Maa Devi (Vak / Adi Shakti)
ऋग्वेदोक्तं देवीसूक्तम्
Rigvedoktam Devi Suktam
Ṛgveda 10.125 (ṛṣikā Vāk Āmbhṛṇī)
The Vāgāmbhṛṇī Sūkta — the seeress Vāk’s revelation of herself as the supreme Power who bears the gods, bends Rudra’s bow and pervades heaven and earth; recited at the close (upasaṃhāra) of the Durgā Saptaśatī pāṭha.
॥ ॐ ॥
Viniyoga ॐ अहमित्यष्टर्चस्य सूक्तस्य वागाम्भृणी ऋषिः, सच्चित्सुखात्मकः सर्वगतः परमात्मा देवता, द्वितीयाया ऋचो जगती, शिष्टानां त्रिष्टुप् छन्दः, देवीमाहात्म्यपाठे विनियोगः ॥
oṃ aham-ity-aṣṭarcasya sūktasya vāg-āmbhṛṇī ṛṣiḥ, sac-cit-sukhātmakaḥ sarva-gataḥ paramātmā devatā, dvitīyāyā ṛco jagatī, śiṣṭānāṃ triṣṭup chandaḥ, devī-māhātmya-pāṭhe viniyogaḥ ||
Om aham-ity-ashtarchasya sooktasya vaag-aambhrinee rishih, sach-chit-sukhaatmakah sarva-gatah paramaatmaa devataa, dviteeyaayaa richo jagatee, shishtaanaam trishtup chhandah, devee-maahaatmya-paathe viniyogah.
ॐ "अहम्" इत्यादि आठ ऋचाओंवाले इस सूक्त की ऋषिका अम्भृण-पुत्री वाक् हैं; सच्चिदानन्दस्वरूप, सर्वव्यापी परमात्मा देवता हैं; दूसरी ऋचा का छन्द जगती और शेष का त्रिष्टुप् है; देवीमाहात्म्य के पाठ में विनियोग होता है।
Oṁ — of this hymn of eight ṛcas beginning "aham", the seer is Vāk, daughter of Ambhṛṇa; the deity is the all-pervading supreme Self of being, consciousness and bliss; the metre of the second ṛc is Jagatī, of the rest Triṣṭubh; it is employed in the recitation of the Devī-māhātmya.
Dhyāna ॐ सिंहस्था शशिशेखरा मरकतप्रख्यैश्चतुर्भिर्भुजैः शङ्खं चक्रधनुःशरांश्च दधती नेत्रैस्त्रिभिः शोभिता । आमुक्ताङ्गदहारकङ्कणरणत्काञ्चीरणन्नूपुरा दुर्गा दुर्गतिहारिणी भवतु नो रत्नोल्लसत्कुण्डला ॥
oṃ siṃhasthā śaśi-śekharā marakata-prakhyaiś-caturbhir-bhujaiḥ śaṅkhaṃ cakra-dhanuḥ-śarāṃś-ca dadhatī netrais-tribhiḥ śobhitā | āmuktāṅgada-hāra-kaṅkaṇa-raṇat-kāñcī-raṇan-nūpurā durgā durgati-hāriṇī bhavatu no ratnollasat-kuṇḍalā ||
Om simhasthaa shashi-shekharaa marakata-prakhyaish-chaturbhir-bhujaih shankham chakra-dhanuh-sharaamsh-cha dadhatee netrais-tribhih shobhitaa, aamuktaangada-haara-kankana-ranat-kaanchee-ranan-noopuraa durgaa durgati-haarinee bhavatu no ratnollasat-kundalaa.
सिंह पर विराजमान, मस्तक पर चन्द्र धारण किए, मरकत मणि-से चमकते चार भुजाओं में शंख, चक्र, धनुष और बाण धारण करती, तीन नेत्रों से शोभित; बाजूबंद, हार, कंगन, खनकती करधनी और झनकते नूपुरों से युक्त, रत्नों से दमकते कुण्डलोंवाली दुर्गा हमारी दुर्गति हरनेवाली हों।
Seated on the lion, moon-crested, bearing in four emerald-bright arms the conch, discus, bow and arrows, lovely with three eyes; adorned with armlets, necklaces, bangles, a tinkling girdle and ringing anklets, her earrings flashing with gems — may Durgā, the remover of misfortune, be gracious to us.
ॐ अहं रुद्रेभिर्वसुभिश्चराम्यहमादित्यैरुत विश्वदेवैः । अहं मित्रावरुणोभा बिभर्म्यहमिन्द्राग्नी अहमश्विनोभा ॥ १॥
oṃ ahaṃ rudrebhir-vasubhiś-carāmy-aham-ādityair-uta viśva-devaiḥ | ahaṃ mitrā-varuṇobhā bibharmy-aham-indrāgnī aham-aśvinobhā ||1||
Om aham rudrebhir-vasubhish-charaamy-aham-aadityair-uta vishva-devaih, aham mitraa-varunobhaa bibharmy-aham-indraagnee aham-ashvinobhaa.
मैं ही रुद्रों और वसुओं के साथ विचरती हूँ, आदित्यों और विश्वदेवों के साथ भी; मैं ही मित्र और वरुण दोनों को, इन्द्र-अग्नि को और दोनों अश्विनों को धारण करती हूँ।
I move with the Rudras and the Vasus, with the Ādityas and the All-gods; I bear both Mitra and Varuṇa, Indra and Agni, and the two Aśvins.
अहं सोममाहनसं बिभर्म्यहं त्वष्टारमुत पूषणं भगम् । अहं दधामि द्रविणं हविष्मते सुप्राव्ये यजमानाय सुन्वते ॥ २॥
ahaṃ somam-āhanasaṃ bibharmy-ahaṃ tvaṣṭāram-uta pūṣaṇaṃ bhagam | ahaṃ dadhāmi draviṇaṃ haviṣmate suprāvye yajamānāya sunvate ||2||
Aham somam-aahanasam bibharmy-aham tvashtaaram-uta pooshanam bhagam, aham dadhaami dravinam havishmate supraavye yajamaanaaya sunvate.
मैं ही उमड़ते सोम को धारण करती हूँ, त्वष्टा, पूषा और भग को भी; हवि देनेवाले, देवताओं को तृप्त करनेवाले, सोम निचोड़नेवाले यजमान के लिए धन मैं ही प्रदान करती हूँ।
I bear the swelling Soma, and Tvaṣṭā, Pūṣan and Bhaga; it is I who bestow wealth on the offerer of oblation, the presser of Soma who satisfies the gods.
अहं राष्ट्री संगमनी वसूनां चिकितुषी प्रथमा यज्ञियानाम् । तां मा देवा व्यदधुः पुरुत्रा भूरिस्थात्रां भूर्यावेशयन्तीम् ॥ ३॥
ahaṃ rāṣṭrī saṃgamanī vasūnāṃ cikituṣī prathamā yajñiyānām | tāṃ mā devā vyadadhuḥ purutrā bhūri-sthātrāṃ bhūry-āveśayantīm ||3||
Aham raashtree samgamanee vasoonaam chikitushee prathamaa yajniyaanaam, taam maa devaa vyadadhuh purutraa bhoori-sthaatraam bhoory-aaveshayanteem.
मैं राष्ट्री (सबकी स्वामिनी), धनों को एकत्र करनेवाली, ज्ञानवती और यज्ञ-योग्यों में प्रथमा हूँ; देवताओं ने अनेक स्थानोंवाली, बहुतों में प्रवेश करनेवाली मुझको अनेक रूपों में स्थापित किया।
I am the sovereign queen, gatherer of treasures, the knowing one, first among those worthy of worship; the gods set me in many places — me of many stations, entering into many.
मया सो अन्नमत्ति यो विपश्यति यः प्राणिति य ईं शृणोत्युक्तम् । अमन्तवो मां त उप क्षियन्ति श्रुधि श्रुत श्रद्धिवं ते वदामि ॥ ४॥
mayā so annam-atti yo vipaśyati yaḥ prāṇiti ya īṃ śṛṇoty-uktam | amantavo māṃ ta upa kṣiyanti śrudhi śruta śraddhivaṃ te vadāmi ||4||
Mayaa so annam-atti yo vipashyati yah praaniti ya eem shrinoty-uktam, amantavo maam ta upa kshiyanti shrudhi shruta shraddhivam te vadaami.
जो देखता है, जो साँस लेता है, जो कही हुई बात सुनता है — वह मेरे ही द्वारा अन्न खाता है। जो मुझे नहीं जानते, वे क्षीण होते जाते हैं। हे प्रसिद्ध (श्रोता)! सुन — मैं तुझे श्रद्धा करने योग्य बात कहती हूँ।
Through me alone he eats food who sees, who breathes, who hears the spoken word; unknowing, they waste away who dwell beside me. Hear, O famed one — I tell you what is worthy of faith.
अहमेव स्वयमिदं वदामि जुष्टं देवेभिरुत मानुषेभिः । यं कामये तं तमुग्रं कृणोमि तं ब्रह्माणं तमृषिं तं सुमेधाम् ॥ ५॥
aham-eva svayam-idaṃ vadāmi juṣṭaṃ devebhir-uta mānuṣebhiḥ | yaṃ kāmaye taṃ tam-ugraṃ kṛṇomi taṃ brahmāṇaṃ tam-ṛṣiṃ taṃ sumedhām ||5||
Aham-eva svayam-idam vadaami jushtam devebhir-uta maanushebhih, yam kaamaye tam tam-ugram krinomi tam brahmaanam tam-rishim tam sumedhaam.
मैं स्वयं ही यह बात कहती हूँ, जो देवों और मनुष्यों को प्रिय है: जिसको मैं चाहती हूँ उसी को उग्र (शक्तिशाली) बना देती हूँ — उसी को ब्रह्मा, उसी को ऋषि, उसी को सुमेधा।
I myself declare this word that gods and men welcome: whom I love, him I make mighty — him a Brahmā, him a seer, him a sage.
अहं रुद्राय धनुरा तनोमि ब्रह्मद्विषे शरवे हन्तवा उ । अहं जनाय समदं कृणोम्यहं द्यावापृथिवी आ विवेश ॥ ६॥
ahaṃ rudrāya dhanur-ā tanomi brahma-dviṣe śarave hantavā u | ahaṃ janāya samadaṃ kṛṇomy-ahaṃ dyāvā-pṛthivī ā viveśa ||6||
Aham rudraaya dhanur-aa tanomi brahma-dvishe sharave hantavaa u, aham janaaya samadam krinomy-aham dyaavaa-prithivee aa vivesha.
मैं ही ब्रह्मद्वेषी को मारनेवाले बाण के लिए रुद्र का धनुष चढ़ाती हूँ; मैं ही जनों के लिए संग्राम रचती हूँ, और मैं ही द्युलोक और पृथ्वी में प्रविष्ट हूँ।
I stretch the bow for Rudra, that his shaft may slay the hater of the holy word; I rouse the battle for the people; I have entered heaven and earth.
अहं सुवे पितरमस्य मूर्धन्मम योनिरप्स्वन्तः समुद्रे । ततो वि तिष्ठे भुवनानु विश्वोतामूं द्यां वर्ष्मणोप स्पृशामि ॥ ७॥
ahaṃ suve pitaram-asya mūrdhan mama yonir-apsv-antaḥ samudre | tato vi tiṣṭhe bhuvanānu viśvotāmūṃ dyāṃ varṣmaṇopa spṛśāmi ||7||
Aham suve pitaram-asya moordhan mama yonir-apsv-antah samudre, tato vi tishthe bhuvanaanu vishvotaamoom dyaam varshmanopa sprishaami.
मैं ही इस (जगत्) के शिखर पर इसके पिता (आकाश) को जन्म देती हूँ; मेरा उद्गम जल के भीतर, समुद्र में है। वहाँ से मैं समस्त भुवनों में व्याप्त हूँ और अपनी महिमा से उस द्युलोक का स्पर्श करती हूँ।
I give birth to the father at the summit of this world; my womb is within the waters, in the ocean. Thence I spread through all the worlds, and with my greatness I touch yonder heaven.
अहमेव वात इव प्र वाम्यारभमाणा भुवनानि विश्वा । परो दिवा पर एना पृथिव्यैतावती महिना संबभूव ॥ ८॥
aham-eva vāta iva pra vāmy-ārabhamāṇā bhuvanāni viśvā | paro divā para enā pṛthivyaitāvatī mahinā saṃbabhūva ||8||
Aham-eva vaata iva pra vaamy-aarabhamaanaa bhuvanaani vishvaa, paro divaa para enaa prithivyaitaavatee mahinaa sambabhoova.
मैं ही वायु के समान बहती हुई समस्त भुवनों का आरम्भ करती हूँ; द्युलोक से परे, इस पृथ्वी से भी परे — अपनी महिमा से मैं इतनी विशाल हो गई हूँ।
I blow like the wind, taking hold of all the worlds; beyond heaven and beyond this earth — so vast have I become by my greatness.
Colophon ॥ इति ऋग्वेदोक्तं देवीसूक्तं समाप्तम् ॥
|| iti ṛgvedoktaṃ devī-sūktaṃ samāptam ||
Iti rigvedoktam devee-sooktam samaaptam.
इस प्रकार ऋग्वेदोक्त देवीसूक्त समाप्त हुआ।
Thus ends the Devī Sūkta of the Ṛgveda.