Backवापस

Shiva

श्रीविश्वनाथाष्टकम्

Viśvanāthāṣṭakam

Traditional — attributed to Maharṣi Vyāsa; the Kāśī Viśvanātha hymn

The eight-verse hymn to Śiva as Viśvanātha, Lord of Kāśī (Vārāṇasī), each verse closing with the call to worship the Lord of the holy city.

गङ्गातरंगरमणीयजटाकलापं गौरीनिरन्तरविभूषितवामभागम् । नारायणप्रियमनंगमदापहारं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ १॥

gaṅgā-taraṅga-ramaṇīya-jaṭā-kalāpaṃ gaurī-nirantara-vibhūṣita-vāma-bhāgam | nārāyaṇa-priyam anaṅga-madāpahāraṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||1||

ganga-taranga-ramaniya-jata-kalapam gauri-nirantara-vibhushita-vama-bhagam | narayana-priyam ananga-madapaharam varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||1||

जिनकी जटाएँ गंगा की तरंगों से सुशोभित हैं, वाम भाग सदा गौरी से विभूषित है, जो नारायण के प्रिय और कामदेव के मद को हरनेवाले हैं — उन वाराणसीपुरी के स्वामी विश्वनाथ को भजो।

His matted hair lovely with the waves of Gaṅgā, His left side forever adorned by Gaurī, dear to Nārāyaṇa, destroyer of the pride of Cupid — worship Viśvanātha, Lord of the city of Vārāṇasī.

वाचामगोचरमनेकगुणस्वरूपं वागीशविष्णुसुरसेवितपादपीठम् । वामेनविग्रहवरेणकलत्रवन्तं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ २॥

vācām agocaram aneka-guṇa-svarūpaṃ vāgīśa-viṣṇu-sura-sevita-pāda-pīṭham | vāmena vigraha-vareṇa kalatra-vantaṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||2||

vacham agocharam aneka-guna-svarupam vagisha-vishnu-sura-sevita-pada-pitham | vamena vigraha-varena kalatra-vantam varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||2||

जो वाणी के अगोचर और अनेक गुणों के स्वरूप हैं, जिनके चरण-पीठ की सेवा ब्रह्मा, विष्णु और देवता करते हैं, जो अपने वाम अंग में सुन्दर विग्रह रूप में पार्वती को धारण किये हैं — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

Beyond the reach of speech, of manifold qualities, His footstool served by Vāgīśa (Brahmā), Viṣṇu and the gods, holding His consort at His left in a beautiful form — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

भूताधिपं भुजगभूषणभूषितांगं व्याघ्राजिनांबरधरं जटिलं त्रिनेत्रम् । पाशांकुशाभयवरप्रदशूलपाणिं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ ३॥

bhūtādhipaṃ bhujaga-bhūṣaṇa-bhūṣitāṅgaṃ vyāghrājināmbara-dharaṃ jaṭilaṃ trinetram | pāśāṅkuśābhaya-vara-prada-śūla-pāṇiṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||3||

bhutadhipam bhujaga-bhushana-bhushitangam vyaghrajinambara-dharam jatilam trinetram | pashankushabhaya-vara-prada-shula-panim varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||3||

जो समस्त भूतों के स्वामी हैं, सर्प-आभूषणों से सुसज्जित, बाघम्बरधारी, जटाधारी, त्रिनेत्रधारी हैं, जिनके हाथों में पाश, अंकुश, अभय-वर मुद्रा और त्रिशूल हैं — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

Lord of all beings, His body adorned with serpent-ornaments, wrapped in a tiger-skin, matted-haired and three-eyed, bearing the noose, goad, the boon-and-fearless gestures and the trident — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

शीतांशुशोभितकिरीटविराजमानं भालेक्षणानलविशोषितपंचबाणम् । नागाधिपारचितभासुरकर्णपूरं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ ४॥

śītāṃśu-śobhita-kirīṭa-virājamānaṃ bhālekṣaṇānala-viśoṣita-pañca-bāṇam | nāgādhipā-racita-bhāsura-karṇa-pūraṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||4||

shitamshu-shobhita-kirita-virajamanam bhalekshananala-vishoshita-pancha-banam | nagadhipa-rachita-bhasura-karna-puram varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||4||

जिनका मुकुट शीतल चन्द्रमा से शोभित है, जिन्होंने ललाट-नेत्र की अग्नि से कामदेव के पाँच बाणों को भस्म कर दिया, जिनके कानों में सर्पराज-रचित देदीप्यमान कर्णभूषण हैं — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

Resplendent with a crown graced by the cool-rayed moon, who burned up Cupid's five arrows with the fire of His brow-eye, wearing a brilliant ear-ornament fashioned by the king of serpents — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

पंचाननं दुरितमत्तमतङ्गजानां नागान्तकं दनुजपुंगवपन्नगानाम् । दावानलं मरणशोकजराटवीनां वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ ५॥

pañcānanaṃ durita-matta-mataṅga-jānāṃ nāgāntakaṃ danuja-puṅgava-pannagānām | dāvānalaṃ maraṇa-śoka-jarāṭavīnāṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||5||

panchananam durita-matta-matanga-janam nagantakam danuja-pungava-pannaganam | davanalam marana-shoka-jaratavinam varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||5||

जो पापरूपी मतवाले हाथियों के लिए सिंह हैं, दानवरूपी बड़े सर्पों के लिए गरुड़ हैं, मृत्यु-शोक-वृद्धावस्थारूपी वनों के लिए दावानल हैं — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

A lion to the rutting elephants of sin, a serpent-slayer to the great demon-serpents, a wildfire to the forests of death, grief and old age — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

तेजोमयं सगुणनिर्गुणमद्वितीयं आनन्दकन्दमपराजितमप्रमेयम् । नागात्मकं सकलनिष्कलमात्मरूपं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ ६॥

tejomayaṃ saguṇa-nirguṇam advitīyam ānanda-kandam aparājitam aprameyam | nāgātmakaṃ sakala-niṣkalam ātma-rūpaṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||6||

tejomayam saguna-nirgunam advitiyam ananda-kandam aparajitam aprameyam | nagatmakam sakala-nishkalam atma-rupam varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||6||

जो तेजोमय, सगुण भी और निर्गुण भी, अद्वितीय, आनन्द के मूल, अपराजित, अप्रमेय, सर्पस्वरूप, सकल तथा निष्कल और आत्मस्वरूप हैं — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

Full of light, both with and without attributes, without a second, the root of bliss, unconquered and immeasurable, serpent-natured, whole yet partless, the very Self — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

रागादिदोषरहितं स्वजनानुरागं वैराग्यशान्तिनिलयं गिरिजासहायम् । माधुर्यधैर्यसुभगं गरलाभिरामं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ ७॥

rāgādi-doṣa-rahitaṃ sva-janānurāgaṃ vairāgya-śānti-nilayaṃ girijā-sahāyam | mādhurya-dhairya-subhagaṃ garalābhirāmaṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||7||

ragadi-dosha-rahitam sva-jananuragam vairagya-shanti-nilayam girija-sahayam | madhurya-dhairya-subhagam garalabhiramam varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||7||

जो राग आदि दोषों से रहित होकर भी अपने भक्तों पर अनुराग रखते हैं, वैराग्य और शान्ति के निवास, गिरिजा के सहायक, माधुर्य और धैर्य से सुशोभित, कण्ठ के विष से भी रमणीय हैं — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

Free of the faults of passion and the rest, yet loving to His own, the abode of dispassion and peace, companion of Girijā, blessed with sweetness and steadfastness, lovely even with the poison at His throat — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

आशां विहाय परिहृत्य परस्य निन्दां पापे रतिं च सुनिवार्य मनः समाधौ । आदाय हृत्कमलमध्यगतं परेशं वाराणसीपुरपतिं भज विश्वनाथम् ॥ ८॥

āśāṃ vihāya parihṛtya parasya nindāṃ pāpe ratiṃ ca sunivārya manaḥ samādhau | ādāya hṛt-kamala-madhya-gataṃ pareśaṃ vārāṇasī-pura-patiṃ bhaja viśvanātham ||8||

asham vihaya parihritya parasya nindam pape ratim cha sunivarya manah samadhau | adaya hrit-kamala-madhya-gatam paresham varanasi-pura-patim bhaja vishvanatham ||8||

आशा को त्यागकर, दूसरों की निन्दा छोड़कर, मन की पाप में रति को रोककर और हृदय-कमल के मध्य विराजमान परमेश्वर को समाधि में धारण करके — उन वाराणसीपति विश्वनाथ को भजो।

Abandoning craving, giving up the slander of others, restraining the mind's delight in sin, and holding in meditation the supreme Lord seated in the lotus of the heart — worship Viśvanātha, Lord of Vārāṇasī.

Phala-śruti

वाराणसीपुरपतेः स्तवनं शिवस्य व्याख्यातमष्टकमिदं पठते मनुष्यः । विद्यां श्रियं विपुलसौख्यमनन्तकीर्तिं सम्प्राप्य देहविलये लभते च मोक्षम् ॥ ९॥

vārāṇasī-pura-pateḥ stavanaṃ śivasya vyākhyātam aṣṭakam idaṃ paṭhate manuṣyaḥ | vidyāṃ śriyaṃ vipula-saukhyam ananta-kīrtiṃ samprāpya deha-vilaye labhate ca mokṣam ||9||

varanasi-pura-pateh stavanam shivasya vyakhyatam ashtakam idam pathate manushyah | vidyam shriyam vipula-saukhyam ananta-kirtim samprapya deha-vilaye labhate cha moksham ||9||

वाराणसीपति शिव की स्तुतिरूप इस व्याख्यात अष्टक को जो मनुष्य पढ़ता है, वह विद्या, श्री, विपुल सुख और अनन्त कीर्ति पाकर देह छूटने पर मोक्ष को प्राप्त करता है।

This eightfold hymn of praise to Śiva, Lord of Vārāṇasī — the one who recites it gains learning, prosperity, abundant joy and endless fame, and at the body's end attains liberation.

Couplet

विश्वनाथाष्टकमिदं यः पठेच्छिवसन्निधौ । शिवलोकमवाप्नोति शिवेन सह मोदते ॥

viśvanāthāṣṭakam idaṃ yaḥ paṭhec chiva-sannidhau | śiva-lokam avāpnoti śivena saha modate ||

vishvanathashtakam idam yah pathech chiva-sannidhau | shiva-lokam avapnoti shivena saha modate ||

जो इस विश्वनाथाष्टक को शिव के सान्निध्य में पढ़ता है, वह शिवलोक को प्राप्त करके शिव के साथ आनन्द भोगता है।

Whoever recites this Viśvanāthāṣṭakam in Śiva's presence attains the realm of Śiva and rejoices with Him.

Colophon

॥ इति श्रीमहर्षिव्यासप्रणीतं श्रीविश्वनाथाष्टकं सम्पूर्णम् ॥

iti śrī-maharṣi-vyāsa-praṇītaṃ śrī-viśvanāthāṣṭakaṃ sampūrṇam ||

iti shri-maharshi-vyasa-pranitam shri-vishvanathashtakam sampurnam ||

इस प्रकार महर्षि व्यास रचित श्रीविश्वनाथाष्टक सम्पूर्ण हुआ।

Thus the Śrī Viśvanāthāṣṭakam, composed by the great sage Vyāsa, is complete.

Frequently asked questions

What is the Viśvanāthāṣṭakam?

Viśvanāthāṣṭakam (श्रीविश्वनाथाष्टकम्) is a ashtakam dedicated to Shiva. An Ashtakam is a hymn of eight verses praising a deity, valued for being short, melodious and powerful to recite daily.

Which deity is the Viśvanāthāṣṭakam dedicated to?

The Viśvanāthāṣṭakam is dedicated to Shiva.

Is the Viśvanāthāṣṭakam available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Viśvanāthāṣṭakam is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Viśvanāthāṣṭakam?

The Viśvanāthāṣṭakam is drawn from Traditional — attributed to Maharṣi Vyāsa; the Kāśī Viśvanātha hymn.

Can I read the Viśvanāthāṣṭakam online for free?

Yes - the Viśvanāthāṣṭakam is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.