Backवापस

Shri Narayana (Vishnu)

श्रीनारायणकवचम्

Śrī Nārāyaṇa Kavacham

Śrīmad Bhāgavata Purāṇa 6.8 — Viśvarūpa to Indra

॥ अथ श्रीनारायणकवचम् ॥

॥ राजोवाच ॥

यया गुप्तः सहस्राक्षः सवाहान् रिपुसैनिकान्।
क्रीडन्निव विनिर्जित्य त्रिलोक्या बुभुजे श्रियम्॥१॥

yayā guptaḥ sahasrākṣaḥ savāhān ripusainikān।
krīḍanniva vinirjitya trilokyā bubhuje śriyam॥1॥

Yaya Guptah Sahasrakshah Savahan Ripusainikan Kridanniva Vinirjitya Trilokya Bubhuje Shriyam

जिस (कवच) से सुरक्षित होकर सहस्राक्ष इन्द्र ने, मानो खेल-खेल में ही, वाहनों सहित शत्रु-सैनिकों को जीतकर तीनों लोकों की श्री का भोग किया—

By which armour the thousand-eyed Indra, protected, conquering the enemy soldiers with their mounts as if in play, enjoyed the fortune of the three worlds—

भगवंस्तन्ममाख्याहि वर्म नारायणात्मकम्।
यथाऽऽततायिनः शत्रून् येन गुप्तोऽजयन्मृधे॥२॥

bhagavaṃstanmamākhyāhi varma nārāyaṇātmakam।
yathā''tatāyinaḥ śatrūn yena gupto'jayanmṛdhe॥2॥

Bhagavamstanmamakhyahi Varma Narayanatmakam Yatha''tatayinah Shatrun Yena Gupto'jayanmridhe

हे भगवन्! वह नारायण-स्वरूप कवच मुझे बताइए, जिससे सुरक्षित होकर उन्होंने युद्ध में आक्रमणकारी शत्रुओं को जीत लिया।

O Lord, tell me that Narayana-armour, protected by which he conquered his aggressor enemies in battle.

॥ श्रीशुक उवाच ॥

वृतः पुरोहितस्त्वाष्ट्रो महेन्द्रायानुपृच्छते।
नारायणाख्यं वर्माह तदिहैकमनाः श‍ृणु॥३॥

vṛtaḥ purohitastvāṣṭro mahendrāyānupṛcchate।
nārāyaṇākhyaṃ varmāha tadihaikamanāḥ śa‍ृṇu॥3॥

Vritah Purohitastvashtro Mahendrayanuprichchhate Narayanakhyam Varmaha Tadihaikamanah Sha‍ृnu

त्वष्टा के पुत्र (विश्वरूप), जो पुरोहित नियुक्त थे, महेन्द्र द्वारा पूछे जाने पर नारायण नामक कवच कहने लगे; उसे यहाँ एकाग्रचित्त होकर सुनो।

The appointed priest, son of Tvashta (Vishvarupa), when asked by great Indra, declared the armour named Narayana; hear it here with single mind.

॥ विश्वरूप उवाच ॥

धौताङ्घ्रिपाणिराचम्य सपवित्र उदङ्मुखः।
कृतस्वाङ्गकरन्यासो मन्त्राभ्यां वाग्यतः शुचिः॥४॥

dhautāṅghripāṇirācamya sapavitra udaṅmukhaḥ।
kṛtasvāṅgakaranyāso mantrābhyāṃ vāgyataḥ śuciḥ॥4॥

Dhautanghripanirachamya Sapavitra Udanmukhah Kritasvangakaranyaso Mantrabhyam Vagyatah Shuchih

हाथ-पैर धोकर, आचमन करके, पवित्री (कुश की अंगूठी) धारण कर, उत्तरमुख होकर, दोनों मन्त्रों से अंग-न्यास और कर-न्यास करके, वाणी को संयमित कर और शुद्ध होकर—

With hands and feet washed, having sipped water, wearing the kusha-ring, facing north, having done the nyasa of limbs and hands with the two mantras, speech restrained and pure—

नारायणमयं वर्म सन्नह्येद्भय आगते।
पादयोर्जानुनोरूर्वोरुदरे हृद्यथोरसि॥५॥

nārāyaṇamayaṃ varma sannahyedbhaya āgate।
pādayorjānunorūrvorudare hṛdyathorasi॥5॥

Narayanamayam Varma Sannahyedbhaya Agate Padayorjanunorurvorudare Hridyathorasi

—जब भय उपस्थित हो तब नारायणमय कवच धारण करे: चरणों, घुटनों, जाँघों, उदर, हृदय और फिर वक्षःस्थल पर—

—when danger comes, let one don the Narayana-armour: upon the feet, knees, thighs, belly, heart and then the chest—

मुखे शिरस्यानुपूर्व्याद् ओङ्कारादीनि विन्यसेत्।
ॐ नमो नारायणायेति विपर्ययमथापि वा॥६॥

mukhe śirasyānupūrvyād oṅkārādīni vinyaset।
oṃ namo nārāyaṇāyeti viparyayamathāpi vā॥6॥

Mukhe Shirasyanupurvyad Onkaradini Vinyaset Om Namo Narayanayeti Viparyayamathapi Va

—मुख और शिर पर क्रमशः ओंकार आदि अक्षरों का न्यास करे: 'ॐ नमो नारायणाय', अथवा विपरीत क्रम से भी।

—on the mouth and head, in order, place the syllables beginning with Om: 'Om Namo Narayanaya', or else in reverse order.

करन्यासं ततः कुर्याद् द्वादशाक्षरविद्यया।
प्रणवादियकारान्तम् अङ्गुल्यङ्गुष्ठपर्वसु॥७॥

karanyāsaṃ tataḥ kuryād dvādaśākṣaravidyayā।
praṇavādiyakārāntam aṅgulyaṅguṣṭhaparvasu॥7॥

Karanyasam Tatah Kuryad Dvadashaksharavidyaya Pranavadiyakarantam Angulyangushthaparvasu

फिर द्वादशाक्षर विद्या से कर-न्यास करे, प्रणव (ॐ) से लेकर 'य' तक के अक्षरों को अंगुलियों और अंगूठे के पर्वों पर स्थापित करे।

Then perform the hand-nyasa with the twelve-syllable vidya, placing the syllables from Pranava (Om) to 'ya' on the joints of the fingers and thumb.

न्यसेद्धृदय ओङ्कारं विकारमनु मूर्धनि।
षकारं तु भ्रुवोर्मध्ये णकारं शिखया दिशेत्॥८॥

nyaseddhṛdaya oṅkāraṃ vikāramanu mūrdhani।
ṣakāraṃ tu bhruvormadhye ṇakāraṃ śikhayā diśet॥8॥

Nyaseddhridaya Onkaram Vikaramanu Murdhani Shakaram Tu Bhruvormadhye Nakaram Shikhaya Dishet

हृदय पर ओंकार, मूर्धा (सिर) पर 'वि', भौंहों के मध्य 'ष' और शिखा पर 'ण' का न्यास करे।

Place Om on the heart, 'vi' upon the head, 'ṣa' between the brows, and assign 'ṇa' to the tuft.

वेकारं नेत्रयोर्युञ्ज्यान् नकारं सर्वसन्धिषु।
मकारमस्त्रमुद्दिश्य मन्त्रमूर्तिर्भवेद्बुधः॥९॥

vekāraṃ netrayoryuñjyān nakāraṃ sarvasandhiṣu।
makāramastramuddiśya mantramūrtirbhavedbudhaḥ॥9॥

Vekaram Netrayoryunjyan Nakaram Sarvasandhishu Makaramastramuddishya Mantramurtirbhavedbudhah

नेत्रों में 'वे', समस्त सन्धियों में 'न' का योग करे; 'म' को अस्त्र मानकर बुद्धिमान् साधक मन्त्रमूर्ति बन जाए।

Join 've' to the eyes, 'na' to all the joints; designating 'ma' as the weapon, the wise one becomes the embodiment of the mantra.

सविसर्गं फडन्तं तत् सर्वदिक्षु विनिर्दिशेत्।
ॐ विष्णवे नम इति॥१०॥

savisargaṃ phaḍantaṃ tat sarvadikṣu vinirdiśet।
oṃ viṣṇave nama iti॥10॥

Savisargam Phadantam Tat Sarvadikshu Vinirdishet Om Vishnave Nama Iti

उस अस्त्र को विसर्ग सहित 'फट्' अन्त वाला करके सब दिशाओं में नियोजित करे — 'ॐ विष्णवे नमः'।

Direct that (weapon), ending in 'phaṭ' with visarga, to all the quarters — 'Om Vishnave Namah'.

आत्मानं परमं ध्यायेद् ध्येयं षट्शक्तिभिर्युतम्।
विद्यातेजस्तपोमूर्तिम् इमं मन्त्रमुदाहरेत्॥११॥

ātmānaṃ paramaṃ dhyāyed dhyeyaṃ ṣaṭśaktibhiryutam।
vidyātejastapomūrtim imaṃ mantramudāharet॥11॥

Atmanam Paramam Dhyayed Dhyeyam Shatshaktibhiryutam Vidyatejastapomurtim Imam Mantramudaharet

परम आत्मा का, जो षट् शक्तियों से युक्त ध्येय है, ध्यान करे; विद्या, तेज और तप की मूर्ति-स्वरूप इस मन्त्र का उच्चारण करे।

Meditate on the Supreme Self, the object of meditation endowed with the six powers; utter this mantra, the embodiment of knowledge, splendour and austerity.

ॐ हरिर्विदध्यान्मम सर्वरक्षां न्यस्ताङ्घ्रिपद्मः पतगेन्द्रपृष्ठे।
दरारिचर्मासिगदेषुचाप-पाशान् दधानोऽष्टगुणोऽष्टबाहुः॥१२॥

oṃ harirvidadhyānmama sarvarakṣāṃ nyastāṅghripadmaḥ patagendrapṛṣṭhe।
darāricarmāsigadeṣucāpa-pāśān dadhāno'ṣṭaguṇo'ṣṭabāhuḥ॥12॥

Om Harirvidadhyanmama Sarvaraksham Nyastanghripadmah Patagendraprishthe Dararicharmasigadeshuchapa-pashan Dadhano'shtaguno'shtabahuh

ॐ। हरि मेरी सर्वथा रक्षा करें — जिनके चरण-कमल गरुड़ की पीठ पर टिके हैं, जो शंख, चक्र, ढाल, खड्ग, गदा, बाण, धनुष और पाश धारण किए हुए, आठ गुणों और आठ भुजाओं वाले हैं।

Om. May Hari grant me complete protection — His lotus-feet set on Garuda's back, bearing conch, discus, shield, sword, mace, arrow, bow and noose, possessed of eight powers and eight arms.

जलेषु मां रक्षतु मत्स्यमूर्तिर् यादोगणेभ्यो वरुणस्य पाशात्।
स्थलेषु मायावटुवामनोऽव्यात् त्रिविक्रमः खेऽवतु विश्वरूपः॥१३॥

jaleṣu māṃ rakṣatu matsyamūrtir yādogaṇebhyo varuṇasya pāśāt।
sthaleṣu māyāvaṭuvāmano'vyāt trivikramaḥ khe'vatu viśvarūpaḥ॥13॥

Jaleshu Mam Rakshatu Matsyamurtir Yadoganebhyo Varunasya Pashat Sthaleshu Mayavatuvamano'vyat Trivikramah Khe'vatu Vishvarupah

जल में मत्स्यमूर्ति जलजन्तुओं और वरुण के पाश से मेरी रक्षा करें; स्थल पर मायावी बटु वामन रक्षा करें; आकाश में त्रिविक्रम और विश्वरूप रक्षा करें।

In the waters may the Matsya form guard me from aquatic hosts and from Varuna's noose; on land may the dwarf Vamana; in the sky may Trivikrama and Vishvarupa protect.

दुर्गेष्वटव्याजिमुखादिषु प्रभुः पायान्नृसिंहोऽसुरयूथपारिः।
विमुञ्चतो यस्य महाट्टहासं दिशो विनेदुर्न्यपतंश्च गर्भाः॥१४॥

durgeṣvaṭavyājimukhādiṣu prabhuḥ pāyānnṛsiṃho'surayūthapāriḥ।
vimuñcato yasya mahāṭṭahāsaṃ diśo vinedurnyapataṃśca garbhāḥ॥14॥

Durgeshvatavyajimukhadishu Prabhuh Payannrisimho'surayuthaparih Vimunchato Yasya Mahattahasam Disho Vinedurnyapatamshcha Garbhah

वन, युद्ध के अग्रभाग आदि दुर्गम स्थानों में असुर-सेनापतियों के शत्रु भगवान् नृसिंह रक्षा करें; जिनके महान् अट्टहास छोड़ते ही दिशाएँ गूँज उठीं और (दैत्यों के) गर्भ गिर पड़े।

In hard places — forests, the battlefront and the like — may Lord Narasimha, foe of the demon-chiefs, protect; at whose mighty roar the quarters resounded and (demon) wombs miscarried.

रक्षत्वसौ माध्वनि यज्ञकल्पः स्वदंष्ट्रयोन्नीतधरो वराहः।
रामोऽद्रिकूटेष्वथ विप्रवासे सलक्ष्मणोऽव्याद्भरताग्रजोऽस्मान्॥१५॥

rakṣatvasau mādhvani yajñakalpaḥ svadaṃṣṭrayonnītadharo varāhaḥ।
rāmo'drikūṭeṣvatha vipravāse salakṣmaṇo'vyādbharatāgrajo'smān॥15॥

Rakshatvasau Madhvani Yagyakalpah Svadamshtrayonnitadharo Varahah Ramo'drikuteshvatha Vipravase Salakshmano'vyadbharatagrajo'sman

यज्ञस्वरूप वराह, जिन्होंने अपनी दाढ़ पर पृथ्वी को उठाया, मार्ग में मेरी रक्षा करें; पर्वत-शिखरों पर और प्रवास में लक्ष्मण सहित भरत के अग्रज राम हमारी रक्षा करें।

May Varaha, the embodiment of sacrifice, who raised the earth on His tusk, guard me on the road; on mountain-peaks and in exile may Rama, Bharata's elder brother, with Lakshmana, guard us.

मामुग्रधर्मादखिलात्प्रमादान् नारायणः पातु नरश्च हासात्।
दत्तस्त्वयोगादथ योगनाथः पायाद्गुणेशः कपिलः कर्मबन्धात्॥१६॥

māmugradharmādakhilātpramādān nārāyaṇaḥ pātu naraśca hāsāt।
dattastvayogādatha yoganāthaḥ pāyādguṇeśaḥ kapilaḥ karmabandhāt॥16॥

Mamugradharmadakhilatpramadan Narayanah Patu Narashcha Hasat Dattastvayogadatha Yoganathah Payadguneshah Kapilah Karmabandhat

नारायण मुझे समस्त उग्र धर्मों और प्रमादों से तथा नर उपहास से रक्षा करें; योगनाथ दत्तात्रेय योगभ्रंश से और गुणेश कपिल कर्मबन्धन से रक्षा करें।

May Narayana guard me from all fierce deeds and heedlessness, and Nara from mockery; may Dattatreya, lord of yoga, from loss of yoga; Kapila, lord of the gunas, from the bondage of karma.

सनत्कुमारोऽवतु कामदेवाद् हयशीर्षा मां पथि देवहेलनात्।
देवर्षिवर्यः पुरुषार्चनान्तरात् कूर्मो हरिर्मां निरयादशेषात्॥१७॥

sanatkumāro'vatu kāmadevād hayaśīrṣā māṃ pathi devahelanāt।
devarṣivaryaḥ puruṣārcanāntarāt kūrmo harirmāṃ nirayādaśeṣāt॥17॥

Sanatkumaro'vatu Kamadevad Hayashirsha Mam Pathi Devahelanat Devarshivaryah Purusharchanantarat Kurmo Harirmam Nirayadasheshat

सनत्कुमार काम से रक्षा करें; हयग्रीव मार्ग में देव-अवहेलना से रक्षा करें; देवर्षिश्रेष्ठ (नारद) पूजन में आन्तरिक दोषों से और कूर्म हरि अशेष नरकों से मेरी रक्षा करें।

May Sanatkumara guard from lust; Hayashirsha (Hayagriva) on the path from disrespect to the gods; the best of divine sages from inner faults in worship; and Kurma, Hari, from all hells.

धन्वन्तरिर्भगवान्पात्वपथ्याद् द्वन्द्वाद्भयादृषभो निर्जितात्मा।
यज्ञश्च लोकादवताज्जनान्ताद् बलो गणात्क्रोधवशादहीन्द्रः॥१८॥

dhanvantarirbhagavānpātvapathyād dvandvādbhayādṛṣabho nirjitātmā।
yajñaśca lokādavatājjanāntād balo gaṇātkrodhavaśādahīndraḥ॥18॥

Dhanvantarirbhagavanpatvapathyad Dvandvadbhayadrishabho Nirjitatma Yagyashcha Lokadavatajjanantad Balo Ganatkrodhavashadahindrah

भगवान् धन्वन्तरि अपथ्य (हानिकारक भोजन) से रक्षा करें; जितात्मा ऋषभ द्वन्द्वों के भय से; यज्ञ लोकनिन्दा से; बल (बलराम) उपद्रवी भीड़ से और अहीन्द्र (शेष) क्रोधवश शत्रुओं से रक्षा करें।

May Lord Dhanvantari guard from unwholesome food; the self-conquered Rishabha from the fear of dualities; Yajna from public ill-repute; Bala (Balarama) from the mob; and the serpent-lord Shesha from wrath-driven foes.

द्वैपायनो भगवानप्रबोधाद् बुद्धस्तु पाखण्डगणप्रमादात्।
कल्किः कलेः कालमलात्प्रपातु धर्मावनायोरुकृतावतारः॥१९॥

dvaipāyano bhagavānaprabodhād buddhastu pākhaṇḍagaṇapramādāt।
kalkiḥ kaleḥ kālamalātprapātu dharmāvanāyorukṛtāvatāraḥ॥19॥

Dvaipayano Bhagavanaprabodhad Buddhastu Pakhandaganapramadat Kalkih Kaleh Kalamalatprapatu Dharmavanayorukritavatarah

भगवान् द्वैपायन (व्यास) अज्ञान से रक्षा करें; बुद्ध पाखण्डी समूहों के प्रमाद से; और धर्म-रक्षा हेतु महान् अवतार लेने वाले कल्कि कलियुग के कालमल से रक्षा करें।

May Lord Dvaipayana (Vyasa) guard from ignorance; Buddha from the heedlessness of heretical hosts; and Kalki, who took a great incarnation to protect dharma, from the filth of the Kali age.

मां केशवो गदया प्रातरव्याद् गोविन्द आसङ्गवमात्तवेणुः।
नारायणः प्राह्ण उदात्तशक्तिर् मध्यन्दिने विष्णुररीन्द्रपाणिः॥२०॥

māṃ keśavo gadayā prātaravyād govinda āsaṅgavamāttaveṇuḥ।
nārāyaṇaḥ prāhṇa udāttaśaktir madhyandine viṣṇurarīndrapāṇiḥ॥20॥

Mam Keshavo Gadaya Prataravyad Govinda Asangavamattavenuh Narayanah Prahna Udattashaktir Madhyandine Vishnurarindrapanih

केशव प्रातःकाल गदा से मेरी रक्षा करें; वेणुधारी गोविन्द पूर्वाह्न में; उदात्तशक्ति नारायण दिन चढ़ने पर; और चक्रधारी विष्णु मध्याह्न में रक्षा करें।

May Keshava with His mace guard me at dawn; Govinda holding the flute in the forenoon; Narayana of lofty power in late morning; Vishnu, bearing the chief weapon, at midday.

देवोऽपराह्ने मधुहोग्रधन्वा सायं त्रिधामावतु माधवो माम्।
दोषे हृषीकेश उतार्धरात्रे निशीथ एकोऽवतु पद्मनाभः॥२१॥

devo'parāhne madhuhogradhanvā sāyaṃ tridhāmāvatu mādhavo mām।
doṣe hṛṣīkeśa utārdharātre niśītha eko'vatu padmanābhaḥ॥21॥

Devo'parahne Madhuhogradhanva Sayam Tridhamavatu Madhavo Mam Doshe Hrishikesha Utardharatre Nishitha Eko'vatu Padmanabhah

मधुसूदन उग्रधन्वा देव अपराह्न में रक्षा करें; त्रिधाम माधव सायंकाल में; हृषीकेश रात्रि के आरम्भ में; और अर्धरात्रि में अद्वितीय पद्मनाभ रक्षा करें।

May the slayer of Madhu, of fierce bow, guard in the afternoon; Madhava of the three abodes in the evening; Hrishikesha in early night; and at midnight the sole Padmanabha protect.

श्रीवत्सधामापररात्र ईशः प्रत्यूष ईशोऽसिधरो जनार्दनः।
दामोदरोऽव्यादनुसन्ध्यं प्रभाते विश्वेश्वरो भगवान् कालमूर्तिः॥२२॥

śrīvatsadhāmāpararātra īśaḥ pratyūṣa īśo'sidharo janārdanaḥ।
dāmodaro'vyādanusandhyaṃ prabhāte viśveśvaro bhagavān kālamūrtiḥ॥22॥

Shrivatsadhamapararatra Ishah Pratyusha Isho'sidharo Janardanah Damodaro'vyadanusandhyam Prabhate Vishveshvaro Bhagavan Kalamurtih

श्रीवत्सधारी ईश रात्रि के पिछले प्रहर में रक्षा करें; खड्गधारी जनार्दन उषाकाल में; दामोदर प्रत्येक सन्ध्या में और प्रातःकाल कालमूर्ति भगवान् विश्वेश्वर रक्षा करें।

May the Lord, abode of Shrivatsa, guard in the late night; the sword-bearing Janardana at dawn; Damodara at every twilight; and at daybreak Lord Vishveshvara, the embodiment of Time.

चक्रं युगान्तानलतिग्मनेमि भ्रमत्समन्ताद्भगवत्प्रयुक्तम्।
दन्दग्धि दन्दग्ध्यरिसैन्यमाशु कक्षं यथा वातसखो हुताशः॥२३॥

cakraṃ yugāntānalatigmanemi bhramatsamantādbhagavatprayuktam।
dandagdhi dandagdhyarisainyamāśu kakṣaṃ yathā vātasakho hutāśaḥ॥23॥

Chakram Yugantanalatigmanemi Bhramatsamantadbhagavatprayuktam Dandagdhi Dandagdhyarisainyamashu Kaksham Yatha Vatasakho Hutashah

हे चक्र (सुदर्शन)! जिसकी धार प्रलयकाल की अग्नि-सी तीक्ष्ण है, जो सर्वत्र घूमता और भगवान् द्वारा प्रयुक्त है — शीघ्र ही शत्रु-सेना को वैसे ही जला दो, भस्म कर दो, जैसे वायु का सखा अग्नि सूखी घास को।

O discus (Sudarshana), edge sharp as the fire of doomsday, whirling everywhere, wielded by the Lord — burn, swiftly burn up the enemy host, as wind-befriended fire burns dry grass.

गदेऽशनिस्पर्शनविस्फुलिङ्गे निष्पिण्ढि निष्पिण्ढ्यजितप्रियासि।
कूष्माण्डवैनायकयक्षरक्षो-भूतग्रहांश्चूर्णय चूर्णयारीन्॥२४॥

gade'śanisparśanavisphuliṅge niṣpiṇḍhi niṣpiṇḍhyajitapriyāsi।
kūṣmāṇḍavaināyakayakṣarakṣo-bhūtagrahāṃścūrṇaya cūrṇayārīn॥24॥

Gade'shanisparshanavisphulinge Nishpindhi Nishpindhyajitapriyasi Kushmandavainayakayaksharaksho-bhutagrahamshchurnaya Churnayarin

हे गदा! जिसकी चिनगारियाँ वज्र के स्पर्श-सी हैं — कुचल दो, कुचल दो! तुम अजित (विष्णु) की प्रिया हो; कूष्माण्ड, विनायक, यक्ष, राक्षस, भूत और ग्रहों को चूर-चूर कर दो और शत्रुओं को पीस डालो।

O mace, with sparks like the thunderbolt's touch — crush, crush! you are dear to the Unconquered; pulverize the Kushmandas, Vinayakas, Yakshas, Rakshasas, Bhutas and grahas, and grind the enemies to dust.

त्वं यातुधानप्रमथप्रेतमातृ-पिशाचविप्रग्रहघोरदृष्टीन्।
दरेन्द्र विद्रावय कृष्णपूरितो भीमस्वनोऽरेर्हृदयानि कम्पयन्॥२५॥

tvaṃ yātudhānapramathapretamātṛ-piśācavipragrahaghoradṛṣṭīn।
darendra vidrāvaya kṛṣṇapūrito bhīmasvano'rerhṛdayāni kampayan॥25॥

Tvam Yatudhanapramathapretamatri-pishachavipragrahaghoradrishtin Darendra Vidravaya Krishnapurito Bhimasvano'rerhridayani Kampayan

हे शंखश्रेष्ठ (पाञ्चजन्य)! कृष्ण की फूँक से भरे, भयंकर ध्वनि वाले — यातुधान, प्रमथ, प्रेत, मातृ, पिशाच और घोर दृष्टि वाले ग्रहों को भगा दो, शत्रुओं के हृदय कँपा दो।

O best of conches (Panchajanya), filled by Krishna's breath, of terrible sound — drive off the Yatudhanas, Pramathas, Pretas, Matrs, Pishachas and grahas of dread gaze, making the foes' hearts tremble.

त्वं तिग्मधारासिवरारिसैन्यम् ईशप्रयुक्तो मम छिन्धि छिन्धि।
चक्षूंषि चर्मञ्छतचन्द्र छादय द्विषामघोनां हर पापचक्षुषाम्॥२६॥

tvaṃ tigmadhārāsivarārisainyam īśaprayukto mama chindhi chindhi।
cakṣūṃṣi carmañchatacandra chādaya dviṣāmaghonāṃ hara pāpacakṣuṣām॥26॥

Tvam Tigmadharasivararisainyam Ishaprayukto Mama Chhindhi Chhindhi Chakshumshi Charmanchhatachandra Chhadaya Dvishamaghonam Hara Papachakshusham

हे तीक्ष्णधार खड्ग! ईश्वर द्वारा प्रयुक्त — शत्रु-सेना को काट डालो, काट डालो; हे सौ चन्द्रों वाली ढाल! (शत्रुओं के) नेत्रों को ढक दो; दुष्ट पापी शत्रुओं की पापदृष्टि हर लो।

O sword of keen edge, wielded by the Lord — cut down, cut down the enemy army; O shield with a hundred moons, cover their eyes; take away the sinful eyes of the wicked foes.

यन्नो भयं ग्रहेभ्योऽभूत् केतुभ्यो नृभ्य एव च।
सरीसृपेभ्यो दंष्ट्रिभ्यो भूतेभ्योंऽहोभ्य एव च॥२७॥

yanno bhayaṃ grahebhyo'bhūt ketubhyo nṛbhya eva ca।
sarīsṛpebhyo daṃṣṭribhyo bhūtebhyoṃ'hobhya eva ca॥27॥

Yanno Bhayam Grahebhyo'bhut Ketubhyo Nribhya Eva Cha Sarisripebhyo Damshtribhyo Bhutebhyom'hobhya Eva Cha

ग्रहों और केतुओं से, मनुष्यों से, रेंगने वाले जीवों (सर्पादि) से, दाढ़ वाले पशुओं से, भूतों से और पापों से जो भी भय हमें प्राप्त हुआ हो—

Whatever fear has befallen us from planets and comets, from men, from creeping things, from fanged beasts, from spirits, and from sins—

सर्वाण्येतानि भगवन्नामरूपास्त्रकीर्तनात्।
प्रयान्तु सङ्क्षयं सद्यो ये नः श्रेयःप्रतीपकाः॥२८॥

sarvāṇyetāni bhagavannāmarūpāstrakīrtanāt।
prayāntu saṅkṣayaṃ sadyo ye naḥ śreyaḥpratīpakāḥ॥28॥

Sarvanyetani Bhagavannamarupastrakirtanat Prayantu Sankshayam Sadyo Ye Nah Shreyahpratipakah

—हे भगवन्! हमारे कल्याण के विरोधी ये सब (भय) आपके नाम, रूप और अस्त्रों के कीर्तन से तुरन्त नष्ट हो जाएँ।

—O Lord, may all these that oppose our welfare instantly perish by the praising of (Your) names, forms and weapons.

गरुडो भगवान् स्तोत्रस्तोभश्छन्दोमयः प्रभुः।
रक्षत्वशेषकृच्छ्रेभ्यो विष्वक्सेनः स्वनामभिः॥२९॥

garuḍo bhagavān stotrastobhaśchandomayaḥ prabhuḥ।
rakṣatvaśeṣakṛcchrebhyo viṣvaksenaḥ svanāmabhiḥ॥29॥

Garudo Bhagavan Stotrastobhashchhandomayah Prabhuh Rakshatvasheshakrichchhrebhyo Vishvaksenah Svanamabhih

स्तोत्रों के आधार, छन्दोमय, समर्थ भगवान् गरुड़ और विष्वक्सेन अपने नामों से समस्त संकटों से हमारी रक्षा करें।

May Lord Garuda — refrain of hymns, embodiment of the Vedas, the mighty one — and Vishvaksena, by His names, guard us from all hardships.

सर्वापद्भ्यो हरेर्नामरूपयानायुधानि नः।
बुद्धीन्द्रियमनःप्राणान् पान्तु पार्षदभूषणाः॥३०॥

sarvāpadbhyo harernāmarūpayānāyudhāni naḥ।
buddhīndriyamanaḥprāṇān pāntu pārṣadabhūṣaṇāḥ॥30॥

Sarvapadbhyo Harernamarupayanayudhani Nah Buddhindriyamanahpranan Pantu Parshadabhushanah

हरि के नाम, रूप, वाहन और आयुध — जो उनके पार्षदों के भूषण हैं — समस्त आपत्तियों से हमारी बुद्धि, इन्द्रिय, मन और प्राणों की रक्षा करें।

May the names, forms, vehicles and weapons of Hari — the ornaments of His attendants — guard our intellect, senses, mind and life-breath from all calamities.

यथा हि भगवानेव वस्तुतः सदसच्च यत्।
सत्येनानेन नः सर्वे यान्तु नाशमुपद्रवाः॥३१॥

yathā hi bhagavāneva vastutaḥ sadasacca yat।
satyenānena naḥ sarve yāntu nāśamupadravāḥ॥31॥

Yatha Hi Bhagavaneva Vastutah Sadasachcha Yat Satyenanena Nah Sarve Yantu Nashamupadravah

जैसे भगवान् ही वस्तुतः यह समस्त सत् और असत् हैं — इस सत्य से हमारे सब उपद्रव नष्ट हो जाएँ।

As the Lord alone is, in truth, all this — the real and the unreal — by this truth may all our afflictions come to ruin.

यथैकात्म्यानुभावानां विकल्परहितः स्वयम्।
भूषणायुधलिङ्गाख्या धत्ते शक्तीः स्वमायया॥३२॥

yathaikātmyānubhāvānāṃ vikalparahitaḥ svayam।
bhūṣaṇāyudhaliṅgākhyā dhatte śaktīḥ svamāyayā॥32॥

Yathaikatmyanubhavanam Vikalparahitah Svayam Bhushanayudhalingakhya Dhatte Shaktih Svamayaya

जैसे वे, समस्त भेद से रहित और एकात्म-स्वरूप होते हुए भी, अपनी माया से भूषण, आयुध और चिह्न नामक शक्तियों को धारण करते हैं—

As He, free of all distinction and of the nature of oneness, yet by His own maya bears His powers named ornaments, weapons and emblems—

तेनैव सत्यमानेन सर्वज्ञो भगवान् हरिः।
पातु सर्वैः स्वरूपैर्नः सदा सर्वत्र सर्वगः॥३३॥

tenaiva satyamānena sarvajño bhagavān hariḥ।
pātu sarvaiḥ svarūpairnaḥ sadā sarvatra sarvagaḥ॥33॥

Tenaiva Satyamanena Sarvagyo Bhagavan Harih Patu Sarvaih Svarupairnah Sada Sarvatra Sarvagah

—उसी सत्य से सर्वज्ञ, सर्वव्यापी भगवान् हरि अपने समस्त रूपों से सदा सर्वत्र हमारी रक्षा करें।

—by that very truth may the all-knowing, all-pervading Lord Hari guard us with all His forms, always and everywhere.

विदिक्षु दिक्षूर्ध्वमधः समन्ताद् अन्तर्बहिर्भगवान्नारसिंहः।
प्रहापयँल्लोकभयं स्वनेन स्वतेजसा ग्रस्तसमस्ततेजाः॥३४॥

vidikṣu dikṣūrdhvamadhaḥ samantād antarbahirbhagavānnārasiṃhaḥ।
prahāpayam̐llokabhayaṃ svanena svatejasā grastasamastatejāḥ॥34॥

Vidikshu Dikshurdhvamadhah Samantad Antarbahirbhagavannarasimhah Prahapayanllokabhayam Svanena Svatejasa Grastasamastatejah

विदिशाओं और दिशाओं में, ऊपर-नीचे, चारों ओर, भीतर-बाहर — अपने स्वर से लोकभय को दूर करते और अपने तेज से समस्त (अन्य) तेज को ग्रस लेने वाले भगवान् नारसिंह रक्षा करें।

In the corners and quarters, above and below, all around, within and without, may Lord Narasimha — dispelling the world's fear by His roar, having swallowed all other splendour by His own — protect us.

मघवन्निदमाख्यातं वर्म नारायणात्मकम्।
विजेष्यस्यञ्जसा येन दंशितोऽसुरयूथपान्॥३५॥

maghavannidamākhyātaṃ varma nārāyaṇātmakam।
vijeṣyasyañjasā yena daṃśito'surayūthapān॥35॥

Maghavannidamakhyatam Varma Narayanatmakam Vijeshyasyanjasa Yena Damshito'surayuthapan

हे मघवन् (इन्द्र)! यह नारायण-स्वरूप कवच तुम्हें बता दिया गया; इससे सुसज्जित होकर तुम सहज ही असुर-सेनापतियों को जीत लोगे।

O Maghavan (Indra), this Narayana-armour has been declared to you; armoured with it you shall easily conquer the demon-chiefs.

एतद्धारयमाणस्तु यं यं पश्यति चक्षुषा।
पदा वा संस्पृशेत्सद्यः साध्वसात्स विमुच्यते॥३६॥

etaddhārayamāṇastu yaṃ yaṃ paśyati cakṣuṣā।
padā vā saṃspṛśetsadyaḥ sādhvasātsa vimucyate॥36॥

Etaddharayamanastu Yam Yam Pashyati Chakshusha Pada Va Samsprishetsadyah Sadhvasatsa Vimuchyate

जो इसे धारण करता है — वह जिस-जिस को अपने नेत्र से देखता या पैर से छूता है — वह तत्काल भय से मुक्त हो जाता है।

Whoever bears this — whomever he looks upon with his eye or touches with his foot — that one is at once freed from fear.

न कुतश्चिद्भयं तस्य विद्यां धारयतो भवेत्।
राजदस्युग्रहादिभ्यो व्याघ्रादिभ्यश्च कर्हिचित्॥३७॥

na kutaścidbhayaṃ tasya vidyāṃ dhārayato bhavet।
rājadasyugrahādibhyo vyāghrādibhyaśca karhicit॥37॥

Na Kutashchidbhayam Tasya Vidyam Dharayato Bhavet Rajadasyugrahadibhyo Vyaghradibhyashcha Karhichit

इस विद्या को धारण करने वाले को कहीं से कोई भय नहीं होता — न कभी राजा, चोर, ग्रह आदि से, न बाघ आदि से।

No fear from anywhere arises for him who bears this vidya — never from kings, robbers, grahas and the like, nor from tigers and such.

इमां विद्यां पुरा कश्चित् कौशिको धारयन् द्विजः।
योगधारणया स्वाङ्गं जहौ स मरुधन्वनि॥३८॥

imāṃ vidyāṃ purā kaścit kauśiko dhārayan dvijaḥ।
yogadhāraṇayā svāṅgaṃ jahau sa marudhanvani॥38॥

Imam Vidyam Pura Kashchit Kaushiko Dharayan Dvijah Yogadharanaya Svangam Jahau Sa Marudhanvani

पूर्वकाल में कौशिक नामक एक ब्राह्मण इस विद्या को धारण किए हुए योग-धारणा से मरुभूमि में अपना शरीर त्याग गए।

Long ago a certain brahmana named Kaushika, bearing this vidya, gave up his body by yogic concentration in a desert.

तस्योपरि विमानेन गन्धर्वपतिरेकदा।
ययौ चित्ररथः स्त्रीभिर्वृतो यत्र द्विजक्षयः॥३९॥

tasyopari vimānena gandharvapatirekadā।
yayau citrarathaḥ strībhirvṛto yatra dvijakṣayaḥ॥39॥

Tasyopari Vimanena Gandharvapatirekada Yayau Chitrarathah Stribhirvrito Yatra Dvijakshayah

एक दिन उस स्थान के ऊपर से, जहाँ वह ब्राह्मण मरा था, गन्धर्वराज चित्ररथ स्त्रियों से घिरा हुआ विमान से जा रहा था।

One day over that place where the brahmana had perished, the gandharva-king Chitraratha passed by air-chariot, surrounded by women.

गगनान्न्यपतत्सद्यः सविमानो ह्यवाक्शिराः।
स वालखिल्यवचनादस्थीन्यादाय विस्मितः।
प्रास्य प्राचीसरस्वत्यां स्नात्वा धाम स्वमन्वगात्॥४०॥

gaganānnyapatatsadyaḥ savimāno hyavākśirāḥ।
sa vālakhilyavacanādasthīnyādāya vismitaḥ।
prāsya prācīsarasvatyāṃ snātvā dhāma svamanvagāt॥40॥

Gaganannyapatatsadyah Savimano Hyavakshirah Sa Valakhilyavachanadasthinyadaya Vismitah Prasya Prachisarasvatyam Snatva Dhama Svamanvagat

वह सहसा विमान सहित सिर के बल आकाश से गिर पड़ा; विस्मित होकर वालखिल्यों के वचन से उसने (ब्राह्मण की) हड्डियाँ उठाईं, उन्हें पूर्ववाहिनी सरस्वती में डाला, स्नान किया और अपने धाम लौट गया।

Suddenly he fell head-first from the sky with his chariot; astonished, at the Valakhilyas' word he took up the bones, cast them into the eastward Sarasvati, bathed, and returned to his abode.

॥ श्रीशुक उवाच ॥

य इदं श‍ृणुयात्काले यो धारयति चादृतः।
तं नमस्यन्ति भूतानि मुच्यते सर्वतो भयात्॥४१॥

ya idaṃ śa‍ृṇuyātkāle yo dhārayati cādṛtaḥ।
taṃ namasyanti bhūtāni mucyate sarvato bhayāt॥41॥

Ya Idam Sha‍ृnuyatkale Yo Dharayati Chadritah Tam Namasyanti Bhutani Muchyate Sarvato Bhayat

जो इसे (उचित) समय पर सुनता है और श्रद्धापूर्वक धारण करता है — प्राणी उसे नमस्कार करते हैं और वह सब ओर के भय से मुक्त हो जाता है।

Whoever hears this at the proper time and reverently bears it — beings bow to him, and he is freed from fear on every side.

एतां विद्यामधिगतो विश्वरूपाच्छतक्रतुः।
त्रैलोक्यलक्ष्मीं बुभुजे विनिर्जित्य मृधेऽसुरान्॥४२॥

etāṃ vidyāmadhigato viśvarūpācchatakratuḥ।
trailokyalakṣmīṃ bubhuje vinirjitya mṛdhe'surān॥42॥

Etam Vidyamadhigato Vishvarupachchhatakratuh Trailokyalakshmim Bubhuje Vinirjitya Mridhe'suran

विश्वरूप से यह विद्या प्राप्त करके इन्द्र (शतक्रतु) ने युद्ध में असुरों को जीतकर त्रैलोक्य की लक्ष्मी का भोग किया।

Having obtained this vidya from Vishvarupa, Indra (Shatakratu), conquering the demons in battle, enjoyed the fortune of the three worlds.

॥ इति श्रीमद्भागवतमहापुराणे षष्ठस्कन्धे नारायणवर्मकथनं नामाष्टमोऽध्यायः — श्रीनारायणकवचं सम्पूर्णम् ॥

Frequently asked questions

What is the Śrī Nārāyaṇa Kavacham?

Śrī Nārāyaṇa Kavacham (श्रीनारायणकवचम्) is a kavacham dedicated to Narayana (Vishnu). A Kavacham (meaning armour) is a protective hymn that invokes a deity to guard the devotee part by part and in every direction, shielding them from fear, illness and negativity.

Which deity is the Śrī Nārāyaṇa Kavacham dedicated to?

The Śrī Nārāyaṇa Kavacham is dedicated to Narayana (Vishnu).

Is the Śrī Nārāyaṇa Kavacham available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Śrī Nārāyaṇa Kavacham is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Śrī Nārāyaṇa Kavacham?

The Śrī Nārāyaṇa Kavacham is drawn from Śrīmad Bhāgavata Purāṇa 6.8 — Viśvarūpa to Indra.

Can I read the Śrī Nārāyaṇa Kavacham online for free?

Yes - the Śrī Nārāyaṇa Kavacham is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.