru jagan-mātar-mām-evaṃ hata-tejasam | guru-śāpāt-smṛti-bhraṣṭaṃ vidyā-hīnaṃ ca duḥkhitam ||1||

Kripaam kuru jagan-maatar maam evam hata-tejasam, guru-shaapaat smriti-bhrashtam vidyaa-heenam cha duhkhitam.

हे जगन्माता! गुरु के शाप से स्मृति खो चुके, विद्याहीन, दुःखी और इस प्रकार तेजहीन हुए मुझ पर कृपा कीजिए।

O Mother of the world! Have mercy on me — robbed of my lustre, my memory lost through my guru's curse, bereft of learning and grieving.

ज्ञानं देहि स्मृतिं देहि विद्यां देहि देवते । प्रतिष्ठां कवितां देहि शाक्तं शिष्यप्रबोधिकाम् ॥ २॥

jñānaṃ dehi smṛtiṃ dehi vidyāṃ dehi devate | pratiṣṭhāṃ kavitāṃ dehi śāktaṃ śiṣya-prabodhikām ||2||

Jnaanam dehi smritim dehi vidyaam dehi devate, pratishthaam kavitaam dehi shaaktam shishya-prabodhikaam.

हे देवी! मुझे ज्ञान दीजिए, स्मृति दीजिए, विद्या दीजिए; प्रतिष्ठा और कवित्व दीजिए, तथा शिष्यों को प्रबोधित करनेवाली शक्ति दीजिए।

O Goddess! Grant me knowledge, grant memory, grant learning; grant renown and the poet's gift, and the power that awakens disciples.

ग्रन्थनिर्मितिशक्तिं च सच्छिष्यं सुप्रतिष्ठितम् । प्रतिभां सत्सभायां च विचारक्षमतां शुभाम् ॥ ३॥

grantha-nirmiti-śaktiṃ ca sac-chiṣyaṃ supratiṣṭhitam | pratibhāṃ sat-sabhāyāṃ ca vicāra-kṣamatāṃ śubhām ||3||

Grantha-nirmiti-shaktim cha sach-chhishyam supratishthitam, pratibhaam sat-sabhaayaam cha vichaara-kshamataam shubhaam.

ग्रन्थ-रचना की शक्ति, सुप्रतिष्ठित सच्चे शिष्य, सज्जनों की सभा में प्रतिभा और शुभ विचार-क्षमता भी दीजिए।

Grant too the power to compose works, true and well-established disciples, brilliance in the assembly of the good, and a fine capacity for reasoning.

लुप्तां सर्वां दैववशान्नवं कुरु पुनः पुनः । यथाऽङ्कुरं जनयति भगवान्योगमायया ॥ ४॥

luptāṃ sarvāṃ daiva-vaśān-navaṃ kuru punaḥ punaḥ | yathā'ṅkuraṃ janayati bhagavān-yoga-māyayā ||4||

Luptaam sarvaam daiva-vashaan navam kuru punah punah, yathaa'nkuram janayati bhagavaan yoga-maayayaa.

दैववश जो सब (विद्या) लुप्त हो गयी है, उसे बार-बार नया कर दीजिए — जैसे भगवान योगमाया से (बीज से) अंकुर उत्पन्न करते हैं।

All that fate has effaced, make new again and again — as the Lord by his yoga-māyā brings forth the sprout from the seed.

ब्रह्मस्वरूपा परमा ज्योतिरूपा सनातनी । सर्वविद्याधिदेवी या तस्यै वाण्यै नमो नमः ॥ ५॥

brahma-svarūpā paramā jyoti-rūpā sanātanī | sarva-vidyādhidevī yā tasyai vāṇyai namo namaḥ ||5||

Brahma-svaroopaa paramaa jyoti-roopaa sanaatanee, sarva-vidyaadhidevee yaa tasyai vaanyai namo namah.

जो ब्रह्मस्वरूपा, परमा, ज्योतिरूपा और सनातनी हैं, समस्त विद्याओं की अधिदेवी हैं — उन वाणी को नमस्कार, नमस्कार।

She who is Brahman itself, supreme, light-formed, eternal, presiding deity of all learning — to that Vāṇī, salutations, salutations.

यया विना जगत्सर्वं शश्वज्जीवन्मृतं सदा । ज्ञानाधिदेवी या तस्यै सरस्वत्यै नमो नमः ॥ ६॥

yayā vinā jagat-sarvaṃ śaśvaj-jīvan-mṛtaṃ sadā | jñānādhidevī yā tasyai sarasvatyai namo namaḥ ||6||

Yayaa vinaa jagat-sarvam shashvaj jeevan-mritam sadaa, jnaanaadhidevee yaa tasyai sarasvatyai namo namah.

जिनके बिना समस्त जगत् जीवित होते हुए भी सदा मृत-सा है — उन ज्ञान की अधिदेवी सरस्वती को नमस्कार, नमस्कार।

Without whom the whole world, though living, is for ever as dead — to that Sarasvatī, presiding deity of knowledge, salutations, salutations.

यया विना जगत्सर्वं मूकमुन्मत्तवत्सदा । वागधिष्ठातृदेवी या तस्यै वाण्यै नमो नमः ॥ ७॥

yayā vinā jagat-sarvaṃ mūkam-unmattavat-sadā | vāg-adhiṣṭhātṛ-devī yā tasyai vāṇyai namo namaḥ ||7||

Yayaa vinaa jagat-sarvam mookam unmattavat sadaa, vaag-adhishthaatri-devee yaa tasyai vaanyai namo namah.

जिनके बिना समस्त जगत् सदा मूक और उन्मत्त-सा है — उन वाणी की अधिष्ठात्री देवी को नमस्कार, नमस्कार।

Without whom the whole world is for ever dumb and as if deranged — to that presiding Goddess of speech, salutations, salutations.

हिमचन्दनकुन्देन्दुकुमुदाम्भोजसंनिभा । वर्णाधिदेवी या तस्यै चाक्षरायै नमो नमः ॥ ८॥

hima-candana-kundendu-kumudāmbhoja-saṃnibhā | varṇādhidevī yā tasyai cākṣarāyai namo namaḥ ||8||

Hima-chandana-kundendu-kumudaambhoja-samnibhaa, varnaadhidevee yaa tasyai chaaksharaayai namo namah.

जो हिम, चन्दन, कुन्द, चन्द्र, कुमुद और कमल के समान (धवल) हैं — उन वर्णों (अक्षरों) की अधिदेवी अक्षरा को नमस्कार, नमस्कार।

Radiant like snow, sandal, jasmine, the moon, the lily and the lotus — to that imperishable presiding deity of the letters, salutations, salutations.

विसर्गबिन्दुमात्राणां यदधिष्ठानमेव च । इत्थं त्वं गीयसे सद्भिर्भारत्यै ते नमो नमः ॥ ९॥

visarga-bindu-mātrāṇāṃ yad-adhiṣṭhānam-eva ca | itthaṃ tvaṃ gīyase sadbhir-bhāratyai te namo namaḥ ||9||

Visarga-bindu-maatraanaam yad-adhishthaanam eva cha, ittham tvam geeyase sadbhir bhaaratyai te namo namah.

जो विसर्ग, बिन्दु और मात्राओं का अधिष्ठान हैं — सज्जन आपका इसी रूप में गान करते हैं; हे भारती! आपको नमस्कार, नमस्कार।

You are the very ground of visarga, bindu and the vowel-measures — thus the good sing of you; O Bhāratī, salutations to you again and again.

यया विनाऽत्र संख्याकृत्संख्यां कर्तुं न शक्नुते । कालसंख्यास्वरूपा या तस्यै देव्यै नमो नमः ॥ १०॥

yayā vinā'tra saṃkhyā-kṛt-saṃkhyāṃ kartuṃ na śaknute | kāla-saṃkhyā-svarūpā yā tasyai devyai namo namaḥ ||10||

Yayaa vinaa'tra sankhyaa-krit sankhyaam kartum na shaknute, kaala-sankhyaa-svaroopaa yaa tasyai devyai namo namah.

जिनके बिना यहाँ गणना करनेवाला गणना नहीं कर सकता — उन काल और संख्या-स्वरूपा देवी को नमस्कार, नमस्कार।

Without whom no reckoner can reckon — to that Goddess who is time and number itself, salutations, salutations.

व्याख्यास्वरूपा या देवी व्याख्याधिष्ठातृदेवता । भ्रमसिद्धान्तरूपा या तस्यै देव्यै नमो नमः ॥ ११॥

vyākhyā-svarūpā yā devī vyākhyādhiṣṭhātṛ-devatā | bhrama-siddhānta-rūpā yā tasyai devyai namo namaḥ ||11||

Vyaakhyaa-svaroopaa yaa devee vyaakhyaadhishthaatri-devataa, bhrama-siddhaanta-roopaa yaa tasyai devyai namo namah.

जो व्याख्या-स्वरूपा हैं, व्याख्या की अधिष्ठात्री देवता हैं, और भ्रम (के निराकरण) तथा सिद्धान्त-रूपा हैं — उन देवी को नमस्कार, नमस्कार।

She who is exposition itself, the presiding deity of exposition, the form both of doubt and of settled conclusion — to that Goddess, salutations, salutations.

स्मृतिशक्तिर्ज्ञानशक्तिर्बुद्धिशक्तिस्वरूपिणी । प्रतिभाकल्पनाशक्तिर्या च तस्यै नमो नमः ॥ १२॥

smṛti-śaktir-jñāna-śaktir-buddhi-śakti-svarūpiṇī | pratibhā-kalpanā-śaktir-yā ca tasyai namo namaḥ ||12||

Smriti-shaktir jnaana-shaktir buddhi-shakti-svaroopinee, pratibhaa-kalpanaa-shaktir yaa cha tasyai namo namah.

जो स्मृति-शक्ति, ज्ञान-शक्ति और बुद्धि-शक्ति-स्वरूपिणी हैं, तथा प्रतिभा और कल्पना की शक्ति हैं — उनको नमस्कार, नमस्कार।

She who is the power of memory, of knowledge and of intellect, and the power of inspiration and imagination — to her, salutations, salutations.

सनत्कुमारो ब्रह्माणं ज्ञानं पप्रच्छ यत्र वै । बभूव जडवत्सोऽपि सिद्धान्तं कर्तुमक्षमः ॥ १३॥

sanatkumāro brahmāṇaṃ jñānaṃ papraccha yatra vai | babhūva jaḍavat-so'pi siddhāntaṃ kartum-akṣamaḥ ||13||

Sanatkumaaro brahmaanam jnaanam paprachchha yatra vai, babhoova jadavat so'pi siddhaantam kartum akshamah.

जब सनत्कुमार ने ब्रह्मा से ज्ञान पूछा, तब वे (ब्रह्मा) भी जड़-से हो गये और सिद्धान्त (उत्तर) देने में असमर्थ रहे।

When Sanatkumāra asked Brahmā about knowledge, even he became as if inert, unable to frame a conclusion.

तदाऽऽजगाम भगवानात्मा श्रीकृष्ण ईश्वरः । उवाच स च तं स्तौहि वाणीमिति प्रजापते ॥ १४॥

tadā''jagāma bhagavān-ātmā śrī-kṛṣṇa īśvaraḥ | uvāca sa ca taṃ stauhi vāṇīm-iti prajāpate ||14||

Tadaa''jagaama bhagavaan aatmaa Shree-Krishna eeshvarah, uvaacha sa cha tam stauhi vaaneem iti prajaapate.

तब परमात्मा भगवान श्रीकृष्ण (ईश्वर) वहाँ आये और उनसे बोले — "हे प्रजापते! वाणी की स्तुति करो।"

Then the Lord, the supreme Self, Śrī Kṛṣṇa, came there and said to him: "O Prajāpati, praise Vāṇī."

स च तुष्टाव तां ब्रह्मा चाऽऽज्ञया परमात्मनः । चकार तत्प्रसादेन तदा सिद्धान्तमुत्तमम् ॥ १५॥

sa ca tuṣṭāva tāṃ brahmā cā''jñayā paramātmanaḥ | cakāra tat-prasādena tadā siddhāntam-uttamam ||15||

Sa cha tushtaava taam brahmaa chaa''jnayaa paramaatmanah, chakaara tat-prasaadena tadaa siddhaantam uttamam.

परमात्मा की आज्ञा से ब्रह्मा ने उनकी स्तुति की, और उनकी कृपा से तब उत्तम सिद्धान्त की रचना की।

At the supreme Lord's command Brahmā praised her, and by her grace then framed the highest doctrine.

यदाप्यनन्तं पप्रच्छ ज्ञानमेकं वसुन्धरा । बभूव मूकवत्सोऽपि सिद्धान्तं कर्तुमक्षमः ॥ १६॥

yadāpy-anantaṃ papraccha jñānam-ekaṃ vasundharā | babhūva mūkavat-so'pi siddhāntaṃ kartum-akṣamaḥ ||16||

Yadaapy anantam paprachchha jnaanam ekam vasundharaa, babhoova mookavat so'pi siddhaantam kartum akshamah.

जब वसुन्धरा (पृथ्वी) ने अनन्त (शेषनाग) से एक ज्ञान पूछा, तब वे भी मूक-से हो गये और सिद्धान्त देने में असमर्थ रहे।

When Earth asked Ananta (Śeṣa) a single question of knowledge, even he became as if mute, unable to frame an answer.

तदा त्वां च स तुष्टाव सन्त्रस्तः कश्यपाज्ञया । ततश्चकार सिद्धान्तं निर्मलं भ्रमभञ्जनम् ॥ १७॥

tadā tvāṃ ca sa tuṣṭāva santrastaḥ kaśyapājñayā | tataś-cakāra siddhāntaṃ nirmalaṃ bhrama-bhañjanam ||17||

Tadaa tvaam cha sa tushtaava santrastah kashyapaajnayaa, tatash chakaara siddhaantam nirmalam bhrama-bhanjanam.

तब भयभीत होकर कश्यप की आज्ञा से उन्होंने आपकी स्तुति की, और फिर भ्रम का नाश करनेवाला निर्मल सिद्धान्त रचा।

Then, alarmed, at Kaśyapa's bidding he praised you, and thereafter framed a flawless doctrine that shatters delusion.

व्यासः पुराणसूत्रं समपृच्छद्वाल्मिकिं यदा । मौनीभूतः स सस्मार त्वामेव जगदम्बिकाम् ॥ १८॥

vyāsaḥ purāṇa-sūtraṃ samapṛcchad-vālmikiṃ yadā | maunī-bhūtaḥ sa sasmāra tvām-eva jagad-ambikām ||18||

Vyaasah puraana-sootram samaprichchhad Vaalmikim yadaa, maunee-bhootah sa sasmaara tvaam eva jagad-ambikaam.

जब व्यास ने वाल्मीकि से पुराण-सूत्र पूछा, तब वे (वाल्मीकि) मौन होकर आप जगदम्बिका का ही स्मरण करने लगे।

When Vyāsa asked Vālmīki about the thread of the Purāṇas, he fell silent and remembered you alone, Mother of the world.

तदा चकार सिद्धान्तं त्वद्वरेण मुनीश्वरः । स प्राप निर्मलं ज्ञानं प्रमादध्वंसकारणम् ॥ १९॥

tadā cakāra siddhāntaṃ tvad-vareṇa munīśvaraḥ | sa prāpa nirmalaṃ jñānaṃ pramāda-dhvaṃsa-kāraṇam ||19||

Tadaa chakaara siddhaantam tvad-varena muneeshvarah, sa praapa nirmalam jnaanam pramaada-dhvamsa-kaaranam.

तब आपके वर से उन मुनीश्वर ने सिद्धान्त की रचना की और प्रमाद का नाश करनेवाला निर्मल ज्ञान पाया।

Then by your boon that lord of sages framed his doctrine and gained stainless knowledge, destroyer of heedlessness.

पुराणसूत्रं श्रुत्वा स व्यासः कृष्णकलोद्भवः । त्वां सिषेवे च दध्यौ तं शतवर्षं च पुष्करे ॥ २०॥

purāṇa-sūtraṃ śrutvā sa vyāsaḥ kṛṣṇa-kalodbhavaḥ | tvāṃ siṣeve ca dadhyau taṃ śata-varṣaṃ ca puṣkare ||20||

Puraana-sootram shrutvaa sa Vyaasah krishna-kalodbhavah, tvaam sisheve cha dadhyau tam shata-varsham cha pushkare.

पुराण-सूत्र सुनकर कृष्ण (नारायण) की कला से उत्पन्न व्यास ने पुष्कर में सौ वर्ष तक आपकी सेवा और ध्यान किया।

Having heard that thread of the Purāṇas, Vyāsa — born of Kṛṣṇa's portion — served and meditated on you for a hundred years at Puṣkara.

तदा त्वत्तो वरं प्राप्य स कवीन्द्रो बभूव ह । तदा वेदविभागं च पुराणानि चकार ह ॥ २१॥

tadā tvatto varaṃ prāpya sa kavīndro babhūva ha | tadā veda-vibhāgaṃ ca purāṇāni cakāra ha ||21||

Tadaa tvatto varam praapya sa kaveendro babhoova ha, tadaa veda-vibhaagam cha puraanaani chakaara ha.

तब आपसे वर पाकर वे कवियों के इन्द्र (श्रेष्ठ कवि) हुए, और तब उन्होंने वेदों का विभाजन तथा पुराणों की रचना की।

Then, receiving your boon, he became the king of poets, and divided the Vedas and composed the Purāṇas.

यदा महेन्द्रे पप्रच्छ तत्त्वज्ञानं शिवा शिवम् । क्षणं त्वामेव सञ्चिन्त्य तस्यै ज्ञानं दधौ विभुः ॥ २२॥

yadā mahendre papraccha tattva-jñānaṃ śivā śivam | kṣaṇaṃ tvām-eva sañcintya tasyai jñānaṃ dadhau vibhuḥ ||22||

Yadaa mahendre paprachchha tattva-jnaanam shivaa shivam, kshanam tvaam eva sanchintya tasyai jnaanam dadhau vibhuh.

जब महेन्द्र पर्वत पर शिवा (पार्वती) ने शिव से तत्त्वज्ञान पूछा, तब विभु (शिव) ने क्षण-भर आपका ही चिन्तन कर उन्हें ज्ञान दिया।

When on Mount Mahendra Śivā (Pārvatī) asked Śiva about the knowledge of Reality, the all-pervading one thought of you a moment and bestowed it on her.

पप्रच्छ शब्दशास्त्रं च महेन्द्रश्च बृहस्पतिम् । दिव्यं वर्षसहस्रं च स त्वां दध्यौ च पुष्करे ॥ २३॥

papraccha śabda-śāstraṃ ca mahendraś-ca bṛhaspatim | divyaṃ varṣa-sahasraṃ ca sa tvāṃ dadhyau ca puṣkare ||23||

Paprachchha shabda-shaastram cha mahendrash cha brihaspatim, divyam varsha-sahasram cha sa tvaam dadhyau cha pushkare.

जब इन्द्र ने बृहस्पति से शब्दशास्त्र (व्याकरण) पूछा, तब उन्होंने (बृहस्पति ने) पुष्कर में सहस्र दिव्य वर्षों तक आपका ध्यान किया।

And when Indra asked Bṛhaspati about the science of words, he meditated on you at Puṣkara for a thousand celestial years.

तदा त्वत्तो वरं प्राप्य दिव्यं वर्षसहस्रकम् । उवाच शब्दशास्त्रं च तदर्थं च सुरेश्वरम् ॥ २४॥

tadā tvatto varaṃ prāpya divyaṃ varṣa-sahasrakam | uvāca śabda-śāstraṃ ca tad-arthaṃ ca sureśvaram ||24||

Tadaa tvatto varam praapya divyam varsha-sahasrakam, uvaacha shabda-shaastram cha tad-artham cha sureshvaram.

तब आपसे वर पाकर उन्होंने सहस्र दिव्य वर्षों तक देवराज इन्द्र को शब्दशास्त्र और उसका अर्थ कहा।

Then, gaining your boon, for a thousand celestial years he expounded the science of words and its meaning to the lord of the gods.

अध्यापिताश्च यैः शिष्या यैरधीतं मुनीश्वरैः । ते च त्वां परिसञ्चिन्त्य प्रवर्तन्ते सुरेश्वरि ॥ २५॥

adhyāpitāś-ca yaiḥ śiṣyā yair-adhītaṃ munīśvaraiḥ | te ca tvāṃ parisañcintya pravartante sureśvari ||25||

Adhyaapitaash cha yaih shishyaa yair adheetam muneeshvaraih, te cha tvaam parisanchintya pravartante sureshvari.

हे सुरेश्वरी! जिन (गुरुओं) ने शिष्यों को पढ़ाया और जिन मुनीश्वरों ने अध्ययन किया — वे सब आपका चिन्तन करके ही (अपने कार्य में) प्रवृत्त होते हैं।

O Queen of the gods! The teachers who taught their disciples and the great sages who studied — all proceed only after fixing their thought on you.

त्वं संस्तुता पूजिता च मुनीन्द्रमनुमानवैः । दैत्यैश्च सुरैश्चापि ब्रह्मविष्णुशिवादिभिः ॥ २६॥

tvaṃ saṃstutā pūjitā ca munīndra-manu-mānavaiḥ | daityaiś-ca suraiś-cāpi brahma-viṣṇu-śivādibhiḥ ||26||

Tvam samstutaa poojitaa cha muneendra-manu-maanavaih, daityaish cha suraish chaapi brahma-vishnu-shivaadibhih.

हे देवी! मुनीन्द्रों, मनुओं और मानवों ने, दैत्यों और देवताओं ने, तथा ब्रह्मा-विष्णु-शिव आदि ने भी आपकी स्तुति और पूजा की है।

You have been praised and worshipped by the greatest sages, by the Manus and by men, by daityas and gods, and by Brahmā, Viṣṇu, Śiva and the rest.

जडीभूतः सहस्रास्यः पञ्चवक्त्रश्चतुर्मुखः । यां स्तोतुं किमहं स्तौमि तामेकास्येन मानवः ॥ २७॥

jaḍī-bhūtaḥ sahasrāsyaḥ pañca-vaktraś-catur-mukhaḥ | yāṃ stotuṃ kim-ahaṃ staumi tām-ekāsyena mānavaḥ ||27||

Jadee-bhootah sahasraasyah pancha-vaktrash chatur-mukhah, yaam stotum kim aham staumi taam ekaasyena maanavah.

जिनकी स्तुति करने में सहस्र मुखोंवाले (शेष), पाँच मुखोंवाले (शिव) और चार मुखोंवाले (ब्रह्मा) भी जड़-से हो जाते हैं — उनकी स्तुति मैं एक मुखवाला मनुष्य कैसे करूँ?

When the thousand-mouthed Śeṣa, the five-faced Śiva and the four-faced Brahmā fall dumb in praising her — how shall I, a man with one mouth, praise her?

इत्युक्त्वा याज्ञवल्क्यश्च भक्तिनम्रात्मकन्धरः । प्रणनाम निराहारो रुरोद च मुहुर्मुहुः ॥ २८॥

ity-uktvā yājñavalkyaś-ca bhakti-namrātma-kandharaḥ | praṇanāma nirāhāro ruroda ca muhur-muhuḥ ||28||

Ity uktvaa Yaajnavalkyash cha bhakti-namraatma-kandharah, prananaama niraahaaro ruroda cha muhur muhuh.

ऐसा कहकर, भक्ति से झुके कण्ठवाले याज्ञवल्क्य ने प्रणाम किया और निराहार रहकर बार-बार रोते रहे।

So saying, Yājñavalkya, his neck bowed in devotion, prostrated, and fasting, wept again and again.

तदा ज्योतिःस्वरूपा सा तेनाऽदृष्टाऽप्युवाच तम् । सुकवीन्द्रो भवेत्युक्त्वा वैकुण्ठं च जगाम ह ॥ २९॥

tadā jyotiḥ-svarūpā sā tenā'dṛṣṭā'py-uvāca tam | su-kavīndro bhavety-uktvā vaikuṇṭhaṃ ca jagāma ha ||29||

Tadaa jyotih-svaroopaa saa tenaa'drishtaa'py uvaacha tam, su-kaveendro bhavety uktvaa vaikuntham cha jagaama ha.

तब ज्योतिःस्वरूपा देवी ने, उन्हें दिखाई दिये बिना ही, उनसे कहा — "तुम श्रेष्ठ कवीन्द्र हो जाओ" — और वैकुण्ठ चली गयीं।

Then the Goddess, light itself, though unseen by him, spoke: "Become a prince among poets" — and departed to Vaikuṇṭha.

Phala-śruti

महामूर्खश्च दुर्मेधा वर्षमेकं च यः पठेत् । स पण्डितश्च मेधावी सुकविश्च भवेद्ध्रुवम् ॥ ३०॥

mahā-mūrkhaś-ca durmedhā varṣam-ekaṃ ca yaḥ paṭhet | sa paṇḍitaś-ca medhāvī su-kaviś-ca bhaved-dhruvam ||30||

Mahaa-moorkhash cha durmedhaa varsham ekam cha yah pathet, sa panditash cha medhaavee su-kavish cha bhaved dhruvam.

महामूर्ख और मन्दबुद्धि भी जो एक वर्ष तक इसका पाठ करे, वह निश्चय ही पण्डित, मेधावी और उत्तम कवि हो जाता है।

Even the dullest of fools who recites this for one year surely becomes a scholar, keen of intellect, and a fine poet.

Colophon

॥ इति श्रीब्रह्मवैवर्ते महापुराणे प्रकृतिखण्डे याज्ञवल्क्योक्तं सरस्वतीस्तोत्रं (वाणीस्तवनं) सम्पूर्णम् ॥

|| iti śrī-brahmavaivarte mahāpurāṇe prakṛti-khaṇḍe yājñavalkyoktaṃ sarasvatī-stotraṃ (vāṇī-stavanaṃ) sampūrṇam ||

Iti Shri-Brahmavaivarte mahaapuraane prakriti-khande Yaajnavalkyoktam Sarasvatee-stotram (Vaanee-stavanam) sampoornam.

इस प्रकार श्रीब्रह्मवैवर्त महापुराण के प्रकृतिखण्ड में याज्ञवल्क्य द्वारा कहा गया सरस्वती स्तोत्र (वाणी-स्तवन) सम्पूर्ण हुआ।

Thus ends the Sarasvatī Stotram (Vāṇī-stavana) spoken by Yājñavalkya, from the Prakṛti-khaṇḍa of the Brahmavaivarta Mahāpurāṇa.

Frequently asked questions

What is the Saraswati Stotram (Yajnavalkya)?

Saraswati Stotram (Yajnavalkya) (सरस्वती स्तोत्रम् (याज्ञवल्क्य कृतम्)) is a stotram dedicated to Saraswati. A Stotram is a hymn of praise in Sanskrit verse that glorifies a deity and is recited to earn merit and the deity's grace.

Which deity is the Saraswati Stotram (Yajnavalkya) dedicated to?

The Saraswati Stotram (Yajnavalkya) is dedicated to Saraswati.

Is the Saraswati Stotram (Yajnavalkya) available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Saraswati Stotram (Yajnavalkya) is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Saraswati Stotram (Yajnavalkya)?

The Saraswati Stotram (Yajnavalkya) is drawn from Brahmavaivarta Purāṇa, Prakṛti-khaṇḍa adhyāya 5 (also Devī-Bhāgavata, skandha 9) — spoken by Maharṣi Yājñavalkya.

Can I read the Saraswati Stotram (Yajnavalkya) online for free?

Yes - the Saraswati Stotram (Yajnavalkya) is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.