Dhyānam
ध्यायेद् बालदिवाकरद्युतिनिभं देवारिदर्पापहं
देवेन्द्रप्रमुखं प्रशस्तयशसं देदीप्यमानं रुचा ।
सुग्रीवादिसमस्तवानरयुतं सुव्यक्ततत्त्वप्रियं
संरक्तारुणलोचनं पवनजं पीताम्बरालङ्कृतम् ॥ १॥
dhyāyed bāla-divākara-dyuti-nibhaṃ devāri-darpāpahaṃ
devendra-pramukhaṃ praśasta-yaśasaṃ dedīpyamānaṃ rucā |
sugrīvādi-samasta-vānara-yutaṃ suvyakta-tattva-priyaṃ
saṃraktāruṇa-locanaṃ pavanajaṃ pītāmbara-alaṃkṛtam || 1 ||
dhyaayet baala-divaakara-dyuti-nibham devaari-darpaapham
devendra-pramukhaam prashasta-yashasam dedipmaanam ruchaa |
sugreevaadi-samasta-vaanara-yutam suvyakta-tattva-priyam
samraktaarun-lochanam pavanajas peetaambara-alankritam || 1 ||
बाल सूर्य की कान्तिवाले, देवताओं के शत्रुओं का दर्प हरनेवाले, देवेन्द्र आदि में प्रमुख, प्रशस्त यशवाले, कान्ति से देदीप्यमान, सुग्रीव आदि समस्त वानरों से युक्त, सुव्यक्त तत्त्व के प्रेमी, लाल-अरुण नेत्रोंवाले, पीताम्बर से अलंकृत पवनपुत्र का ध्यान करे।
Meditate on the Son of the Wind, radiant as the morning sun, who humbles the pride of the gods' foes; foremost among Indra and the gods, of glorious renown, blazing with splendour; surrounded by Sugrīva and all the monkey hosts, lover of the clearly manifest Truth; with reddish-crimson eyes, adorned in golden garments.
उद्यन्मार्ताण्डकोटिप्रकटरुचियुतं चारुवीरासनस्थं
मौञ्जीयज्ञोपवीताभरणरुचिशिखं शोभितं कुण्डलाङ्कम् ।
भक्तानामिष्टदं तं प्रणतमुनिजनं वेदनादप्रमोदं
ध्यायेद् एवं प्लवकुलपतिं गोष्पदीभूतवार्धिम् ॥ २॥
udyan-mārtāṇḍa-koṭi-prakaṭa-ruci-yutaṃ cāru-vīrāsana-sthaṃ
mauñjī-yajñopavītābharaṇa-ruci-śikhaṃ śobhitaṃ kuṇḍalāṅkam |
bhaktānām iṣṭadaṃ taṃ praṇata-muni-janaṃ veda-nāda-pramodaṃ
dhyāyed evaṃ plava-kulapatiṃ goṣpadī-bhūta-vārdhim || 2 ||
udyan-maartanda-koti-prakata-ruchi-yutam chaaru-veera-asana-stham
maunjee-yagyo-paveeta-bharana-ruchi-shikham shobhitam kundalaankam |
bhaktaanaam-ishtadam tam pranata-muni-janam veda-naad-pramodam
dhyaayet evam plava-kulapatim goshtapadi-bhoota-vaardhim || 2 ||
उदय होते करोड़ों सूर्यों की प्रकट कान्ति से युक्त, सुन्दर वीरासन में स्थित, मूँज की मेखला और यज्ञोपवीत के आभूषणों से सुशोभित शिखावाले, कुण्डलों से शोभित, भक्तों को अभीष्ट देनेवाले, मुनिजनों से प्रणत, वेद-नाद से प्रमुदित — इस प्रकार वानरकुल के स्वामी का ध्यान करे, जिन्होंने समुद्र को गाय के खुर का गड्ढा बना दिया।
Brilliant with the radiance of ten million rising suns, seated in a graceful warrior's pose, adorned with a sacred thread and ornaments that add lustre to his topknot, glorified by earrings; the Granter of desires to devotees, the Joy of prostrating sages, the Delight of Vedic sound — meditate thus on the Lord of the Monkey Clan, before whom the ocean became a mere puddle.
वज्राङ्गं पिङ्गकेशाढ्यं स्वर्णकुण्डलमण्डितम् ।
निगूढमुपसङ्गम्य पारावारपराक्रमम् ॥ ३॥
vajrāṅgaṃ piṅga-keśāḍhyaṃ svarṇa-kuṇḍala-maṇḍitam |
nigūḍham upasaṃgamya pārāvāra-parākramam || 3 ||
vajraangam pinga-kesha-adhyam swarna-kundala-manditam |
nigoodham upasangamya paara-vaara-paraakramam || 3 ||
वज्र के समान अंगोंवाले, भूरे केशों से युक्त, स्वर्ण-कुण्डलों से मण्डित, समुद्र-लंघन के पराक्रमवाले उन हनुमान् के गूढ़ स्वरूप का आश्रय लेकर (ध्यान करे)।
Of thunderbolt-firm limbs, rich with tawny hair, adorned with golden earrings — I draw near in devotion to Him of ocean-crossing valour.
स्फटिकाभं स्वर्णकान्तिं द्विभुजं च कृताञ्जलिम् ।
कुण्डलद्वयसंशोभिमुखाम्भोजं हरिं भजे ॥ ४॥
sphaṭikābhaṃ svarṇa-kāntiṃ dvi-bhujaṃ ca kṛtāñjalim |
kuṇḍala-dvaya-saṃśobhi-mukhāmbhojaṃ hariṃ bhaje || 4 ||
sphatikabham swarna-kaantim dwi-bhujam cha kritaanjalim |
kundala-dwaya-samshobhi-mukhaambhojam harim bhaje || 4 ||
स्फटिक-सी आभा और स्वर्ण-सी कान्तिवाले, दो भुजाओंवाले, हाथ जोड़े हुए, दो कुण्डलों से शोभित मुख-कमलवाले उस कपिश्रेष्ठ को मैं भजता हूँ।
I worship Hari, who gleams like crystal with a golden radiance, two-armed with hands joined in reverence, whose lotus-face shines adorned with a pair of earrings.
सव्यहस्ते गदायुक्तं वामहस्ते कमण्डलुम् ।
उद्यद्दक्षिणदोर्दण्डं हनुमन्तं विचिन्तयेत् ॥ ५॥
savya-haste gadāyuktaṃ vāma-haste kamaṇḍalum |
udyad-dakṣiṇa-dordaṇḍaṃ hanumantaṃ vicintayet || 5 ||
savya-haste gadaa-yuktam vaama-haste kamandalam |
udyad-dakshina-dordandam hanumantam vichintayet || 5 ||
दाहिने हाथ में गदा और बाएँ हाथ में कमण्डलु धारण किए, उठे हुए दक्षिण भुजदण्डवाले हनुमान् का चिन्तन करे।
Meditate on Hanumān — with a mace in his right hand, a water-pot in his left, and his right arm raised aloft in blessing.
Dvādaśa Nāmāni
हनुमानञ्जनासूनुर्वायुपुत्रो महाबलः ।
रामेष्टः फाल्गुनसखः पिङ्गाक्षोऽमितविक्रमः ॥ ८॥
hanumān añjanāsūnur vāyuputro mahābalaḥ |
rāmeṣṭaḥ phālguna-sakhaḥ piṅgākṣo'mita-vikramaḥ || 8 ||
hanumaan anjanaasoonur vaayuputro mahaabalaah |
raameshtah phaalgun-sakhah pingaaksho-amita-vikramah || 8 ||
हनुमान्, अंजनासुत, वायुपुत्र, महाबल, रामेष्ट (राम के प्रिय), फाल्गुनसख (अर्जुन के मित्र), पिंगाक्ष (भूरे नेत्रोंवाले), अमितविक्रम —
Hanumān, Son of Añjanā, Son of the Wind, Great in Might, Beloved of Rāma, Friend of Arjuna, Tawny-eyed, of Immeasurable Valour —
उदधिक्रमणश्चैव सीताशोकविनाशनः ।
लक्ष्मणप्राणदाता च दशग्रीवस्य दर्पहा ॥ ९॥
udadhi-kramaṇaś caiva sītā-śoka-vināśanaḥ |
lakṣmaṇa-prāṇa-dātā ca daśagrīvasya darpa-hā || 9 ||
udadhi-kramanasch-chaiva seetaa-shok-vinaashanah |
lakshmana-praana-daataa cha dashagreevasya darpa-haa || 9 ||
उदधिक्रमण (समुद्र लाँघनेवाले), सीताशोकविनाशन, लक्ष्मणप्राणदाता और दशग्रीव (रावण) का दर्प हरनेवाले —
Ocean-Crosser, Destroyer of Sītā's Sorrow, Giver of Life to Lakṣmaṇa, and Subduer of the Ten-headed Rāvaṇa's Pride.
एवं द्वादश नामानि कपीन्द्रस्य महात्मनः ।
स्वापकाले प्रबोधे च यात्राकाले च यः पठेत् ॥ १०॥
evaṃ dvādaśa nāmāni kapīndrasya mahātmanaḥ |
svāpakāle prabodhe ca yātrākāle ca yaḥ paṭhet || 10 ||
evam dvaadasha naamaani kapeendrasya mahaatmanah |
svaapakale prabodhe cha yaatraakale cha yah patheth || 10 ||
महात्मा कपीन्द्र के ये बारह नाम जो सोते समय, जागते समय और यात्रा के समय पढ़ता है,
One who recites these twelve names of the great-souled Lord of Monkeys — at the time of sleep, on waking, and before setting out on a journey —
तस्य सर्वभयं नास्ति रणे च विजयी भवेत् ।
राजद्वारे गह्वरे च भयं नास्ति कदाचन ॥ ११॥
tasya sarvabhayaṃ nāsti raṇe ca vijayī bhavet |
rājadvāre gahvare ca bhayaṃ nāsti kadācana || 11 ||
tasya sarvabhayam naasti rane cha vijayee bhavet |
raajadwaare gahvare cha bhayam naasti kadaachana || 11 ||
उसे कोई भय नहीं रहता और वह रण में विजयी होता है; राजद्वार में और गहन स्थानों में भी उसे कभी भय नहीं होता।
— shall know no fear of any kind; shall be victorious in battle; and shall never face fear at the king's court or in any wilderness.
उल्लङ्घ्य सिन्धोः सलिलं सलीलं यः शोकवह्निं जनकात्मजायाः ।
आदाय तेनैव ददाह लङ्कां नमामि तं प्राञ्जलिराञ्जनेयम् ॥ १२॥
ullaṅghya sindhoḥ salilaṃ salīlaṃ yaḥ śoka-vahniṃ janakātmajāyāḥ |
ādāya tenaiva dadāha laṅkāṃ namāmi taṃ prāñjali-rāñjaneyam || 12 ||
ullanghya sindhoah salilam saleelam yah shoka-vahnim janakaatmajaayaah |
aadaaya tenaiva dadaaha lankaam namaami tam praanjalir-aanjaneyam || 12 ||
जिन्होंने खेल-खेल में समुद्र का जल लाँघकर जनकनन्दिनी के शोक की अग्नि को लेकर उसी से लंका को जला डाला, उन आंजनेय को मैं हाथ जोड़कर प्रणाम करता हूँ।
He who leaped effortlessly over the ocean's waters, who bore away the grief-fire burning in Sītā, daughter of Janaka — and with that same fire burned down Laṅkā — to that Āñjaneya I bow with hands joined in reverence.
Kavacham
हनुमान् पूर्वतः पातु दक्षिणे पवनात्मजः ।
पातु प्रतीच्यां रक्षोघ्नः पातु सागरपारगः ॥ १॥
hanumān pūrvataḥ pātu dakṣiṇe pavanātmajaḥ |
pātu pratīcyāṃ rakṣoghnaḥ pātu sāgara-pāragaḥ || 1 ||
hanumaan poorvatah paatu dakshiney pavanaat-majah |
paatu prateechyaam rakshoghnah paatu saagar-paaragah || 1 ||
पूर्व दिशा में हनुमान् रक्षा करें, दक्षिण में पवनपुत्र, पश्चिम में राक्षसों के संहारक और (सब ओर) समुद्र पार करनेवाले रक्षा करें।
May Hanumān protect the East; may the Son of the Wind guard the South; may the Slayer of Demons protect the West; may the Ocean-Crosser guard the North.
उदीच्यामूर्ध्वतः पातु केसरीप्रियनन्दनः ।
अधस्तु विष्णुभक्तस्तु पातु मध्यं च पावनिः ॥ २॥
udīcyām ūrdhvataḥ pātu kesarī-priya-nandanaḥ |
adhas tu viṣṇu-bhaktas tu pātu madhyaṃ ca pāvaniḥ || 2 ||
udeechyaam oordhvatah paatu kesaree-priya-nandanah |
adhastu vishnu-bhaktastu paatu madhyam cha paavanih || 2 ||
उत्तर में और ऊपर से केसरी के प्रिय नन्दन रक्षा करें; नीचे से विष्णुभक्त रक्षा करें और मध्य भाग की पावनि (पवनपुत्र) रक्षा करें।
May the beloved son of Kesarī protect the North and the region above; may the Devotee of Viṣṇu guard below; may the Son of the Wind protect the center.
लङ्काविदाहकः पातु सर्वापद्भ्यो निरन्तरम् ।
सुग्रीवसचिवः पातु मस्तकं वायुनन्दनः ॥ ३॥
laṅkā-vidāhakaḥ pātu sarvāpadbhyo nirantaram |
sugrīva-sacivaḥ pātu mastakaṃ vāyu-nandanaḥ || 3 ||
lankaa-vidaahakah paatu sarvapad-bhyo nirantaram |
sugreeva-sachivah paatu mastakam vaayu-nandanah || 3 ||
लंका को जलानेवाले समस्त आपदाओं से निरन्तर रक्षा करें; सुग्रीव के सचिव वायुनन्दन मस्तक की रक्षा करें।
May the Burner of Laṅkā protect from all calamities without cease; may Sugrīva's Minister, the Son of the Wind, guard my head.
भालं पातु महावीरो भ्रुवोर्मध्ये निरन्तरम् ।
नेत्रे छायापहारी च पातु नः प्लवगेश्वरः ॥ ४॥
bhālaṃ pātu mahāvīro bhruvormadye nirantaram |
netre chāyāpahārī ca pātu naḥ plavageśvaraḥ || 4 ||
bhaalam paatu mahaaveero bhuvormadhye nirantaram |
netre chaayaapaharee cha paatu nah plavageshvarah || 4 ||
महावीर भाल (ललाट) की रक्षा करें और भौंहों के मध्य की निरन्तर; छाया (सिंहिका) का वध करनेवाले प्लवगेश्वर हमारे नेत्रों की रक्षा करें।
May the Great Hero guard my forehead and the space between the brows without cease; may the Lord of Monkeys, Dispeller of Evil Shadow, protect our eyes.
कपोले कर्णमूले च पातु श्रीरामकिङ्करः ।
नासाग्रमञ्जनासूनुः पातु वक्त्रं हरीश्वरः ।
वाचं रुद्रप्रियः पातु जिह्वां पिङ्गललोचनः ॥ ५॥
kapole karṇa-mūle ca pātu śrīrāma-kiṅkaraḥ |
nāsāgram añjanāsūnuḥ pātu vaktraṃ harīśvaraḥ |
vācaṃ rudra-priyaḥ pātu jihvāṃ piṅgala-locanaḥ || 5 ||
kapole karna-moole cha paatu shreeram-kinkarah |
naasaagram anjanaasoonuh paatu vaktram hareeshvarah |
vaacham rudra-priyah paatu jihvaam pingala-lochanah || 5 ||
श्रीराम के किंकर कपोलों और कानों के मूल की रक्षा करें; अंजनासुत नासाग्र की और हरीश्वर मुख की रक्षा करें; रुद्रप्रिय वाणी की और पिंगललोचन जिह्वा की रक्षा करें।
May the Servant of Śrī Rāma guard my cheeks and ear-roots; may the Son of Añjanā protect my nose-tip; may the Lord of Monkeys guard my face; may the Beloved of Rudra protect my speech; may the Tawny-eyed One guard my tongue.
पातु देवः फाल्गुनेष्टः चिबुकं दैत्यदर्पहा ।
पातु कण्ठं च दैत्यारिः स्कन्धौ पातु सुरार्चितः ॥ ६॥
pātu devaḥ phālguneṣṭaḥ cibukaṃ daitya-darpa-hā |
pātu kaṇṭhaṃ ca daityāriḥ skandhau pātu surārcitaḥ || 6 ||
paatu devah phaalguneshtah chibukam daitya-darpa-haa |
paatu kantham cha daityaarih skandhau paatu suraarchitah || 6 ||
दैत्यों का दर्प हरनेवाले, अर्जुन के प्रिय देव ठोड़ी की रक्षा करें; दैत्यों के शत्रु कण्ठ की रक्षा करें और देवताओं से पूजित दोनों कंधों की।
May the God beloved by Arjuna guard my chin, O Subduer of Demonic Pride; may the Enemy of Demons protect my throat; may He worshipped by the gods guard my shoulders.
भुजौ पातु महातेजाः करौ च चरणायुधः ।
नखान् नखायुधः पातु कुक्षौ पातु कपीश्वरः ॥ ७॥
bhujau pātu mahātejāḥ karau ca caraṇāyudhaḥ |
nakhān nakhāyudhaḥ pātu kukṣau pātu kapīśvaraḥ || 7 ||
bhujau paatu mahaatejah karau cha charanaayu-dhah |
nakhaan nakhaayudhah paatu kukshau paatu kapeeshvarah || 7 ||
महान् तेजवाले दोनों भुजाओं की रक्षा करें; चरण ही जिनके आयुध हैं, वे दोनों हाथों की; नखरूपी आयुधवाले नखों की रक्षा करें और कपीश्वर कुक्षि की।
May the Greatly Resplendent One guard my arms; may He who uses feet as weapons protect my hands; may the Nail-Weaponed One guard my nails; may the Lord of Monkeys protect my abdomen.
वक्षो मुद्रापहारी च पातु पार्श्वे भुजायुधः ।
लङ्काविभञ्जनः पातु पृष्ठदेशे निरन्तरम् ॥ ८॥
vakṣo mudrāpahārī ca pātu pārśve bhujāyudhaḥ |
laṅkā-vibhaṃjanaḥ pātu pṛṣṭhadeśe nirantaram || 8 ||
vaksho mudraapahaaree cha paatu paarshve bhujaayudhah |
lankaa-vibhanjanah paatu prishthadeshe nirantaram || 8 ||
(राम की) मुद्रिका ले जानेवाले वक्ष की रक्षा करें; भुजा ही जिनका आयुध है, वे दोनों पार्श्वों की; लंका को विदीर्ण करनेवाले पृष्ठभाग की निरन्तर रक्षा करें।
May the Bearer of the Seal protect my chest; may He who fights with his arms guard my sides; may the Destroyer of Laṅkā protect my back without cease.
नाभिं च रामदूतस्तु कटिं पात्वनिलात्मजः ।
गुह्यं पातु महाप्राज्ञो लिङ्गं पातु शिवप्रियः ॥ ९॥
nābhiṃ ca rāma-dūtas tu kaṭiṃ pātv anilātmajaḥ |
guhyaṃ pātu mahāprājño liṃgaṃ pātu śiva-priyaḥ || 9 ||
naabhim cha raama-dootas tu katim paatv anilaatmajah |
guhyam paatu mahaapraajno lingam paatu shiva-priyah || 9 ||
रामदूत नाभि की रक्षा करें, अनिलपुत्र कटि की; महाप्राज्ञ गुह्य भाग की रक्षा करें और शिवप्रिय लिंग की।
May Rāma's Messenger protect my navel; may the Son of the Wind guard my waist; may the Greatly Wise One protect my hidden parts; may the Beloved of Śiva guard my vital organ.
ऊरू च जानुनी पातु लङ्काप्रासादभञ्जनः ।
जङ्घे पातु कपिश्रेष्ठो गुल्फौ पातु महाबलः ।
अचलोद्धारकः पातु पादौ भास्करसन्निभः ॥ १०॥
ūrū ca jānunī pātu laṅkā-prāsāda-bhaṃjanaḥ |
jaṃghe pātu kapiśreṣṭho gulphau pātu mahābalaḥ |
acaloddhārakaḥ pātu pādau bhāskara-sannibhaḥ || 10 ||
ooroo cha jaanunee paatu lankaa-prasaada-bhanjanah |
janghe paatu kapishreshto gulphau paatu mahaabalaah |
achaloddhaarakah paatu paadau bhaaskara-sannibhah || 10 ||
लंका के प्रासादों को तोड़नेवाले दोनों ऊरुओं और घुटनों की रक्षा करें; कपिश्रेष्ठ जंघाओं की, महाबल दोनों टखनों की; पर्वत उठानेवाले, सूर्य-सदृश तेजवाले दोनों चरणों की रक्षा करें।
May the Destroyer of Laṅkā's palaces guard my thighs and knees; may the Best of Monkeys protect my calves; may the Mighty One guard my ankles; may the Lifter of the Mountain, radiant as the sun, protect my feet.
अङ्गान्यमितसत्त्वाढ्यः पातु पादाङ्गुलींस्तथा ।
सर्वाङ्गानि महाशूरः पातु रोमाणि चात्मवित् ॥ ११॥
aṅgāny amita-sattvāḍhyaḥ pātu pādāṃgulīṃs tathā |
sarvāṃgāni mahāśūraḥ pātu romāṇi cātmavit || 11 ||
angaany amita-sattvaa-dhyah paatu paadaanguleens tathaa |
sarvaangaani mahaashoorah paatu romaani chaatmavit || 11 ||
अमित सत्त्व से सम्पन्न हनुमान् अंगों और पैरों की उँगलियों की रक्षा करें; महाशूर समस्त अंगों की और आत्मज्ञानी रोमों की रक्षा करें।
May He of boundless valor protect my limbs and toes; may the Great Hero protect all my limbs; may the Knower of the Self guard my very hairs.
Phala Śruti
हनुमत्कवचं यस्तु पठेद्विद्वान् विचक्षणः ।
स एव पुरुषश्रेष्ठो भुक्तिं मुक्तिं च विन्दति ॥ १२॥
hanumat-kavacaṃ yastu paṭhed vidvān vicakṣaṇaḥ |
sa eva puruṣa-śreṣṭho bhuktiṃ muktiṃ ca vindati || 12 ||
hanumat-kavacham yastu pathed vidvaan vichakshanah |
sa eva purusha-shreshto bhuktim muktim cha vindati || 12 ||
जो विद्वान्, विचक्षण पुरुष इस हनुमत्कवच का पाठ करता है, वही पुरुषश्रेष्ठ भोग और मोक्ष दोनों प्राप्त करता है।
The wise and discerning one who recites this Hanumat Kavacham — he alone, foremost among men, attains both worldly enjoyment and final liberation.
त्रिकालमेककालं वा पठेन्मासत्रयं नरः ।
सर्वान् रिपून् क्षणाज्जित्वा स पुमान् श्रियमाप्नुयात् ॥ १३॥
trikālam eka-kālaṃ vā paṭhen māsa-trayaṃ naraḥ |
sarvān ripūn kṣaṇāj jitvā sa pumān śriyam āpnuyāt || 13 ||
trikaalm ek-kaalam vaa pathen maasa-trayam narah |
sarvaan ripoon kshanaat jitvaa sa pumaan shriyam aapnuyaat || 13 ||
जो मनुष्य तीन मास तक तीनों कालों में अथवा एक काल में इसका पाठ करता है, वह क्षणभर में समस्त शत्रुओं को जीतकर लक्ष्मी प्राप्त करता है।
One who recites this three times daily or even once daily for three months shall conquer all enemies in an instant and attain prosperity.
मध्यरात्रौ जले स्थित्वा सप्तवारं पठेद्यदि ।
क्षयापस्मारकुष्ठादि तापत्रयनिवारणम् ॥ १४॥
madhyarātrau jale sthitvā sapta-vāraṃ paṭhed yadi |
kṣayāpasmāra-kuṣṭhādi tāpatraya-nivāraṇam || 14 ||
madhyaraatrou jale sthitvaa sapta-vaaram pathed yadi |
ksayaapasmaar-kushthadi taapatraya-nivaranam || 14 ||
यदि आधी रात में जल में खड़े होकर सात बार पाठ करे, तो क्षय, अपस्मार (मिर्गी), कुष्ठ आदि रोगों और तीनों तापों का निवारण होता है।
If one stands in water at midnight and recites it seven times, it removes tuberculosis, epilepsy, leprosy and other diseases, as well as the three forms of suffering.
अश्वत्थमूलेऽर्कवारे स्थित्वा पठति यः पुमान् ।
अचलां श्रियमाप्नोति सङ्ग्रामे विजयं तथा ॥ १५॥
aśvattha-mūle'rka-vāre sthitvā paṭhati yaḥ pumān |
acalāṃ śriyam āpnoti saṃgrāme vijayaṃ tathā || 15 ||
ashvattha-moole-arka-vaare sthitvaa pathati yah pumaan |
achalaam shriyam aapnoti sangrame vijayam tathaa || 15 ||
जो पुरुष रविवार को पीपल की जड़ के पास खड़े होकर इसका पाठ करता है, वह अचल लक्ष्मी और संग्राम में विजय प्राप्त करता है।
One who stands at the root of a peepal tree on Sunday and recites this shall attain lasting prosperity and victory in battle.
बुद्धिर्बलं यशो धैर्यं निर्भयत्वमरोगताम् ।
सुदार्ढ्यं वाक्स्फुरत्वं च हनुमत्स्मरणाद्भवेत् ॥ १६॥
buddhir balaṃ yaśo dhairyaṃ nirbhayatvam arogitām |
sudārḍhyaṃ vāk-sphuratvaṃ ca hanumat-smaraṇād bhavet || 16 ||
buddhir balam yasho dhairyam nirbhayatvam arogitaam |
sudaardyam vaak-sphuratvam cha hanumat-smaranaadbhaved || 16 ||
हनुमान् के स्मरण से बुद्धि, बल, यश, धैर्य, निर्भयता, आरोग्य, सुदृढ़ता और वाणी की स्फूर्ति प्राप्त होती है।
Intelligence, strength, fame, courage, fearlessness, health, steadfastness and eloquence of speech — all these arise from remembering Hanumān.
मारणं वैरिणां सद्यः शरणं सर्वसम्पदाम् ।
शोकस्य हरणे दक्षं वन्दे तं रणदारुणम् ॥ १७॥
māraṇaṃ vairiṇāṃ sadyaḥ śaraṇaṃ sarva-sampadām |
śokasya haraṇe dakṣaṃ vande taṃ raṇa-dāruṇam || 17 ||
maaranam vairinam sadyah sharanam sarva-sampadaam |
shokasya harane daksham vande tam rana-daarunam || 17 ||
जो शत्रुओं का तत्काल मारण करनेवाले और समस्त सम्पत्तियों के आश्रय हैं, शोक हरने में दक्ष हैं — रण में भयंकर उन हनुमान् की मैं वन्दना करता हूँ।
He who brings instant destruction to enemies, who is the refuge of all prosperity, skilled in dissolving grief — I salute that One, terrible in battle.
लिखित्वा पूजयेद्यस्तु सर्वत्र विजयी भवेत् ।
यः करे धारयेन्नित्यं स पुमान् श्रियमाप्नुयात् ॥ १८॥
likhitvā pūjayed yastu sarvatra vijayī bhavet |
yaḥ kare dhārayen nityaṃ sa pumān śriyam āpnuyāt || 18 ||
likhitvaa poojaayed yastu sarvatra vijayee bhavet |
yah kare dhaarayen nityam sa pumaan shriyam aapnuyaat || 18 ||
जो इसे लिखकर पूजा करता है, वह सर्वत्र विजयी होता है; जो इसे नित्य हाथ पर धारण करता है, वह पुरुष लक्ष्मी प्राप्त करता है।
One who inscribes this kavacham and worships it shall be victorious everywhere; one who carries it in hand daily shall attain prosperity.
स्थित्वा तु बन्धने यस्तु जपं कारयति द्विजैः ।
तत्क्षणान्मुक्तिमाप्नोति निगडात्तु तथैव च ॥ १९॥
sthitvā tu bandhane yastu japaṃ kārayati dvijaiḥ |
tat-kṣaṇān muktim āpnoti nigaḍāt tu tathaiva ca || 19 ||
sthitvaa tu bandhane yastu japam kaarayati dwijaaih |
tatkshanaanmuktim-aapnoti nigadaat tu tathaiva cha || 19 ||
जो बन्धन में पड़ा हुआ ब्राह्मणों से इसका जप कराता है, वह उसी क्षण बन्धन और बेड़ियों से मुक्ति पाता है।
One who, while in captivity, has brāhmaṇas recite this — attains release from bondage in that very instant.