Dhyānam
ध्यायेदाजानुबाहुं धृतशरधनुषं बद्धपद्मासनस्थं
पीतं वासो वसानं नवकमलदलस्पर्धिनेत्रं प्रसन्नम् ।
वामाङ्कारूढसीतामुखकमलमिलल्लोचनं नीरदाभं
नानालङ्कारदीप्तं दधतमुरुजटामण्डनं रामचन्द्रम् ॥
dhyāyedājānubāhuṃ dhṛtaśaradhanuṣaṃ baddhapadmāsanasthaṃ |
pītaṃ vāso vasānaṃ navakamalaadalaaspardhinetttraṃ prasannam |
vāmāṃkārūḍhasītāmukhakamalamilallocanaṃ nīradābhaṃ |
nānālañkāradīptaṃ dadhatamurujaTāmaṇḍanaṃ rāmacandram ||
dhyā-yed-ā-jā-nu-bā-huṃ dhṛ-ta-śha-ra-dha-nu-ṣhaṃ bad-dha-pad-mā-sa-na-sthaṃ |
pī-taṃ vā-so va-sā-naṃ na-va-ka-ma-la-da-la-spar-dhi-net-raṃ pra-san-nam |
vā-māṃ-kā-rū-ḍha-sī-tā-mu-kha-ka-ma-la-mi-lal-lo-ca-naṃ nī-ra-dā-bhaṃ |
nā-nā-laṃ-kā-ra-dīp-taṃ da-dha-ta-mu-ru-ja-ṭā-maṇ-ḍa-naṃ rā-ma-can-dram
जिनकी भुजाएँ घुटनों तक लम्बी हैं, जो धनुष-बाण धारण किए बद्धपद्मासन में विराजमान हैं, पीताम्बर पहने हैं, जिनके नेत्र नूतन कमल-दल से स्पर्धा करते हैं, जो प्रसन्नमुख हैं; जिनके नेत्र वाम अंक में विराजमान सीताजी के मुखकमल से मिले हुए हैं, जो मेघ के समान श्याम, नाना अलंकारों से दीप्त और बड़ी जटाओं से शोभित हैं — उन रामचन्द्रजी का ध्यान करे।
Meditate upon Rāmacandra: arms reaching to the knees, bearing bow and arrows, seated in the lotus posture, clad in yellow garments; with eyes rivaling fresh lotus petals, serene; His gaze joined with Sītā who sits on His left arm; dark as a rain cloud; blazing with many ornaments; adorned with a magnificent crown of matted locks.
Kavacham
चरितं रघुनाथस्य शतकोटि प्रविस्तरम् ।
एकैकमक्षरं पुंसां महापातकनाशनम् ॥ १॥
caritaṃ raghunāthasya śatakoṭi pravistaram |
ekaikamakṣaraṃ puṃsāṃ mahāpātakanāśanam ||
ca-ri-taṃ ra-ghu-nā-tha-sya śha-ta-ko-ṭi pra-vis-ta-ram |
e-kai-ka-mak-ṣha-raṃ puṃ-sāṃ ma-hā-pā-ta-ka-nā-śha-nam
रघुनाथजी का चरित सौ करोड़ (श्लोकों के) विस्तारवाला है; उसका एक-एक अक्षर भी मनुष्यों के महापातकों का नाश करनेवाला है।
The story of Raghunātha, vast as a hundred crore (verses) — each single letter of it destroys the gravest sins of humankind.
ध्यात्वा नीलोत्पलश्यामं रामं राजीवलोचनम् ।
जानकीलक्ष्मणोपेतं जटामुकुटमण्डितम् ॥ २॥
dhyātvā nīlotpalaśyāmaṃ rāmaṃ rājīvalocanam |
jānakīlakṣmaṇopetaṃ jaṭāmukuṭamaṇḍitam ||
dhyāt-vā nī-lot-pa-la-śhyā-maṃ rā-maṃ rā-jī-va-lo-ca-nam |
jā-na-kī-lak-ṣhma-ṇo-pe-taṃ ja-ṭā-mu-ku-ṭa-maṇ-ḍi-tam
नीलकमल के समान श्याम, कमल-नयन, जानकी और लक्ष्मण सहित, जटा के मुकुट से शोभित राम का ध्यान करके —
Meditating upon Rāma — dark as the blue lotus, with lotus eyes, accompanied by Jānakī and Lakṣmaṇa, adorned with a crown of matted locks,
सासितूणधनुर्बाणपाणिं नक्तञ्चरान्तकम् ।
स्वलीलया जगत्त्रातुमाविर्भूतमजं विभुम् ॥ ३॥
sāsitūṇadhanuurbāṇapāṇiṃ naktañcarāntakam |
svalīlayā jagatttrātumāvirbhūtamajañ vibhum ||
sā-si-tū-ṇa-dha-nur-bā-ṇa-pā-ṇiṃ nak-tañ-ca-rān-ta-kam |
sva-lī-la-yā ja-gat-trā-tu-mā-vir-bhū-ta-ma-jañ vi-bhum
जो हाथ में खड्ग, तूणीर, धनुष और बाण धारण किए निशाचरों के अन्तक हैं, और जो अपनी लीला से जगत् की रक्षा के लिए अवतीर्ण हुए अजन्मा विभु हैं —
bearing quiver, bow, and arrows, destroyer of night-wanderers (rākṣasas) — the unborn, all-pervading Lord who appeared by His own play to protect the universe —
रामरक्षां पठेत्प्राज्ञः पापघ्नीं सर्वकामदाम् ।
शिरो मे राघवः पातु भालं दशरथात्मजः ॥ ४॥
rāmarakṣāṃ paṭhetprājñaḥ pāpaghnīṃ sarvakāmadām |
śiro me rāghavaḥ pātu bhālaṃ daśarathātmajaḥ ||
rā-ma-rak-ṣhāṃ pa-ṭhet-prāj-ñaḥ pā-pa-ghnīṃ sar-va-kā-ma-dām |
śhi-ro me rā-gha-vaḥ pā-tu bhā-laṃ da-śha-ra-thāt-ma-jaḥ
(उनका ध्यान कर) बुद्धिमान् मनुष्य पापों का नाश करनेवाली और सब कामनाएँ देनेवाली इस रामरक्षा का पाठ करे। राघव मेरे सिर की रक्षा करें, दशरथपुत्र ललाट की।
A wise person should recite the Rāmarakṣā — destroyer of sins, giver of all desires. May Rāghava protect my head; may Daśaratha's son protect my forehead.
कौसल्येयो दृशौ पातु विश्वामित्रप्रियः श्रुती ।
घ्राणं पातु मखत्राता मुखं सौमित्रिवत्सलः ॥ ५॥
kausalyeyo dṛśau pātu viśvāmitrapriyaḥ śrutī |
ghrāṇaṃ pātu makhatrātā mukhaṃ saumitrivatsalaḥ ||
kau-sal-ye-yo dṛ-śhau pā-tu vi-śvā-mit-ra-pri-yaḥ śhru-tī |
ghrā-ṇaṃ pā-tu mak-ha-trā-tā mu-khaṃ sau-mit-ri-vat-sa-laḥ
कौसल्यानन्दन दोनों नेत्रों की रक्षा करें, विश्वामित्र के प्रिय दोनों कानों की; यज्ञ के रक्षक घ्राण की रक्षा करें और सुमित्रापुत्र पर वत्सल (राम) मुख की।
May Kausalyā's son protect my eyes; may the beloved of Viśvāmitra protect my ears. May the protector of the sacrifice guard my nose; may the one dear to Saumitrī (Lakṣmaṇa) protect my face.
जिह्वां विद्यानिधिः पातु कण्ठं भरतवन्दितः ।
स्कन्धौ दिव्यायुधः पातु भुजौ भग्नेशकार्मुकः ॥ ६॥
jihvāṃ vidyānidhiḥ pātu kaṇṭhaṃ bharatavandintaḥ |
skandahau divyāyudhaḥ pātu bhujau bagnneśakārmukaḥ ||
jih-vāṃ vid-yā-ni-dhiḥ pā-tu kaṇ-ṭhaṃ bha-ra-ta-van-di-taḥ |
skan-dhau div-yā-yu-dhaḥ pā-tu bhu-jau bhag-neś-a-kār-mu-kaḥ
विद्या के निधि जिह्वा की रक्षा करें, भरत से वन्दित कण्ठ की; दिव्य आयुधोंवाले दोनों कंधों की रक्षा करें और शिव का धनुष तोड़नेवाले दोनों भुजाओं की।
May the treasure of knowledge protect my tongue; may the one worshipped by Bharata protect my throat. May the divine-weapon-bearer guard my shoulders; may the breaker of Śiva's bow protect my arms.
करौ सीतापतिः पातु हृदयं जामदग्न्यजित् ।
मध्यं पातु खरध्वंसी नाभिं जाम्बवदाश्रयः ॥ ७॥
karau sītāpatiḥ pātu hṛdayaṃ jāmadagnvajit |
madhyaṃ pātu kharadhvaṃsī nābhiṃ jāmbavadāśrayaḥ ||
ka-rau sī-tā-pa-tiḥ pā-tu hṛ-da-yaṃ jā-ma-dag-nya-jit |
mad-hyaṃ pā-tu kha-ra-dhvaṃ-sī nā-bhiṃ jām-ba-va-dā-śhra-yaḥ
सीतापति दोनों हाथों की रक्षा करें, परशुराम को जीतनेवाले हृदय की; खर का ध्वंस करनेवाले मध्यभाग की रक्षा करें और जाम्बवान् के आश्रय नाभि की।
May Sītā's lord protect my hands; may the conqueror of Paraśurāma protect my heart. May the slayer of Khara guard my waist; may the refuge of Jāmbavān protect my navel.
सुग्रीवेशः कटी पातु सक्थिनी हनुमत्प्रभुः ।
ऊरू रघूत्तमः पातु रक्षःकुलविनाशकृत् ॥ ८॥
sugrīveśaḥ kaṭī pātu sakthinī hanumatprabhuḥ |
ūrū raghūttamaḥ pātu rakṣaḥkulavināśakṛt ||
sug-rī-veś-aḥ ka-ṭī pā-tu sak-thi-nī ha-nu-mat-pra-bhuḥ |
ū-rū ra-ghūt-ta-maḥ pā-tu rak-ṣhaḥ-ku-la-vi-nā-śha-kṛt
सुग्रीव के स्वामी कटि की रक्षा करें, हनुमान् के प्रभु दोनों सक्थियों की; राक्षसकुल का विनाश करनेवाले रघुश्रेष्ठ दोनों ऊरुओं की रक्षा करें।
May the lord of Sugrīva protect my hips; may Hanumān's master protect my loins. May the best of Raghus — destroyer of the rākṣasa clan — protect my thighs.
जानुनी सेतुकृत्पातु जङ्घे दशमुखान्तकः ।
पादौ बिभीषणश्रीदः पातु रामोऽखिलं वपुः ॥ ९॥
jānunī setukṛtpātu jaṅghe daśamukhāntakaḥ |
pādau bibhīṣaṇaśrīdaḥ pātu rāmo'khilaṃ vapuḥ ||
jā-nu-nī se-tu-kṛt-pā-tu jaṅ-ghe da-śha-mu-khān-ta-kaḥ |
pā-dau bi-bhī-ṣha-ṇa-śhrī-daḥ pā-tu rā-mo'khi-laṃ va-puḥ
सेतु बनानेवाले दोनों घुटनों की रक्षा करें, रावण के अन्तक दोनों जंघाओं की; विभीषण को राजलक्ष्मी देनेवाले दोनों चरणों की रक्षा करें और राम सम्पूर्ण शरीर की।
May the bridge-builder protect my knees; may the slayer of ten-headed Rāvaṇa protect my calves. May the bestower of glory upon Vibhīṣaṇa protect my feet; may Rāma protect my entire body.
एतां रामबलोपेतां रक्षां यः सुकृती पठेत् ।
स चिरायुः सुखी पुत्री विजयी विनयी भवेत् ॥ १०॥
etāṃ rāmabalopetāṃ rakṣāṃ yaḥ sukṛtī paṭhet |
sa cirāyuḥ sukhī putrī vijayī vinayī bhavet ||
e-tāṃ rā-ma-ba-lo-pe-tāṃ rak-ṣhāṃ yaḥ su-kṛ-tī pa-ṭhet |
sa ci-rā-yuḥ su-khī put-rī vi-ja-yī vi-na-yī bha-vet
जो पुण्यात्मा राम-बल से युक्त इस रक्षा का पाठ करता है, वह दीर्घायु, सुखी, पुत्रवान्, विजयी और विनयी होता है।
The virtuous person who recites this protection charged with Rāma's power — that one becomes long-lived, happy, blessed with sons, victorious, and humble.
पातालभूतलव्योमचारिणश्छद्मचारिणः ।
न द्रष्टुमपि शक्तास्ते रक्षितं रामनामभिः ॥ ११॥
pātālabhūtalavyomacāriṇaścchadmacāriṇaḥ |
na draṣṭumapi śaktāste rakṣitaṃ rāmanāmabhiḥ ||
pā-tā-la-bhū-ta-la-vyo-ma-cā-ri-ṇaś-chad-ma-cā-ri-ṇaḥ |
na draṣh-ṭu-ma-pi śhak-tās-te rak-ṣhi-taṃ rā-ma-nā-ma-bhiḥ
पाताल, भूतल और आकाश में विचरनेवाले तथा छद्मवेश में घूमनेवाले (दुष्ट जीव) राम-नामों से रक्षित पुरुष को देख भी नहीं सकते।
Those who wander in deceit through netherworld, earth, and sky — they cannot even see one who is protected by the names of Rāma.
रामेति रामभद्रेति रामचन्द्रेति वा स्मरन् ।
नरो न लिप्यते पापैः भुक्तिं मुक्तिं च विन्दति ॥ १२॥
rāmeti rāmabhadreti rāmacaandreti vā smaran |
naro na lipyate pāpaiḥ bhuktiṃ muktiṃ ca vindati ||
rā-me-ti rā-ma-bhad-re-ti rā-ma-can-dre-ti vā sma-ran |
na-ro na li-pya-te pā-paiḥ bhuk-tiṃ muk-tiṃ ca vin-da-ti
"राम", "रामभद्र", "रामचन्द्र" — इस प्रकार स्मरण करता हुआ मनुष्य पापों से लिप्त नहीं होता और भोग तथा मोक्ष पाता है।
Remembering "Rāma," "Rāmabhadra," or "Rāmacandra" — a person is not stained by sins and gains both enjoyment and liberation.
जगज्जैत्रैकमन्त्रेण रामनाम्नाभिरक्षितम् ।
यः कण्ठे धारयेत्तस्य करस्थाः सर्वसिद्धयः ॥ १३॥
jagajjaitraikamantreṇa rāmanāmnābhirakṣitam |
yaḥ kaṇṭhe dhārayettasya karasthāḥ sarvasiddhayaḥ ||
ja-gaj-jai-trai-ka-man-tre-ṇa rā-ma-nām-nā-bhi-rak-ṣhi-tam |
yaḥ kaṇ-ṭhe dhā-ra-yet-ta-sya ka-ras-thāḥ sar-va-sid-dha-yaḥ
जगत् को जीतनेवाले एकमात्र मन्त्र राम-नाम से सुरक्षित इस रक्षा को जो कण्ठ में धारण करता है, समस्त सिद्धियाँ उसके हाथ में रहती हैं।
This kavacham, protected by the single world-conquering mantra of Rāma's name — whoever wears it at the throat, all perfections rest in the palm of their hand.
वज्रपञ्जरनामेदं यो रामकवचं स्मरेत् ।
अव्याहताज्ञः सर्वत्र लभते जयमङ्गलम् ॥ १४॥
vajrapañjaranāmedaṃ yo rāmakavacaṃ smaret |
avyāhatājñaḥ sarvatra labhate jayamaṅgalam ||
vaj-ra-pañ-ja-ra-nā-me-daṃ yo rā-ma-ka-va-caṃ sma-ret |
av-yā-ha-tāj-ñaḥ sar-vat-ra la-bha-te ja-ya-maṅ-ga-lam
"वज्रपंजर" नामक इस रामकवच का जो स्मरण करता है, उसकी आज्ञा कहीं टलती नहीं और उसे सर्वत्र जय और मंगल प्राप्त होता है।
This is called the Vajrapañjara (diamond cage) — whoever remembers this Rāma Kavacham, with unimpeded authority everywhere, gains victory and auspiciousness.
Stuti
आदिष्टवान् यथा स्वप्ने रामरक्षामिमां हरः ।
तथा लिखितवान् प्रातः प्रबुद्धो बुधकौशिकः ॥ १५॥
ādiṣṭavān yathā svapne rāmarakṣāmimāṃ haraḥ |
tathā likhitavān prātaḥ prabuddho budhakaushikaḥ ||
ā-diṣh-ṭa-vān ya-thā svap-ne rā-ma-rak-ṣhā-mi-māṃ ha-raḥ |
ta-thā li-khi-ta-vān prā-taḥ pra-bud-dho bu-dha-kau-śhi-kaḥ
जिस प्रकार शिवजी ने स्वप्न में इस रामरक्षा का आदेश दिया, उसी प्रकार प्रातः जागकर बुधकौशिक ऋषि ने इसे लिख लिया।
Just as Hara (Śiva) directed this Rāmarakṣā in a dream, so Budha Kaushika arose at dawn and wrote it down exactly.
आरामः कल्पवृक्षाणां विरामः सकलापदाम् ।
अभिरामस्त्रिलोकानां रामः श्रीमान् स नः प्रभुः ॥ १६॥
ārāmaḥ kalpavṛkṣāṇāṃ virāmaḥ sakalāpadām |
abhirāmastrilokaānāṃ rāmaḥ śrīmān sa naḥ prabhuḥ ||
ā-rā-maḥ kal-pa-vṛk-ṣhā-ṇāṃ vi-rā-maḥ sa-ka-lā-pa-dām |
a-bhi-rā-mas-tri-lo-kā-nāṃ rā-maḥ śhrī-mān sa naḥ pra-bhuḥ
जो कल्पवृक्षों के उद्यान हैं, समस्त आपत्तियों के विराम हैं, तीनों लोकों के अभिराम हैं — वे श्रीमान् राम हमारे प्रभु हैं।
The garden of wish-fulfilling trees, the end of all calamities, the delight of all three worlds — that glorious Rāma is our Lord.
तरुणौ रूपसम्पन्नौ सुकुमारौ महाबलौ ।
पुण्डरीकविशालाक्षौ चीरकृष्णाजिनाम्बरौ ॥ १७॥
taruṇau rūpasampannau sukumārau mahābalau |
puṇḍarīkaviśālākṣau cīrakṛṣṇājināmbarau ||
ta-ru-ṇau rū-pa-sam-pan-nau su-ku-mā-rau ma-hā-ba-lau |
puṇ-ḍa-rī-ka-vi-śhā-lāk-ṣhau cī-ra-kṛṣh-ṇā-ji-nām-ba-rau
जो तरुण हैं, रूप-सम्पन्न, सुकुमार, महाबली, खिले कमल-से विशाल नेत्रोंवाले, चीर और कृष्ण मृगचर्म धारण किए हैं —
Two in the bloom of youth, endowed with beauty, tender yet mighty — with lotus-wide eyes, clothed in bark garments and black deerskin:
फलमूलाशिनौ दान्तौ तापसौ ब्रह्मचारिणौ ।
पुत्रौ दशरथस्यैतौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ ॥ १८॥
phalamūlāśinau dāntau tāpasau brahmacāriṇau |
putrau daśarathasyaitau bhrātarau rāmalakṣmaṇau ||
pha-la-mū-lā-śhi-nau dān-tau tā-pa-sau brah-ma-cā-ri-ṇau |
put-rau da-śha-ra-tha-syai-tau bhrā-ta-rau rā-ma-lak-ṣhma-ṇau
फल-मूल का आहार करनेवाले, संयमी, तपस्वी, ब्रह्मचारी — दशरथ के ये दोनों पुत्र, राम-लक्ष्मण भाई —
feeding on fruits and roots, self-restrained, two ascetics, celibate — these are the two sons of Daśaratha, the brothers Rāma and Lakṣmaṇa.
शरण्यौ सर्वसत्त्वानां श्रेष्ठौ सर्वधनुष्मताम् ।
रक्षःकुलनिहन्तारौ त्रायेतां नो रघूत्तमौ ॥ १९॥
śaraṇyau sarvasattvānāṃ śreṣṭhau sarvadhanuṣmatām |
rakṣaḥkulanihantārau trāyetāṃ no raghūttamau ||
śha-ra-ṇyau sar-va-sat-tvā-nāṃ śhreṣh-ṭhau sar-va-dha-nuṣh-ma-tām |
rak-ṣhaḥ-ku-la-ni-han-tā-rau trā-ye-tāṃ no ra-ghūt-ta-mau
समस्त प्राणियों के शरण्य, समस्त धनुर्धरों में श्रेष्ठ, राक्षसकुल का नाश करनेवाले वे दोनों रघुश्रेष्ठ हमारी रक्षा करें।
Refuge for all beings, foremost among all archers, destroyers of the rākṣasa race — may these two best of Raghus protect us.
आत्तसज्जधनुषाविषुस्पृशावक्षयाशुगनिषङ्गसङ्गिनौ ।
रक्षणाय मम रामलक्ष्मणावग्रतः पथि सदैव गच्छताम् ॥ २०॥
āttasajjadhanuṣāviṣuspṛśāvakṣayāśuganiṣaṅgasaṅginau |
rakṣaṇāya mama rāmalakṣmaṇāvagrataḥ pathi sadaiva gacchatām ||
āt-ta-saj-ja-dha-nu-ṣhā-vi-ṣhusp-ṛ-śhā-vak-ṣha-yā-śhu-ga-ni-ṣhaṅ-ga-saṅ-gi-nau |
rak-ṣha-ṇā-ya ma-ma rā-ma-lak-ṣhma-ṇā-vag-ra-taḥ pa-thi sa-dai-va gac-cha-tām
सजे हुए धनुष लिए, बाण का स्पर्श करते हुए, अक्षय बाणोंवाले तूणीर बाँधे राम और लक्ष्मण मेरी रक्षा के लिए मार्ग में सदा आगे-आगे चलें।
With bows taken up in readiness, touching arrows at their tips, accompanied by quivers of inexhaustible swift shafts — may Rāma and Lakṣmaṇa march always ahead of me on the path, for my protection.
सन्नद्धः कवची खड्गी चापबाणधरो युवा ।
गच्छन्मनोरथोऽस्माकं रामः पातु सलक्ष्मणः ॥ २१॥
sannaddhāḥ kavacī khaḍgī cāpabāṇadharo yuvā |
gacchanmanoratho'smākaṃ rāmaḥ pātu salakṣmaṇaḥ ||
san-nad-dhaḥ ka-va-cī khaḍ-gī cā-pa-bā-ṇa-dha-ro yu-vā |
gac-chan-ma-no-ra-tho'smā-kaṃ rā-maḥ pā-tu sa-lak-ṣhma-ṇaḥ
कमर कसे, कवच और खड्ग धारण किए, धनुष-बाणधारी युवा राम लक्ष्मण सहित हमारे मनोरथ-पथ पर चलते हुए हमारी रक्षा करें।
Armored, sword-bearing, carrying bow and arrows — youthful Rāma, moving like the very fulfillment of all desires, with Lakṣmaṇa at His side, may He protect us.
रामो दाशरथिः शूरो लक्ष्मणानुचरो बली ।
काकुत्स्थः पुरुषः पूर्णः कौसल्येयो रघूत्तमः ॥ २२॥
rāmo dāśarathiḥ śūro lakṣmaṇānucaro balī |
kākutsthaḥ puruṣaḥ pūrṇaḥ kausalyeyo raghūttamaḥ ||
rā-mo dā-śha-ra-thiḥ śhū-ro lak-ṣhma-ṇā-nu-ca-ro ba-lī |
kā-kuts-thaḥ pu-ru-ṣhaḥ pūr-ṇaḥ kau-sal-ye-yo ra-ghūt-ta-maḥ
राम, दाशरथि, शूर, लक्ष्मण जिनके अनुगामी हैं, बली, काकुत्स्थ, पूर्ण पुरुष, कौसल्यानन्दन, रघूत्तम —
Rāma, the son of Daśaratha — heroic, with Lakṣmaṇa as companion, mighty, of Kakutstha's lineage, the complete Puruṣa, Kausalyā's son, best of Raghus:
वेदान्तवेद्यो यज्ञेशः पुराणपुरुषोत्तमः ।
जानकीवल्लभः श्रीमानप्रमेयपराक्रमः ॥ २३॥
vedāntavedyo yajñeśaḥ purāṇapuruṣottamaḥ |
jānakīvallabhaḥ śrīmānaprameayaparākramaḥ ||
ve-dān-ta-ved-yo yaj-ñeś-aḥ pu-rā-ṇa-pu-ru-ṣhot-ta-maḥ |
jā-na-kī-val-la-bhaḥ śhrī-mān a-pra-me-ya-pa-rā-kra-maḥ
वेदान्त से जानने योग्य, यज्ञों के ईश, पुराण-पुरुषोत्तम, जानकीवल्लभ, श्रीमान्, अप्रमेय पराक्रमवाले —
knowable through Vedānta, Lord of sacrifice, the Purāṇic Puruṣottama (highest being), Jānakī's beloved, glorious, of immeasurable prowess.
इत्येतानि जपन्नित्यं मद्भक्तः श्रद्धयान्वितः ।
अश्वमेधाधिकं पुण्यं सम्प्राप्नोति न संशयः ॥ २४॥
ityetāni japannityaṃ madbhaktaḥ śraddhayānvitaḥ |
aśvamedhādhikaṃ puṇyaṃ samprāpnoti na saṃśayaḥ ||
i-tye-tā-ni ja-pan-ni-tyaṃ mad-bhak-taḥ śhrad-dhayā-nvi-taḥ |
aś-va-me-dhā-dhi-kaṃ puṇ-yaṃ sam-prāp-no-ti na saṃ-śha-yaḥ
इन नामों का जो मेरा भक्त श्रद्धापूर्वक नित्य जप करता है, वह अश्वमेध से भी अधिक पुण्य पाता है — इसमें संशय नहीं।
A devotee who daily recites these names with faith gains merit surpassing that of the Aśvamedha sacrifice — of this there is no doubt.
रामं दूर्वादलश्यामं पद्माक्षं पीतवाससम् ।
स्तुवन्ति नामभिर्दिव्यैर्न ते संसारिणो नराः ॥ २५॥
rāmaṃ dūrvādalaśyāmaṃ padmākṣaṃ pītavāsasam |
stuvanti nāmabhirdivyairna te saṃsāriṇo narāḥ ||
rā-maṃ dūr-vā-da-la-śhyā-maṃ pad-māk-ṣhaṃ pī-ta-vā-sa-sam |
stu-van-ti nā-ma-bhir-div-yair-na te saṃ-sā-ri-ṇo na-rāḥ
दूर्वादल के समान श्याम, कमलनयन, पीताम्बरधारी राम की जो इन दिव्य नामों से स्तुति करते हैं, वे मनुष्य संसार के बन्धन में नहीं रहते।
Those who praise Rāma — dark as the dūrvā-grass blade, lotus-eyed, yellow-robed — with His divine names are no longer bound by saṃsāra.
रामं लक्ष्मणपूर्वजं रघुवरं सीतापतिं सुन्दरम् ।
काकुत्स्थं करुणार्णवं गुणनिधिं विप्रप्रियं धार्मिकम् ।
राजेन्द्रं सत्यसन्धं दशरथतनयं श्यामलं शान्तमूर्तिम् ।
वन्दे लोकाभिरामं रघुकुलतिलकं राघवं रावणारिम् ॥ २६॥
rāmaṃ lakṣmaṇapūrvajaṃ raghuvaraṃ sītāpatiṃ sundaram |
kākutsthaṃ karuṇārṇavaṃ guṇanidhiṃ viprapriyaṃ dhārmikam |
rājendraṃ satyasandhaṃ daśarathatanayaṃ śyāmalaṃ śāntamūrtim |
vande lokābhirāmaṃ raghukula-tilakaṃ rāghavaṃ rāvaṇārim ||
rā-maṃ lak-ṣhma-ṇa-pūr-va-jaṃ ra-ghu-va-raṃ sī-tā-pa-tiṃ sun-da-ram |
kā-kuts-thaṃ ka-ru-ṇār-ṇa-vaṃ gu-ṇa-ni-dhiṃ vi-pra-pri-yaṃ dhār-mi-kam |
rā-jen-draṃ sat-ya-san-dhaṃ da-śha-ra-tha-ta-na-yaṃ śhyā-ma-laṃ śhān-ta-mūr-tim |
van-de lo-kā-bhi-rā-maṃ ra-ghu-ku-la-ti-la-kaṃ rā-gha-vaṃ rā-va-ṇā-rim
लक्ष्मण के अग्रज, रघुवर, सीतापति, सुन्दर, काकुत्स्थ, करुणा के सागर, गुणों के निधि, ब्राह्मणों के प्रिय, धार्मिक, राजेन्द्र, सत्यप्रतिज्ञ, दशरथ-पुत्र, श्यामल, शान्तमूर्ति, लोकाभिराम, रघुकुल-तिलक, रावण के शत्रु राघव की मैं वन्दना करता हूँ।
I bow to Rāma — elder to Lakṣmaṇa, best of Raghus, Sītā's lord, beautiful; of Kakutstha's lineage, an ocean of compassion, treasure of virtues, beloved of the learned, righteous; king of kings, true to his word, Daśaratha's son, dark-hued, of serene countenance — the delight of the world, crest-jewel of the Raghu clan, enemy of Rāvaṇa.
रामाय रामभद्राय रामचन्द्राय वेधसे ।
रघुनाथाय नाथाय सीतायाः पतये नमः ॥ २७॥
rāmāya rāmabhadrāya rāmacaandrāya vedhase |
raghunāthāya nāthāya sītāyāḥ pataye namaḥ ||
rā-māy-a rā-ma-bhad-rā-ya rā-ma-can-drā-ya ve-dha-se |
ra-ghu-nā-thā-ya nā-thā-ya sī-tā-yāḥ pa-ta-ye na-maḥ
राम को, रामभद्र को, रामचन्द्र को, विधाता को, रघुनाथ को, नाथ को, सीता के पति को नमस्कार।
Salutation to Rāma, to Rāmabhadra, to Rāmacandra the creator; to Raghunātha, to the Lord, to the husband of Sītā — salutation.
श्रीराम राम रघुनन्दन राम राम
श्रीराम राम भरताग्रज राम राम ।
श्रीराम राम रणकर्कश राम राम
श्रीराम राम शरणं भव राम राम ॥ २८॥
śrīrāma rāma raghunandana rāma rāma |
śrīrāma rāma bharatāgraja rāma rāma |
śrīrāma rāma raṇakarkasha rāma rāma |
śrīrāma rāma śaraṇaṃ bhava rāma rāma ||
śhrī-rā-ma rā-ma ra-ghu-nan-da-na rā-ma rā-ma |
śhrī-rā-ma rā-ma bha-ra-tā-gra-ja rā-ma rā-ma |
śhrī-rā-ma rā-ma ra-ṇa-kar-ka-śha rā-ma rā-ma |
śhrī-rā-ma rā-ma śha-ra-ṇaṃ bha-va rā-ma rā-ma
श्रीराम राम, हे रघुनन्दन राम राम! श्रीराम राम, हे भरत के अग्रज राम राम! श्रीराम राम, हे रण में कठोर राम राम! श्रीराम राम, मेरे शरण्य बनिए, राम राम!
Śrī Rāma, Rāma, O Raghunandana — Rāma, Rāma! Śrī Rāma, Rāma, O elder to Bharata — Rāma, Rāma! Śrī Rāma, Rāma, O fierce one in battle — Rāma, Rāma! Śrī Rāma, Rāma, be my refuge — Rāma, Rāma!
श्रीरामचन्द्रचरणौ मनसा स्मरामि
श्रीरामचन्द्रचरणौ वचसा गृणामि ।
श्रीरामचन्द्रचरणौ शिरसा नमामि
श्रीरामचन्द्रचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ २९॥
śrīrāmacandracaraṇau manasā smrāmi |
śrīrāmacandracaraṇau vacasā gṛṇāmi |
śrīrāmacandracaraṇau śirasā namāmi |
śrīrāmacandracaraṇau śaraṇaṃ prapadye ||
śhrī-rā-ma-can-dra-ca-ra-ṇau ma-na-sā smā-mi |
śhrī-rā-ma-can-dra-ca-ra-ṇau va-ca-sā gṛ-ṇā-mi |
śhrī-rā-ma-can-dra-ca-ra-ṇau śhi-ra-sā na-mā-mi |
śhrī-rā-ma-can-dra-ca-ra-ṇau śha-ra-ṇaṃ pra-pad-ye
श्रीरामचन्द्र के चरणों का मैं मन से स्मरण करता हूँ; श्रीरामचन्द्र के चरणों का वाणी से गुणगान करता हूँ; श्रीरामचन्द्र के चरणों को सिर से प्रणाम करता हूँ; श्रीरामचन्द्र के चरणों की शरण लेता हूँ।
The feet of Śrī Rāmacandra — I remember with the mind. The feet of Śrī Rāmacandra — I praise with speech. The feet of Śrī Rāmacandra — I bow to with my head. The feet of Śrī Rāmacandra — I take as my refuge.
माता रामो मत्पिता रामचन्द्रः
स्वामी रामो मत्सखा रामचन्द्रः ।
सर्वस्वं मे रामचन्द्रो दयालु-
र्नान्यं जाने नैव जाने न जाने ॥ ३०॥
mātā rāmo matpitā rāmacandraḥ |
svāmī rāmo matssakhā rāmacandraḥ |
sarvasvaṃ me rāmacandro dayālu- |
rnānyaṃ jāne naiva jāne na jāne ||
mā-tā rā-mo mat-pi-tā rā-ma-can-draḥ |
svā-mī rā-mo mat-sa-khā rā-ma-can-draḥ |
sar-vas-vaṃ me rā-ma-can-dro da-yā-lur |
nā-nyaṃ jā-ne nai-va jā-ne na jā-ne
राम मेरी माता हैं, रामचन्द्र मेरे पिता; राम मेरे स्वामी हैं, रामचन्द्र मेरे सखा; दयालु रामचन्द्र ही मेरा सर्वस्व हैं; उनके सिवा मैं और किसी को नहीं जानता — सचमुच नहीं जानता।
My mother is Rāma; my father is Rāmacandra. My master is Rāma; my friend is Rāmacandra. Rāmacandra the compassionate is everything to me — I know no other, I know no other, I know no other.
दक्षिणे लक्ष्मणो यस्य वामे तु जनकात्मजा ।
पुरतो मारुतिर्यस्य तं वन्दे रघुनन्दनम् ॥ ३१॥
dakṣiṇe lakṣmaṇo yasya vāme tu janakātmajā |
purato mārutiryasya taṃ vande raghunandanam ||
dak-ṣhi-ṇe lak-ṣhma-ṇo yas-ya vā-me tu ja-na-kāt-ma-jā |
pu-ra-to mā-ru-tir-yas-ya taṃ van-de ra-ghu-nan-da-nam
जिनके दाहिने लक्ष्मण हैं, बाएँ जनकनन्दिनी और सामने हनुमान् — उन रघुनन्दन की मैं वन्दना करता हूँ।
To His right stands Lakṣmaṇa, to His left the daughter of Janaka (Sītā), and Māruti (Hanumān) stands before Him — I bow to that Raghunandana.
लोकाभिरामं रणरङ्गधीरं
राजीवनेत्रं रघुवंशनाथम् ।
कारुण्यरूपं करुणाकरं तं
श्रीरामचन्द्रं शरणं प्रपद्ये ॥ ३२॥
lokābhirāmaṃ raṇaraṃgadhīraṃ |
rājīvanetraṃ raghuvaṃśanātham |
kāruṇyarūpaṃ karuṇākaraṃ taṃ |
śrīrāmacandraṃ śaraṇaṃ prapadye ||
lo-kā-bhi-rā-maṃ ra-ṇa-raṃ-ga-dhī-raṃ |
rā-jī-va-net-raṃ ra-ghu-vaṃ-śha-nā-tham |
kā-ru-ṇya-rū-paṃ ka-ru-ṇā-ka-raṃ taṃ |
śhrī-rā-ma-can-draṃ śha-ra-ṇaṃ pra-pad-ye
लोकों के मन को रमानेवाले, रणभूमि में धीर, कमलनयन, रघुवंश के नाथ, करुणा के स्वरूप, करुणा की खान — उन श्रीरामचन्द्र की मैं शरण लेता हूँ।
I take refuge in Śrī Rāmacandra — the delight of the world, steadfast on the battlefield, lotus-eyed, Lord of the Raghu lineage, the very embodiment of compassion, the mine of mercy.
मनोजवं मारुततुल्यवेगं
जितेन्द्रियं बुद्धिमतां वरिष्ठम् ।
वातात्मजं वानरयूथमुख्यं
श्रीरामदूतं शरणं प्रपद्ये ॥ ३३॥
manojavañ mārutatulyavegaṃ |
jitendriyañ buddhimatāṃ variṣṭham |
vātātmajaṃ vānarayūthamukhyaṃ |
śrīrāmadūtaṃ śaraṇaṃ prapadye ||
ma-no-ja-vañ mā-ru-ta-tul-ya-ve-gaṃ |
ji-ten-dri-yañ bud-dhi-ma-tāṃ va-riṣh-ṭham |
vā-tāt-ma-jaṃ vā-na-ra-yū-tha-muk-hyaṃ |
śhrī-rā-ma-dū-taṃ śha-ra-ṇaṃ pra-pad-ye
मन के समान वेगवाले, वायु के तुल्य गतिवाले, जितेन्द्रिय, बुद्धिमानों में श्रेष्ठ, पवनपुत्र, वानर-समूह के मुखिया श्रीरामदूत हनुमान् की मैं शरण लेता हूँ।
I take refuge in Śrī Rāma's messenger (Hanumān) — swift as the mind, fast as the wind, master of the senses, greatest of the wise, son of Vāyu, chief of the monkey host.
कूजन्तं रामरामेति मधुरं मधुराक्षरम् ।
आरुह्य कविताशाखां वन्दे वाल्मीकिकोकिलम् ॥ ३४॥
kūjantaṃ rāmarāmeti madhuraṃ madhurākṣaram |
āruhya kavitāśākhāṃ vande vālmīkikokilam ||
kū-jan-taṃ rā-ma-rā-me-ti ma-dhu-raṃ ma-dhu-rāk-ṣha-ram |
ā-ruh-ya ka-vi-tā-śhā-khāṃ van-de vāl-mī-ki-ko-ki-lam
कविता रूपी शाखा पर बैठकर "राम-राम" का मधुर, मीठे अक्षरोंवाला कूजन करते हुए वाल्मीकि रूपी कोयल की मैं वन्दना करता हूँ।
I bow to Vālmīki — the cuckoo of poetry — who, perched upon the branch of song, sweetly coos the sweet syllables "Rāma, Rāma."
आपदामपहर्तारं दातारं सर्वसम्पदाम् ।
लोकाभिरामं श्रीरामं भूयो भूयो नमाम्यहम् ॥ ३५॥
āpadāmapahartāraṃ dātāraṃ sarvasaṃpadām |
lokābhirāmaṃ śrīrāmaṃ bhūyo bhūyo namāmyaham ||
ā-pa-dā-ma-pa-har-tā-raṃ dā-tā-raṃ sar-va-sam-pa-dām |
lo-kā-bhi-rā-maṃ śhrī-rā-maṃ bhū-yo bhū-yo na-mām-ya-ham
आपत्तियों को हरनेवाले, समस्त सम्पत्तियों के दाता, लोकाभिराम श्रीराम को मैं बार-बार नमस्कार करता हूँ।
I bow again and again to the glorious Rāma — remover of all adversities, bestower of all prosperity, the delight of the world.
भर्जनं भवबीजानामर्जनं सुखसम्पदाम् ।
तर्जनं यमदूतानां रामरामेति गर्जनम् ॥ ३६॥
bharjanaṃ bhavabījānāmarjanaṃ sukhasaṃpadām |
tarjanaṃ yamadūtānāṃ rāmarāmeti garjanam ||
bhar-ja-naṃ bha-va-bī-jā-nā-mar-ja-naṃ su-kha-sam-pa-dām |
tar-ja-naṃ ya-ma-dū-tā-nāṃ rā-ma-rā-me-ti gar-ja-nam
"राम-राम" की गर्जना संसार के (कर्म-)बीजों को भून डालती है, सुख-सम्पत्ति अर्जित कराती है और यमदूतों को डाँटकर भगा देती है।
The roar of "Rāma, Rāma" scorches the seeds of rebirth, earns the wealth of happiness, and terrifies the messengers of Yama.
रामो राजमणिः सदा विजयते रामं रमेशं भजे
रामेणाभिहता निशाचरचमू रामाय तस्मै नमः ।
रामान्नास्ति परायणं परतरं रामस्य दासोऽस्म्यहं
रामे चित्तलयः सदा भवतु मे भो राम मामुद्धर ॥ ३७॥
rāmo rājamaṇiḥ sadā vijayate rāmaṃ rameśaṃ bhaje |
rāmeṇābhihatā niśācaracamū rāmāya tasmai namaḥ |
rāmānnāsti parāyaṇaṃ parataraṃ rāmasya dāso'smyahaṃ |
rāme cittalayaḥ sadā bhavatu me bho rāma māmuddhara ||
rā-mo rā-ja-ma-ṇiḥ sa-dā vi-ja-ya-te rā-maṃ ra-meś-aṃ bha-je |
rā-me-ṇā-bhi-ha-tā ni-śhā-ca-ra-ca-mū rā-māy-a tas-mai na-maḥ |
rā-mānn-ās-ti pa-rā-ya-ṇaṃ pa-ra-ta-raṃ rā-mas-ya dā-so'smy-ahaṃ |
rā-me cit-ta-la-yaḥ sa-dā bha-va-tu me bho rā-ma mā-mud-dha-ra
राजाओं के मणि राम सदा विजयी होते हैं; मैं रमापति राम को भजता हूँ; राम ने ही निशाचरों की सेना का संहार किया — उन राम को नमस्कार; राम से बढ़कर कोई आश्रय नहीं; मैं राम का दास हूँ; मेरा चित्त सदा राम में लीन रहे; हे राम! मेरा उद्धार कीजिए।
Rāma the crown-jewel of kings is ever victorious — I adore Rāma, the Lord of Ramā (Lakṣmī). By Rāma was the host of night-wanderers slain — to that Rāma I bow. There is no higher refuge than Rāma — I am Rāma's servant. May my mind be ever dissolved in Rāma — O Rāma, lift me up!
Phala Śruti
रामरामेति रामेति रमे रामे मनोरमे ।
सहस्रनामतत्तुल्यं रामनाम वरानने ॥ ३८॥
rāmarāmeti rāmeti rame rāme manorame |
sahasranāmatattulyaṃ rāmanāma varānane ||
rā-ma-rā-me-ti rā-me-ti ra-me rā-me ma-no-ra-me |
sa-has-ra-nā-ma-tat-tul-yaṃ rā-ma-nā-ma va-rā-na-ne
(शिव कहते हैं —) हे सुमुखी! "राम, राम, राम" — इस मनोरम राम-नाम में मैं सदा रमण करता हूँ; राम-नाम सहस्रनाम के तुल्य है।
"Rāma, Rāma, Rāma" — thus I delight in Rāma, the delight of the mind. O fair-faced one (Pārvatī), the name of Rāma alone equals the thousand names (of Viṣṇu). [Śiva to Pārvatī]