Backवापस

Maa Lakshmi

श्रीसूक्तम् (लक्ष्मीसूक्तम् सहित)

Shri Suktam (with Lakshmi Suktam)

Ṛgveda Khila (appendix to Maṇḍala 5), with the traditional Lakṣmī Sūktam appendix verses

The most revered Vedic hymn to Goddess Lakshmi. Its fifteen ṛcās invoke Śrī for prosperity, abundance and the removal of alakṣmī (misfortune); the appended Lakṣmī Sūktam verses and Lakṣmī Gāyatrī extend the prayer. Traditionally recited with ghee oblations, on Fridays, and during Diwali and Varalakshmi Vratam.

श्रीसूक्तम् — ऋग्वेद खिल — Śrī Sūktam (Verses 1–15)

हरिः ॐ। हिरण्यवर्णां हरिणीं सुवर्णरजतस्रजाम् । चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह ॥ १॥

hariḥ om | hiraṇya-varṇāṃ hariṇīṃ suvarṇa-rajata-srajām | candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||1||

Harih Om. Hiranya-varnaam harineem suvarna-rajata-srajaam, chandraam hiranmayeem lakshmeem jaatavedo ma aavaha.

हे जातवेद (सर्वज्ञ अग्निदेव)! स्वर्ण-से वर्णवाली, हरिणी-रूपा, सोने-चाँदी की मालाएँ धारण करनेवाली, चन्द्रमा-सी आह्लादिनी, स्वर्णमयी लक्ष्मी को मेरे लिए बुलाइए।

O Jātaveda (all-knowing Agni)! Invoke for me Lakshmi — golden-hued, graceful as a doe, garlanded in gold and silver, moonlike and radiant, made of gold.

तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम् । यस्यां हिरण्यं विन्देयं गामश्वं पुरुषानहम् ॥ २॥

tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīm-anapagāminīm | yasyāṃ hiraṇyaṃ vindeyaṃ gām-aśvaṃ puruṣān-aham ||2||

Taam ma aavaha jaatavedo lakshmeem anapagaamineem, yasyaam hiranyam vindeyam gaam ashvam purushaan aham.

हे जातवेद! उस कभी दूर न जानेवाली (स्थिर) लक्ष्मी को मेरे लिए बुलाइए, जिसकी कृपा से मैं सोना, गौएँ, घोड़े और परिजन पा सकूँ।

O Jātaveda, invoke for me that never-departing Lakshmi, through whom I may obtain gold, cattle, horses and people.

अश्वपूर्वां रथमध्यां हस्तिनादप्रबोधिनीम् । श्रियं देवीमुपह्वये श्रीर्मा देवी जुषताम् ॥ ३॥

aśva-pūrvāṃ ratha-madhyāṃ hasti-nāda-prabodhinīm | śriyaṃ devīm-upahvaye śrīr-mā devī juṣatām ||3||

Ashva-poorvaam ratha-madhyaam hasti-naada-prabodhineem, shriyam deveem upahvaye shreer maa devee jushataam.

जिनके आगे घोड़े और मध्य में रथ हैं, जो हाथियों की गर्जना से जगाई जाती हैं — उन श्रीदेवी का मैं आवाहन करता हूँ; श्रीदेवी मुझ पर प्रसन्न हों।

I invoke Goddess Śrī — preceded by horses, amid chariots, awakened by the trumpeting of elephants; may Goddess Śrī delight in me.

कां सोस्मितां हिरण्यप्राकारामार्द्रां ज्वलन्तीं तृप्तां तर्पयन्तीम् । पद्मे स्थितां पद्मवर्णां तामिहोपह्वये श्रियम् ॥ ४॥

kāṃ sosmitāṃ hiraṇya-prākārām-ārdrāṃ jvalantīṃ tṛptāṃ tarpayantīm | padme sthitāṃ padma-varṇāṃ tām-ihopahvaye śriyam ||4||

Kaam sosmitaam hiranya-praakaaraam aardraam jvalanteem triptaam tarpayanteem, padme sthitaam padma-varnaam taam ihopahvaye shriyam.

मन्द-मुस्कानवाली, स्वर्ण-प्राकार (कान्ति) से घिरी, दया से आर्द्र, तेज से देदीप्यमान, स्वयं तृप्त और भक्तों को तृप्त करनेवाली, कमल पर विराजमान, कमल-वर्णा उन श्रीदेवी का मैं यहाँ आवाहन करता हूँ।

Her of gentle smile, enclosed in golden radiance, tender with compassion, blazing, contented and satisfying all, seated on the lotus, lotus-hued — that Śrī I invoke here.

चन्द्रां प्रभासां यशसा ज्वलन्तीं श्रियं लोके देवजुष्टामुदाराम् । तां पद्मिनीमीं शरणमहं प्रपद्येऽलक्ष्मीर्मे नश्यतां त्वां वृणे ॥ ५॥

candrāṃ prabhāsāṃ yaśasā jvalantīṃ śriyaṃ loke deva-juṣṭām-udārām | tāṃ padminīm-īṃ śaraṇam-ahaṃ prapadye'lakṣmīr-me naśyatāṃ tvāṃ vṛṇe ||5||

Chandraam prabhaasaam yashasaa jvalanteem shriyam loke deva-jushtaam udaaraam, taam padmineem eem sharanam aham prapadye, alakshmeer me nashyataam tvaam vrine.

चन्द्रमा-सी कान्तिमयी, यश से प्रज्वलित, लोक में देवताओं से सेवित, उदार उन पद्मिनी लक्ष्मी की मैं शरण लेता हूँ; मेरी अलक्ष्मी (दरिद्रता) नष्ट हो — मैं आपका वरण करता हूँ।

Moonlike, luminous, blazing with fame, honoured by the gods, bountiful — in that lotus-lady I take refuge; may my misfortune perish, you I choose.

आदित्यवर्णे तपसोऽधिजातो वनस्पतिस्तव वृक्षोऽथ बिल्वः । तस्य फलानि तपसा नुदन्तु मायान्तरायाश्च बाह्या अलक्ष्मीः ॥ ६॥

āditya-varṇe tapaso'dhijāto vanaspatis-tava vṛkṣo'tha bilvaḥ | tasya phalāni tapasā nudantu māyāntarāyāś-ca bāhyā alakṣmīḥ ||6||

Aaditya-varne tapaso'dhijaato vanaspatis tava vriksho'tha bilvah, tasya phalaani tapasaa nudantu maayaantaraayaash cha baahyaa alakshmeeh.

हे सूर्य-वर्णा देवि! आपके तप से वनस्पतियों में बिल्व वृक्ष उत्पन्न हुआ; उसके फल तप के बल से मेरी भीतरी माया (मोह) और बाहरी अलक्ष्मी — दोनों विघ्नों को दूर करें।

O sun-hued one! From your austerity arose the bilva among trees; may its fruits, through that power, drive away inner delusion and outer misfortune.

उपैतु मां देवसखः कीर्तिश्च मणिना सह । प्रादुर्भूतोऽस्मि राष्ट्रेऽस्मिन् कीर्तिमृद्धिं ददातु मे ॥ ७॥

upaitu māṃ deva-sakhaḥ kīrtiś-ca maṇinā saha | prādurbhūto'smi rāṣṭre'smin kīrtim-ṛddhiṃ dadātu me ||7||

Upaitu maam deva-sakhah keertish cha maninaa saha, praadurbhooto'smi raashtre'smin keertim riddhim dadaatu me.

देवसखा (कुबेर) कीर्ति और मणि सहित मेरे पास आयें; मैं इस राष्ट्र में उत्पन्न हुआ हूँ — मुझे कीर्ति और समृद्धि प्रदान करें।

May Kubera, friend of the gods, come to me with fame and jewels; born in this land, may fame and prosperity be granted me.

क्षुत्पिपासामलां ज्येष्ठामलक्ष्मीं नाशयाम्यहम् । अभूतिमसमृद्धिं च सर्वां निर्णुद मे गृहात् ॥ ८॥

kṣut-pipāsā-malāṃ jyeṣṭhām-alakṣmīṃ nāśayāmy-aham | abhūtim-asamṛddhiṃ ca sarvāṃ nirṇuda me gṛhāt ||8||

Kshut-pipaasaa-malaam jyeshthaam alakshmeem naashayaamy aham, abhootim asamriddhim cha sarvaam nirnuda me grihaat.

भूख-प्यास से मलिन ज्येष्ठा अलक्ष्मी का मैं नाश करता हूँ; हे देवि! अभाव और असमृद्धि — इन सबको मेरे घर से निकाल दीजिए।

I destroy Jyeṣṭhā, misfortune soiled by hunger and thirst; O Goddess, drive all want and failure from my house.

गन्धद्वारां दुराधर्षां नित्यपुष्टां करीषिणीम् । ईश्वरीं सर्वभूतानां तामिहोपह्वये श्रियम् ॥ ९॥

gandha-dvārāṃ durādharṣāṃ nitya-puṣṭāṃ karīṣiṇīm | īśvarīṃ sarva-bhūtānāṃ tām-ihopahvaye śriyam ||9||

Gandha-dvaaraam duraadharshaam nitya-pushtaam kareeshineem, eeshvareem sarva-bhootaanaam taam ihopahvaye shriyam.

गन्ध जिनका द्वार है (पृथ्वी-रूपा), जो दुर्धर्ष हैं, नित्य पुष्ट हैं, उर्वरता से सम्पन्न हैं — समस्त प्राणियों की उन ईश्वरी श्रीदेवी का मैं यहाँ आवाहन करता हूँ।

Her whose gateway is fragrance (Earth-natured), unassailable, ever-nourished, rich in fertility, sovereign of all beings — that Śrī I invoke here.

मनसः काममाकूतिं वाचः सत्यमशीमहि । पशूनां रूपमन्नस्य मयि श्रीः श्रयतां यशः ॥ १०॥

manasaḥ kāmam-ākūtiṃ vācaḥ satyam-aśīmahi | paśūnāṃ rūpam-annasya mayi śrīḥ śrayatāṃ yaśaḥ ||10||

Manasah kaamam aakootim vaachah satyam asheemahi, pashoonaam roopam annasya mayi shreeh shrayataam yashah.

मन की कामना और संकल्प तथा वाणी का सत्य हमें प्राप्त हो; पशु-धन का रूप और अन्न का ऐश्वर्य — श्री और यश मुझमें निवास करें।

May we attain the mind's desire and intent and the truth of speech; may wealth of cattle and abundance of food — Śrī and renown — dwell in me.

कर्दमेन प्रजाभूता मयि सम्भव कर्दम । श्रियं वासय मे कुले मातरं पद्ममालिनीम् ॥ ११॥

kardamena prajā-bhūtā mayi sambhava kardama | śriyaṃ vāsaya me kule mātaraṃ padma-mālinīm ||11||

Kardamena prajaa-bhootaa mayi sambhava kardama, shriyam vaasaya me kule maataram padma-maalineem.

हे कर्दम (ऋषि)! आपके द्वारा लक्ष्मी पुत्रवती हुईं; आप मुझमें (मेरे घर) प्रकट होइए और कमल-माला धारण करनेवाली माता श्री को मेरे कुल में बसाइए।

O Kardama! Through you Śrī became a mother; arise in me, and make Mother Śrī, lotus-garlanded, dwell in my family.

आपः सृजन्तु स्निग्धानि चिक्लीत वस मे गृहे । नि च देवीं मातरं श्रियं वासय मे कुले ॥ १२॥

āpaḥ sṛjantu snigdhāni ciklīta vasa me gṛhe | ni ca devīṃ mātaraṃ śriyaṃ vāsaya me kule ||12||

Aapah srijantu snigdhaani chikleeta vasa me grihe, ni cha deveem maataram shriyam vaasaya me kule.

जल स्नेहमय (पुष्टिकर) पदार्थ उत्पन्न करें; हे चिक्लीत (लक्ष्मी-पुत्र)! मेरे घर में निवास कीजिए और माता श्रीदेवी को मेरे कुल में बसाइए।

May the waters create unctuous, nourishing things; O Ciklīta, dwell in my house and make Mother Śrī reside in my family.

आर्द्रां पुष्करिणीं पुष्टिं पिङ्गलां पद्ममालिनीम् । चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह ॥ १३॥

ārdrāṃ puṣkariṇīṃ puṣṭiṃ piṅgalāṃ padma-mālinīm | candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||13||

Aardraam pushkarineem pushtim pingalaam padma-maalineem, chandraam hiranmayeem lakshmeem jaatavedo ma aavaha.

हे जातवेद! दया से आर्द्र, कमल-सरोवर-वासिनी, पुष्टि-रूपा, पिङ्गल वर्णवाली, कमल-माला धारिणी, चन्द्र-सी आह्लादिनी, स्वर्णमयी लक्ष्मी को मेरे लिए बुलाइए।

O Jātaveda, invoke for me Lakshmi — moist with compassion, of the lotus-pool, nourishment itself, tawny-hued, lotus-garlanded, moonlike, golden.

आर्द्रां यः करिणीं यष्टिं सुवर्णां हेममालिनीम् । सूर्यां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह ॥ १४॥

ārdrāṃ yaḥ kariṇīṃ yaṣṭiṃ suvarṇāṃ hema-mālinīm | sūryāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||14||

Aardraam yah karineem yashtim suvarnaam hema-maalineem, sooryaam hiranmayeem lakshmeem jaatavedo ma aavaha.

हे जातवेद! आर्द्र (कोमल) हृदयवाली, हाथिनी-सी बलमयी, यष्टि धारण करनेवाली, सुवर्ण-वर्णा, स्वर्ण-माला धारिणी, सूर्य-सी तेजोमयी, स्वर्णमयी लक्ष्मी को मेरे लिए बुलाइए।

O Jātaveda, invoke for me Lakshmi — tender, mighty as the she-elephant, bearing the staff, golden-hued, gold-garlanded, sunlike and radiant.

तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम् । यस्यां हिरण्यं प्रभूतं गावो दास्योऽश्वान् विन्देयं पुरुषानहम् ॥ १५॥

tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīm-anapagāminīm | yasyāṃ hiraṇyaṃ prabhūtaṃ gāvo dāsyo'śvān vindeyaṃ puruṣān-aham ||15||

Taam ma aavaha jaatavedo lakshmeem anapagaamineem, yasyaam hiranyam prabhootam gaavo daasyo'shvaan vindeyam purushaan aham.

हे जातवेद! उस कभी न जानेवाली लक्ष्मी को मेरे लिए बुलाइए, जिसकी कृपा से मैं प्रचुर सोना, गौएँ, दासियाँ, घोड़े और परिजन पा सकूँ।

O Jātaveda, invoke for me that never-departing Lakshmi, through whom I may gain abundant gold, cows, attendants, horses and kinsmen.

Phala-śruti

यः शुचिः प्रयतो भूत्वा जुहुयादाज्यमन्वहम् । सूक्तं पञ्चदशर्चं च श्रीकामः सततं जपेत् ॥ १६॥

yaḥ śuciḥ prayato bhūtvā juhuyād-ājyam-anvaham | sūktaṃ pañcadaśarcaṃ ca śrī-kāmaḥ satataṃ japet ||16||

Yah shuchih prayato bhootvaa juhuyaad aajyam anvaham, sooktam panchadasharcham cha shree-kaamah satatam japet.

जो श्री की कामना करनेवाला साधक पवित्र और संयमी होकर प्रतिदिन घी की आहुति दे, उसे इस पन्द्रह ऋचाओंवाले सूक्त का निरन्तर जप करना चाहिए।

He who desires Śrī, pure and disciplined, should offer ghee daily and constantly recite this hymn of fifteen verses.

लक्ष्मीसूक्तम् — उत्तर मन्त्र — Lakṣmī Sūktam (Verses 17–37)

पद्मानने पद्म ऊरू पद्माक्षी पद्मसम्भवे । त्वं मां भजस्व पद्माक्षी येन सौख्यं लभाम्यहम् ॥ १७॥

padmānane padma ūrū padmākṣī padma-sambhave | tvaṃ māṃ bhajasva padmākṣī yena saukhyaṃ labhāmy-aham ||17||

Padmaanane padma ooroo padmaakshee padma-sambhave, tvam maam bhajasva padmaakshee yena saukhyam labhaamy aham.

हे कमलमुखी, कमल-जंघाओंवाली, कमलनयनी, कमल से प्रकट हुई देवि! आप मुझे अपनाइए, जिससे मैं सुख प्राप्त करूँ।

O lotus-faced, lotus-thighed, lotus-eyed one, born of the lotus! Favour me, that I may obtain happiness.

अश्वदायी गोदायी धनदायी महाधने । धनं मे जुषतां देवि सर्वकामांश्च देहि मे ॥ १८॥

aśva-dāyī go-dāyī dhana-dāyī mahā-dhane | dhanaṃ me juṣatāṃ devi sarva-kāmāṃś-ca dehi me ||18||

Ashva-daayee go-daayee dhana-daayee mahaa-dhane, dhanam me jushataam devi sarva-kaamaansh cha dehi me.

हे महाधनवाली देवि! आप अश्व, गौ और धन देनेवाली हैं; मुझे धन प्रदान कीजिए और मेरी समस्त कामनाएँ पूर्ण कीजिए।

O greatly wealthy one, giver of horses, cows and riches! Bestow wealth on me and grant all my desires.

पुत्रपौत्र धनं धान्यं हस्त्यश्वादिगवे रथम् । प्रजानां भवसि माता आयुष्मन्तं करोतु माम् ॥ १९॥

putra-pautra dhanaṃ dhānyaṃ hasty-aśvādi-gave ratham | prajānāṃ bhavasi mātā āyuṣmantaṃ karotu mām ||19||

Putra-pautra dhanam dhaanyam hasty-ashvaadi-gave ratham, prajaanaam bhavasi maataa aayushmantam karotu maam.

पुत्र-पौत्र, धन-धान्य, हाथी-घोड़े, गौएँ और रथ दीजिए; आप प्रजाओं की माता हैं — मुझे दीर्घायु कीजिए।

Grant sons and grandsons, wealth and grain, elephants, horses, cattle and chariots; mother of all beings, make me long-lived.

धनमग्निर्धनं वायुर्धनं सूर्यो धनं वसुः । धनमिन्द्रो बृहस्पतिर्वरुणं धनमश्नुते ॥ २०॥

dhanam-agnir-dhanaṃ vāyur-dhanaṃ sūryo dhanaṃ vasuḥ | dhanam-indro bṛhaspatir-varuṇaṃ dhanam-aśnute ||20||

Dhanam agnir dhanam vaayur dhanam sooryo dhanam vasuh, dhanam indro brihaspatir varunam dhanam ashnute.

अग्नि धन हैं, वायु धन हैं, सूर्य धन हैं, वसु धन हैं; इन्द्र, बृहस्पति और वरुण की कृपा से साधक धन प्राप्त करता है।

Agni is wealth, Vāyu is wealth, Sūrya is wealth, the Vasus are wealth; through Indra, Bṛhaspati and Varuṇa one attains wealth.

वैनतेय सोमं पिब सोमं पिबतु वृत्रहा । सोमं धनस्य सोमिनो मह्यं ददातु सोमिनः ॥ २१॥

vainateya somaṃ piba somaṃ pibatu vṛtrahā | somaṃ dhanasya somino mahyaṃ dadātu sominaḥ ||21||

Vainateya somam piba somam pibatu vritrahaa, somam dhanasya somino mahyam dadaatu sominah.

हे विनता-पुत्र (गरुड़)! सोम पीजिए; वृत्र-हन्ता इन्द्र सोम पियें; सोम-धन के स्वामी सोमयाजी मुझे सोम (ऐश्वर्य) प्रदान करें।

O son of Vinatā (Garuḍa), drink the Soma; may Indra, slayer of Vṛtra, drink; may the lords of Soma grant me of its wealth.

न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः । भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां श्रीसूक्तं जपेत्सदा ॥ २२॥

na krodho na ca mātsaryaṃ na lobho nāśubhā matiḥ | bhavanti kṛta-puṇyānāṃ bhaktānāṃ śrī-sūktaṃ japet-sadā ||22||

Na krodho na cha maatsaryam na lobho naashubhaa matih, bhavanti krita-punyaanaam bhaktaanaam shree-sooktam japet sadaa.

जो पुण्यात्मा भक्त सदा श्रीसूक्त का जप करते हैं, उनमें न क्रोध रहता है, न मात्सर्य, न लोभ, न अशुभ बुद्धि।

For meritorious devotees who ever recite the Śrī Sūkta there remains no anger, envy, greed or impure thought.

वर्षन्तु ते विभावरि दिवो अभ्रस्य विद्युतः । रोहन्तु सर्वबीजान्यव ब्रह्म द्विषो जहि ॥ २३॥

varṣantu te vibhāvari divo abhrasya vidyutaḥ | rohantu sarva-bījāny-ava brahma dviṣo jahi ||23||

Varshantu te vibhaavari divo abhrasya vidyutah, rohantu sarva-beejaany ava brahma dvisho jahi.

हे विभावरी (दीप्तिमयी देवि)! आकाश के मेघों की विद्युत्-धाराएँ बरसें; सब बीज अंकुरित हों; ब्रह्म-द्वेषियों का नाश कीजिए।

O radiant one! May the lightning-laden clouds of heaven pour rain; may all seeds sprout; destroy the haters of the sacred.

पद्मप्रिये पद्मिनि पद्महस्ते पद्मालये पद्मदलायताक्षि । विश्वप्रिये विष्णुमनोऽनुकूले त्वत्पादपद्मं मयि सन्निधत्स्व ॥ २४॥

padma-priye padmini padma-haste padmālaye padma-dalāyatākṣi | viśva-priye viṣṇu-mano'nukūle tvat-pāda-padmaṃ mayi sannidhatsva ||24||

Padma-priye padmini padma-haste padmaalaye padma-dalaayataakshi, vishva-priye vishnu-mano'nukoole tvat-paada-padmam mayi sannidhatsva.

हे कमलप्रिये, पद्मिनी, कर में कमल धारण करनेवाली, कमल-निवासिनी, कमल-दल-से विशाल नेत्रोंवाली! हे विश्वप्रिये, विष्णु के मन के अनुकूल देवि! अपने चरण-कमल मुझमें स्थापित कीजिए।

O lover of the lotus, lotus-lady, lotus-handed, lotus-dwelling, with eyes long as lotus petals! Beloved of all, dear to Viṣṇu's heart — set your lotus feet within me.

या सा पद्मासनस्था विपुलकटितटी पद्मपत्रायताक्षी । गम्भीरा वर्तनाभिः स्तनभरनमिता शुभ्रवस्त्रोत्तरीया ॥ २५॥

yā sā padmāsana-sthā vipula-kaṭi-taṭī padma-patrāyatākṣī | gambhīrā varta-nābhiḥ stana-bhara-namitā śubhra-vastrottarīyā ||25||

Yaa saa padmaasana-sthaa vipula-kati-tatee padma-patraayataakshee, gambheeraa varta-naabhih stana-bhara-namitaa shubhra-vastrottareeyaa.

जो कमल के आसन पर विराजमान हैं, विशाल कटि-प्रदेशवाली, कमल-पत्र-से दीर्घ नेत्रोंवाली, गहरी गोल नाभिवाली, स्तन-भार से किंचित् झुकी हुई और शुभ्र वस्त्र-उत्तरीय धारण किये हैं —

She who sits on the lotus seat, broad-hipped, with eyes long as lotus leaves, deep-naveled, gently bowed by her fullness, robed in white —

लक्ष्मीर्दिव्यैर्गजेन्द्रैर्मणिगणखचितैस्स्नापिता हेमकुम्भैः । नित्यं सा पद्महस्ता मम वसतु गृहे सर्वमाङ्गल्ययुक्ता ॥ २६॥

lakṣmīr-divyair-gajendrair-maṇi-gaṇa-khacitais-snāpitā hema-kumbhaiḥ | nityaṃ sā padma-hastā mama vasatu gṛhe sarva-māṅgalya-yuktā ||26||

Lakshmeer divyair gajendrair mani-gana-khachitais snaapitaa hema-kumbhaih, nityam saa padma-hastaa mama vasatu grihe sarva-maangalya-yuktaa.

— वे लक्ष्मी, जिन्हें दिव्य गजेन्द्र मणियों से जड़े स्वर्ण-कलशों से स्नान कराते हैं, कर में कमल लिये, समस्त मंगलों से युक्त होकर नित्य मेरे घर में निवास करें।

— that Lakshmi, bathed by celestial elephants from jewel-studded golden pitchers, lotus in hand, endowed with every auspiciousness — may she ever dwell in my house.

लक्ष्मीं क्षीरसमुद्रराजतनयां श्रीरङ्गधामेश्वरीम् । दासीभूतसमस्तदेववनितां लोकैकदीपांकुराम् ॥ २७॥

lakṣmīṃ kṣīra-samudra-rāja-tanayāṃ śrī-raṅga-dhāmeśvarīm | dāsī-bhūta-samasta-deva-vanitāṃ lokaika-dīpāṃkurām ||27||

Lakshmeem ksheera-samudra-raaja-tanayaam shree-ranga-dhaameshvareem, daasee-bhoota-samasta-deva-vanitaam lokaika-deepaankuraam.

क्षीरसागर-राज की पुत्री, श्रीरंगधाम की ईश्वरी, समस्त देव-वधुएँ जिनकी दासी हैं, जो लोक की एकमात्र दीप-शिखा हैं —

Lakshmi, daughter of the ocean of milk, queen of Śrīraṅga's abode, whom all celestial ladies serve, the one lamp-flame of the worlds —

श्रीमन्मन्दकटाक्षलब्धविभवब्रह्मेन्द्रगङ्गाधराम् । त्वां त्रैलोक्यकुटुम्बिनीं सरसिजां वन्दे मुकुन्दप्रियाम् ॥ २८॥

śrīman-manda-kaṭākṣa-labdha-vibhava-brahmendra-gaṅgādharām | tvāṃ trailokya-kuṭumbinīṃ sarasijāṃ vande mukunda-priyām ||28||

Shreeman-manda-kataaksha-labdha-vibhava-brahmendra-gangaadharaam, tvaam trailokya-kutumbineem sarasijaam vande mukunda-priyaam.

— जिनके मन्द कटाक्ष से ब्रह्मा, इन्द्र और गंगाधर (शिव) ने वैभव पाया — हे त्रैलोक्य की कुटुम्बिनी, कमल-जन्मा, मुकुन्द-प्रिया! मैं आपकी वन्दना करता हूँ।

— by whose gentle glance Brahmā, Indra and Śiva obtained their glory — you, matron of the three worlds, lotus-born, beloved of Mukunda, I adore.

सिद्धलक्ष्मीर्मोक्षलक्ष्मीर्जयलक्ष्मीस्सरस्वती । श्रीलक्ष्मीर्वरलक्ष्मीश्च प्रसन्ना मम सर्वदा ॥ २९॥

siddha-lakṣmīr-mokṣa-lakṣmīr-jaya-lakṣmīs-sarasvatī | śrī-lakṣmīr-vara-lakṣmīś-ca prasannā mama sarvadā ||29||

Siddha-lakshmeer moksha-lakshmeer jaya-lakshmees sarasvatee, shree-lakshmeer vara-lakshmeesh cha prasannaa mama sarvadaa.

सिद्धलक्ष्मी, मोक्षलक्ष्मी, जयलक्ष्मी, सरस्वती, श्रीलक्ष्मी और वरलक्ष्मी — ये सदा मुझ पर प्रसन्न रहें।

May Siddha-Lakshmi, Moksha-Lakshmi, Jaya-Lakshmi, Sarasvatī, Śrī-Lakshmi and Vara-Lakshmi ever be gracious to me.

वरांकुशौ पाशमभीतिमुद्रां करैर्वहन्तीं कमलासनस्थाम् । बालार्ककोटिप्रतिभां त्रिणेत्रां भजेऽहमाद्यां जगदीश्वरीं त्वाम् ॥ ३०॥

varāṃkuśau pāśam-abhīti-mudrāṃ karair-vahantīṃ kamalāsana-sthām | bālārka-koṭi-pratibhāṃ triṇetrāṃ bhaje'ham-ādyāṃ jagadīśvarīṃ tvām ||30||

Varaankushau paasham abheeti-mudraam karair vahanteem kamalaasana-sthaam, baalaarka-koti-pratibhaam trinetraam bhaje'ham aadyaam jagadeeshvareem tvaam.

वर, अंकुश, पाश और अभय-मुद्रा अपने हाथों में धारण किये, कमलासन पर विराजमान, करोड़ों बाल-सूर्यों-सी कान्तिवाली, तीन नेत्रोंवाली हे आद्या जगदीश्वरी! मैं आपका भजन करता हूँ।

Bearing boon, goad, noose and the gesture of fearlessness, seated on the lotus, brilliant as ten million rising suns, three-eyed — you, primordial Empress of the universe, I worship.

सर्वमङ्गलमाङ्गल्ये शिवे सर्वार्थसाधिके । शरण्ये त्र्यम्बके देवि नारायणि नमोऽस्तु ते ॥ ३१॥

sarva-maṅgala-māṅgalye śive sarvārtha-sādhike | śaraṇye tryambake devi nārāyaṇi namo'stu te ||31||

Sarva-mangala-maangalye shive sarvaartha-saadhike, sharanye tryambake devi naaraayani namo'stu te.

हे समस्त मंगलों की भी मंगल-रूपा, कल्याणमयी, सब प्रयोजन सिद्ध करनेवाली, शरण देनेवाली, त्रिनेत्रा देवी नारायणी! आपको नमस्कार है।

O auspiciousness of all that is auspicious, gracious one, accomplisher of every aim, refuge, three-eyed Goddess Nārāyaṇī — salutations to you.

सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतरांशुकगन्धमाल्यशोभे । भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम् ॥ ३२॥

sarasija-nilaye saroja-haste dhavalatarāṃśuka-gandha-mālya-śobhe | bhagavati hari-vallabhe manojñe tribhuvana-bhūtikari prasīda mahyam ||32||

Sarasija-nilaye saroja-haste dhavalataraamshuka-gandha-maalya-shobhe, bhagavati hari-vallabhe manojne tribhuvana-bhootikari praseeda mahyam.

हे कमल-निवासिनी, कर में कमल धारण करनेवाली, अत्यन्त धवल वस्त्र, गन्ध और माला से सुशोभित! हे भगवति, हरिवल्लभे, मनोज्ञे, तीनों भुवनों का ऐश्वर्य करनेवाली! मुझ पर प्रसन्न होइए।

O dweller in the lotus, lotus in hand, adorned with whitest raiment, perfume and garlands; O Goddess, beloved of Hari, lovely one, bestower of the three worlds' prosperity — be gracious to me.

विष्णुपत्नीं क्षमां देवीं माधवीं माधवप्रियाम् । विष्णोः प्रियसखीं देवीं नमाम्यच्युतवल्लभाम् ॥ ३३॥

viṣṇu-patnīṃ kṣamāṃ devīṃ mādhavīṃ mādhava-priyām | viṣṇoḥ priya-sakhīṃ devīṃ namāmy-acyuta-vallabhām ||33||

Vishnu-patneem kshamaam deveem maadhaveem maadhava-priyaam, vishnoh priya-sakheem deveem namaamy achyuta-vallabhaam.

विष्णु की पत्नी, क्षमा-रूपा देवी, माधवी, माधव की प्रिया, विष्णु की प्रिय सखी, अच्युत की वल्लभा देवी को मैं नमस्कार करता हूँ।

I bow to the Goddess — Viṣṇu's consort, forbearance itself, Mādhavī, dear to Mādhava, Viṣṇu's beloved companion, Acyuta's darling.

Lakṣmī Gāyatrī

महालक्ष्मी च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि । तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात् ॥ ३४॥

mahālakṣmī ca vidmahe viṣṇu-patnī ca dhīmahi | tan-no lakṣmīḥ pracodayāt ||34||

Mahaa-lakshmee cha vidmahe vishnu-patnee cha dheemahi, tan no lakshmeeh prachodayaat.

हम महालक्ष्मी को जानें और विष्णुपत्नी का ध्यान करें; वे लक्ष्मी हमें प्रेरित करें।

May we know Mahālakṣmī and meditate on Viṣṇu's consort; may that Lakshmi inspire us.

श्रीवर्चस्यमायुष्यमारोग्यमाविधात् पवमानं महीयते । धनं धान्यं पशुं बहुपुत्रलाभं शतसंवत्सरं दीर्घमायुः ॥ ३५॥

śrī-varcasyam-āyuṣyam-ārogyam-āvidhāt pavamānaṃ mahīyate | dhanaṃ dhānyaṃ paśuṃ bahu-putra-lābhaṃ śata-saṃvatsaraṃ dīrgham-āyuḥ ||35||

Shree-varchasyam aayushyam aarogyam aavidhaat pavamaanam maheeyate, dhanam dhaanyam pashum bahu-putra-laabham shata-samvatsaram deergham aayuh.

(यह पाठ) श्री, तेज, आयु, आरोग्य और पवित्रता प्रदान कर महिमान्वित करता है; धन, धान्य, पशु, अनेक पुत्रों का लाभ और सौ वर्षों की दीर्घ आयु देता है।

It bestows splendour, vigour, long life, health and purity, and is glorified; it grants wealth, grain, cattle, many sons and a full life of a hundred years.

ऋणरोगादिदारिद्र्यपापक्षुदपमृत्यवः । भयशोकमनस्तापा नश्यन्तु मम सर्वदा ॥ ३६॥

ṛṇa-rogādi-dāridrya-pāpa-kṣud-apamṛtyavaḥ | bhaya-śoka-manastāpā naśyantu mama sarvadā ||36||

Rina-rogaadi-daaridrya-paapa-kshud-apamrityavah, bhaya-shoka-manastaapaa nashyantu mama sarvadaa.

ऋण, रोग, दरिद्रता, पाप, क्षुधा और अपमृत्यु तथा भय, शोक और मानसिक सन्ताप — ये सब मेरे लिए सदा के लिए नष्ट हो जायें।

May debt, disease, poverty, sin, hunger and untimely death, with fear, grief and anguish of mind, ever be destroyed for me.

Śānti-pāṭha

य एवं वेद । ॐ महादेव्यै च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि । तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात् । ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥ ३७॥

ya evaṃ veda | oṃ mahādevyai ca vidmahe viṣṇu-patnī ca dhīmahi | tan-no lakṣmīḥ pracodayāt | oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ||37||

Ya evam veda. Om mahaa-devyai cha vidmahe vishnu-patnee cha dheemahi, tan no lakshmeeh prachodayaat. Om shaantih shaantih shaantih.

जो इस प्रकार जानता है (वह कृतार्थ होता है)। ॐ — हम महादेवी को जानें और विष्णुपत्नी का ध्यान करें; वे लक्ष्मी हमें प्रेरित करें। ॐ शान्ति! शान्ति! शान्ति!

He who knows thus is fulfilled. Om — may we know the Great Goddess and meditate on Viṣṇu's consort; may that Lakshmi inspire us. Om peace, peace, peace.

Frequently asked questions

What is the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam)?

Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) (श्रीसूक्तम् (लक्ष्मीसूक्तम् सहित)) is a stotram dedicated to Lakshmi. A Stotram is a hymn of praise in Sanskrit verse that glorifies a deity and is recited to earn merit and the deity's grace.

Which deity is the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) dedicated to?

The Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) is dedicated to Lakshmi.

Is the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam)?

The Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) is drawn from Ṛgveda Khila (appendix to Maṇḍala 5), with the traditional Lakṣmī Sūktam appendix verses.

Can I read the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) online for free?

Yes - the Shri Suktam (with Lakshmi Suktam) is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.