Backवापस

Shri Surya

श्रीसूर्याष्टकम्

Sūryāṣṭakam

Spoken by Sāmba — from the Sāmba Purāṇa tradition

The popular eight-verse salutation to the Sun-god — rider of the seven-horsed, one-wheeled chariot, grandsire of the worlds and destroyer of great sins — recited daily, especially on Sundays, to ward off planetary afflictions.

Invocation

साम्ब उवाच ।

sāmba uvāca |

samba uvacha |

साम्ब (श्रीकृष्ण के पुत्र) ने कहा —

Sāmba said:

आदिदेव नमस्तुभ्यं प्रसीद मम भास्कर । दिवाकर नमस्तुभ्यं प्रभाकर नमोऽस्तुते ॥ १॥

ādideva namas tubhyaṃ prasīda mama bhāskara | divākara namas tubhyaṃ prabhākara namo'stu te ||1||

adideva namas tubhyam prasida mama bhaskara | divakara namas tubhyam prabhakara namo'stu te ||1||

हे आदिदेव! आपको नमस्कार है; हे भास्कर! मुझ पर प्रसन्न होइए। हे दिवाकर! आपको नमस्कार है; हे प्रभाकर! आपको नमस्कार है।

O primal God, salutations to You; be gracious to me, O Bhāskara. O maker of the day, salutations to You; O maker of light, salutations be to You.

सप्ताश्वरथमारूढं प्रचण्डं कश्यपात्मजम् । श्वेतपद्मधरं देवं तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ २॥

saptāśva-ratham ārūḍhaṃ pracaṇḍaṃ kaśyapātmajam | śveta-padma-dharaṃ devaṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||2||

saptashva-ratham arudham prachandam kashyapatmajam | shveta-padma-dharam devam tam suryam pranamamy aham ||2||

जो सात घोड़ोंवाले रथ पर आरूढ़ हैं, प्रचण्ड हैं, कश्यप के पुत्र हैं और श्वेत कमल धारण किये हैं — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

Mounted on the seven-horsed chariot, blazing, son of Kaśyapa, holding a white lotus — to that god Sūrya I bow.

लोहितं रथमारूढं सर्वलोकपितामहम् । महापापहरं देवं तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ ३॥

lohitaṃ ratham ārūḍhaṃ sarva-loka-pitāmaham | mahā-pāpa-haraṃ devaṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||3||

lohitam ratham arudham sarva-loka-pitamaham | maha-papa-haram devam tam suryam pranamamy aham ||3||

जो लाल रथ पर आरूढ़ हैं, समस्त लोकों के पितामह हैं और महापापों को हरनेवाले देव हैं — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

Riding His crimson chariot, grandsire of all the worlds, the god who destroys great sins — to that god Sūrya I bow.

त्रैगुण्यं च महाशूरं ब्रह्माविष्णुमहेश्वरम् । महापापहरं देवं तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ ४॥

traiguṇyaṃ ca mahā-śūraṃ brahmā-viṣṇu-maheśvaram | mahā-pāpa-haraṃ devaṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||4||

traigunyam cha maha-shuram brahma-vishnu-maheshvaram | maha-papa-haram devam tam suryam pranamamy aham ||4||

जो तीनों गुणों के स्वरूप, महाशूर, और स्वयं ब्रह्मा, विष्णु तथा महेश्वर रूप हैं, महापापहारी देव हैं — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

Embodiment of the three guṇas, the great hero, Brahmā, Viṣṇu and Maheśvara in one, destroyer of great sins — to that god Sūrya I bow.

बृंहितं तेजःपुञ्जं च वायुमाकाशमेव च । प्रभुं च सर्वलोकानां तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ ५॥

bṛṃhitaṃ tejaḥ-puñjaṃ ca vāyum ākāśam eva ca | prabhuṃ ca sarva-lokānāṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||5||

brimhitam tejah-punjam cha vayum akasham eva cha | prabhum cha sarva-lokanam tam suryam pranamamy aham ||5||

जो बढ़ा हुआ तेज-पुंज हैं, वायु और आकाश भी वही हैं, और समस्त लोकों के प्रभु हैं — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

A swelling mass of splendour, the very wind and sky, Lord of all the worlds — to that god Sūrya I bow.

बन्धूकपुष्पसङ्काशं हारकुण्डलभूषितम् । एकचक्रधरं देवं तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ ६॥

bandhūka-puṣpa-saṅkāśaṃ hāra-kuṇḍala-bhūṣitam | eka-cakra-dharaṃ devaṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||6||

bandhuka-pushpa-sankasham hara-kundala-bhushitam | eka-chakra-dharam devam tam suryam pranamamy aham ||6||

जो बन्धूक पुष्प के समान अरुण कान्तिवाले हैं, हार और कुण्डलों से विभूषित हैं, और जिनका रथ एक ही चक्र पर चलता है — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

Radiant as the bandhūka blossom, adorned with necklace and earrings, the god whose chariot rides on a single wheel — to that god Sūrya I bow.

तं सूर्यं जगत्कर्तारं महातेजःप्रदीपनम् । महापापहरं देवं तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ ७॥

taṃ sūryaṃ jagat-kartāraṃ mahā-tejaḥ-pradīpanam | mahā-pāpa-haraṃ devaṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||7||

tam suryam jagat-kartaram maha-tejah-pradipanam | maha-papa-haram devam tam suryam pranamamy aham ||7||

जो जगत के कर्ता और महान तेज को प्रज्वलित करनेवाले हैं, महापापहारी देव हैं — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

Maker of the universe, kindler of immense light, destroyer of great sins — to that god Sūrya I bow.

तं सूर्यं जगतां नाथं ज्ञानविज्ञानमोक्षदम् । महापापहरं देवं तं सूर्यं प्रणमाम्यहम् ॥ ८॥

taṃ sūryaṃ jagatāṃ nāthaṃ jñāna-vijñāna-mokṣadam | mahā-pāpa-haraṃ devaṃ taṃ sūryaṃ praṇamāmy aham ||8||

tam suryam jagatam natham gyana-vigyana-mokshadam | maha-papa-haram devam tam suryam pranamamy aham ||8||

जो जगत के नाथ हैं और ज्ञान, विज्ञान तथा मोक्ष देनेवाले हैं, महापापहारी देव हैं — उन सूर्यदेव को मैं प्रणाम करता हूँ।

Lord of the worlds, giver of knowledge, wisdom and liberation, destroyer of great sins — to that god Sūrya I bow.

फलश्रुतिः | Phala-śruti

सूर्याष्टकं पठेन्नित्यं ग्रहपीडाप्रणाशनम् । अपुत्रो लभते पुत्रं दरिद्रो धनवान्भवेत् ॥ ९॥

sūryāṣṭakaṃ paṭhen nityaṃ graha-pīḍā-praṇāśanam | aputro labhate putraṃ daridro dhanavān bhavet ||9||

suryashtakam pathen nityam graha-pida-pranashanam | aputro labhate putram daridro dhanavan bhavet ||9||

इस सूर्याष्टक का नित्य पाठ करे — यह ग्रहों की पीड़ा का नाश करनेवाला है; पुत्रहीन पुत्र पाता है और दरिद्र धनवान हो जाता है।

Recite this Sūryāṣṭaka daily — it destroys the afflictions of the planets; the sonless gains a son and the poor man becomes wealthy.

आमिशं मधुपानं च यः करोति रवेर्दिने । सप्तजन्म भवेद्रोगी प्रतिजन्म दरिद्रता ॥ १०॥

āmiśaṃ madhu-pānaṃ ca yaḥ karoti raver dine | sapta-janma bhaved rogī prati-janma daridratā ||10||

amisham madhu-panam cha yah karoti raver dine | sapta-janma bhaved rogi prati-janma daridrata ||10||

जो रविवार के दिन मांस और मधु (मद्य) का सेवन करता है, वह सात जन्मों तक रोगी रहता है और प्रत्येक जन्म में दरिद्रता पाता है।

Whoever takes flesh or strong drink on the Sun’s day becomes diseased for seven births and meets poverty in every birth.

स्त्रीतैलमधुमांसानि यस्त्यजेत्तु रवेर्दिने । न व्याधिः शोकदारिद्र्यं सूर्यलोकं स गच्छति ॥ ११॥

strī-taila-madhu-māṃsāni yas tyajet tu raver dine | na vyādhiḥ śoka-dāridryaṃ sūrya-lokaṃ sa gacchati ||11||

stri-taila-madhu-mamsani yas tyajet tu raver dine | na vyadhih shoka-daridryam surya-lokam sa gachchhati ||11||

और जो रविवार के दिन स्त्री-संग, तैल-मर्दन, मधु और मांस का त्याग करता है, उसे न व्याधि होती है, न शोक, न दरिद्रता — वह सूर्यलोक को जाता है।

But he who on the Sun’s day forgoes woman, oil, wine and flesh knows neither disease nor sorrow nor poverty — he goes to the realm of the Sun.

Colophon

॥ इति श्रीसूर्याष्टकस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥

iti śrī-sūryāṣṭaka-stotraṃ sampūrṇam ||

iti shri-suryashtaka-stotram sampurnam ||

इस प्रकार श्रीसूर्याष्टक स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।

Thus the Śrī Sūryāṣṭaka-stotram is complete.

Frequently asked questions

What is the Sūryāṣṭakam?

Sūryāṣṭakam (श्रीसूर्याष्टकम्) is a ashtakam dedicated to Surya. An Ashtakam is a hymn of eight verses praising a deity, valued for being short, melodious and powerful to recite daily.

Which deity is the Sūryāṣṭakam dedicated to?

The Sūryāṣṭakam is dedicated to Surya.

Is the Sūryāṣṭakam available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Sūryāṣṭakam is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Sūryāṣṭakam?

The Sūryāṣṭakam is drawn from Spoken by Sāmba — from the Sāmba Purāṇa tradition.

Can I read the Sūryāṣṭakam online for free?

Yes - the Sūryāṣṭakam is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.