Backवापस

Mahalakshmi · Mahakali · Mahasarasvati

प्राधानिक रहस्यम्

Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya

Rahasya-traya appended to the Durga Saptashati — seer Narayana (Sanskrit)

First of the three Rahasyas (Narayana ṛṣi, Anushtup, the three Mahadevis as deities) recited after the thirteen adhyāyas. King Suratha asks the sage to reveal the Pradhana — the primordial Nature behind Chandika's descents. The answer: Mahalakshmi, the triguna supreme Empress, is the source of all; from her arise the tamasic Mahakali and the sattvic Mahasarasvati, the three divine couples (Brahma-Sarasvati, Rudra-Gauri, Vishnu-Lakshmi), the cosmic Egg, and the whole moving and unmoving world.

Viniyogaḥ

ॐ अस्य श्रीसप्तशतीरहस्यत्रयस्य नारायण ऋषिरनुष्टुप्छन्दः,
महाकालीमहालक्ष्मीमहासरस्वत्यो देवता
यथोक्तफलावाप्त्यर्थं जपे विनियोगः ।

ॐ asya śrīsaptaśatīrahasyatrayasya nārāyaṇa ṛṣiranuṣṭupchandaḥ,
mahākālīmahālakṣmīmahāsarasvatyo devatā
yathoktaphalāvāptyarthaṁ jape viniyogaḥ ।

ॐ asya shrīsaptashatīrahasyatrayasya nārāyana rishiranushtupchhandah,
mahākālīmahālakshmīmahāsarasvatyo devatā
yathoktaphalāvāptyartham jape viniyogah ।

इस श्री सप्तशती के (इन) तीनों रहस्यों के ऋषि नारायण हैं; छन्द अनुष्टुप् है; देवता महाकाली, महालक्ष्मी और महासरस्वती हैं। शास्त्रोक्त फल की प्राप्ति के लिए जप में (इनका) विनियोग होता है।

Of these three Rahasyas of the Shri Saptashati the seer is Narayana; the metre, Anushtup; the deities, Mahakali, Mahalakshmi and Mahasarasvati. Their application is in recitation, for the attainment of the fruit declared in scripture.

राजोवाच ।

rājovāca ।

rājovācha ।

राजा बोले —

The king said:

1

भगवन्नवतारा मे चण्डिकायास्त्वयोदिताः ।
एतेषां प्रकृतिं ब्रह्मन् प्रधानं वक्तुमर्हसि ॥ १॥

bhagavannavatārā me caṇḍikāyāstvayoditāḥ ।
eteṣāṁ prakṛtiṁ brahman pradhānaṁ vaktumarhasi ॥ 1॥

bhagavannavatārā me chandikāyāstvayoditāh ।
eteshām prakritim brahman pradhānam vaktumarhasi ॥ 1॥

हे भगवन्! आपने मुझसे चण्डिका के अवतारों का (वर्णन) किया। हे ब्रह्मन्! (अब) इन (अवतारों) की प्रधान प्रकृति (मूल कारण) का वर्णन कीजिए।

'Blessed sir, you have told me of the descents of Chandika; now, O brahmin, be pleased to declare the primordial Nature (Pradhana) of them all.

2

आराध्यं यन्मया देव्याः स्वरूपं येन च द्विज ।
विधिना ब्रूहि सकलं यथावत्प्रणतस्य मे ॥ २॥

ārādhyaṁ yanmayā devyāḥ svarūpaṁ yena ca dvija ।
vidhinā brūhi sakalaṁ yathāvatpraṇatasya me ॥ 2॥

ārādhyam yanmayā devyāh svarūpam yena cha dvija ।
vidhinā brūhi sakalam yathāvatpranatasya me ॥ 2॥

हे द्विज! देवी का जो स्वरूप, और जिस विधि से, मुझे आराधना के योग्य है — (वह) सब यथार्थ रूप से (मुझ) प्रणत को बताइए।

Tell me in full and rightly, O twice-born, to me who bow before you — which form of the Goddess I am to worship, and by what rite.'

ऋषिरुवाच ।

ṛṣiruvāca ।

rishiruvācha ।

ऋषि बोले —

The seer said:

3

इदं रहस्यं परममनाख्येयं प्रचक्षते ।
भक्तोऽसीति न मे किञ्चित्तवावाच्यं नराधिप ॥ ३॥

idaṁ rahasyaṁ paramamanākhyeyaṁ pracakṣate ।
bhakto'sīti na me kiñcittavāvācyaṁ narādhipa ॥ 3॥

idam rahasyam paramamanākhyeyam prachakshate ।
bhakto'sīti na me kinchittavāvāchyam narādhipa ॥ 3॥

(यह) परम रहस्य है — (इसे) अनाख्येय (किसी से न कहने योग्य) कहा गया है; (किन्तु) हे नराधिप! तुम (मेरे) भक्त हो — इसलिए तुमसे न कहने योग्य मेरे पास कुछ भी नहीं है।

'This is a supreme secret, declared unfit to be told; yet, O lord of men, you are a devotee — and so there is nothing I may not say to you.

4

सर्वस्याद्या महालक्ष्मीस्त्रिगुणा परमेश्वरी ।
लक्ष्यालक्ष्यस्वरूपा सा व्याप्य कृत्स्नं व्यवस्थिता ॥ ४॥

sarvasyādyā mahālakṣmīstriguṇā parameśvarī ।
lakṣyālakṣyasvarūpā sā vyāpya kṛtsnaṁ vyavasthitā ॥ 4॥

sarvasyādyā mahālakshmīstrigunā parameshvarī ।
lakshyālakshyasvarūpā sā vyāpya kritsnam vyavasthitā ॥ 4॥

त्रिगुणमयी परमेश्वरी महालक्ष्मी (ही) सबकी आद्या (आदि कारण) हैं; वे ही दृश्य (लक्ष्य) और अदृश्य (अलक्ष्य) स्वरूप से सम्पूर्ण (विश्व) को व्याप्त करके स्थित हैं।

Mahalakshmi, the supreme Empress of the three gunas, is the primal source of all; she abides pervading the whole, in form both manifest and unmanifest.

5

मातुलुङ्गं गदां खेटं पानपात्रं च बिभ्रती ।
नागं लिङ्गं च योनिं च बिभ्रती नृप मूर्धनि ॥ ५॥

mātuluṅgaṁ gadāṁ kheṭaṁ pānapātraṁ ca bibhratī ।
nāgaṁ liṅgaṁ ca yoniṁ ca bibhratī nṛpa mūrdhani ॥ 5॥

mātulungam gadām khetam pānapātram cha bibhratī ।
nāgam lingam cha yonim cha bibhratī nripa mūrdhani ॥ 5॥

हे नृप! (वे अपने चार हाथों में) मातुलुंग (बिजौरा फल), गदा, खेट (ढाल) और पानपात्र धारण करती हैं; तथा मस्तक पर नाग, लिंग और योनि धारण करती हैं।

Bearing, O king, the citron, the mace, the shield and the drinking-cup; and bearing upon her head the serpent, the linga and the yoni.

6

तप्तकाञ्चनवर्णाभा तप्तकाञ्चनभूषणा ।
शून्यं तदखिलं स्वेन पूरयामास तेजसा ॥ ६॥

taptakāñcanavarṇābhā taptakāñcanabhūṣaṇā ।
śūnyaṁ tadakhilaṁ svena pūrayāmāsa tejasā ॥ 6॥

taptakānchanavarnābhā taptakānchanabhūshanā ।
shūnyam tadakhilam svena pūrayāmāsa tejasā ॥ 6॥

(उनकी) आभा तपाये हुए सुवर्ण के वर्ण की है, (उनके) आभूषण (भी) तपाये सुवर्ण के हैं; उन्होंने उस समस्त शून्य (जगत) को अपने तेज से भर दिया।

Hued like molten gold, adorned with ornaments of molten gold, she filled all that void with her own radiance.

7

शून्यं तदखिलं लोकं विलोक्य परमेश्वरी ।
बभार परमं रूपं तमसा केवलेन हि ॥ ७॥

śūnyaṁ tadakhilaṁ lokaṁ vilokya parameśvarī ।
babhāra paramaṁ rūpaṁ tamasā kevalena hi ॥ 7॥

shūnyam tadakhilam lokam vilokya parameshvarī ।
babhāra paramam rūpam tamasā kevalena hi ॥ 7॥

उस समस्त लोक को शून्य देखकर परमेश्वरी ने केवल तमोगुण के द्वारा एक परम (उत्कृष्ट) रूप धारण किया।

Beholding all that world a void, the supreme Empress took on a surpassing form, through the tamas-guna alone.

8

सा भिन्नाञ्जनसंकाशा दंष्ट्राङ्कितवरानना ।
विशाललोचना नारी बभूव तनुमध्यमा ॥ ८॥

sā bhinnāñjanasaṁkāśā daṁṣṭrāṅkitavarānanā ।
viśālalocanā nārī babhūva tanumadhyamā ॥ 8॥

sā bhinnānjanasamkāshā damshtrānkitavarānanā ।
vishālalochanā nārī babhūva tanumadhyamā ॥ 8॥

वह (रूप) टूटे (निखरे) काजल-सी (कान्ति वाली), दाढ़ों से अंकित श्रेष्ठ मुख वाली, विशाल नेत्रों वाली और पतली कमर वाली एक नारी (के रूप में) हुआ।

That form became a woman, dark as broken collyrium, her fair face marked with fangs, large-eyed and slender-waisted;

9

खड्गपात्रशिरःखेटैरलङ्कृतचतुर्भुजा ।
कबन्धहारं शिरसा बिभ्राणा हि शिरःस्रजम् ॥ ९॥

khaḍgapātraśiraḥkheṭairalaṅkṛtacaturbhujā ।
kabandhahāraṁ śirasā bibhrāṇā hi śiraḥsrajam ॥ 9॥

khadgapātrashirahkhetairalankritachaturbhujā ।
kabandhahāram shirasā bibhrānā hi shirahsrajam ॥ 9॥

खड्ग, पात्र, (कटे) सिर और खेट (ढाल) से सुशोभित चार भुजाओं वाली; (वक्ष पर) कबन्धों (धड़ों) की माला और सिर पर मुण्डों की माला धारण किये हुए।

her four arms adorned with sword, bowl, severed head and shield; wearing a garland of torsos, and on her head a wreath of skulls.

10

सा प्रोवाच महालक्ष्मीं तामसी प्रमदोत्तमा ।
नाम कर्म च मे मातर्देहि तुभ्यं नमो नमः ॥ १०॥

sā provāca mahālakṣmīṁ tāmasī pramadottamā ।
nāma karma ca me mātardehi tubhyaṁ namo namaḥ ॥ 10॥

sā provācha mahālakshmīm tāmasī pramadottamā ।
nāma karma cha me mātardehi tubhyam namo namah ॥ 10॥

स्त्रियों में श्रेष्ठ उस तामसी (देवी) ने महालक्ष्मी से कहा — 'हे माता! मुझे (मेरा) नाम और कर्म दीजिए; आपको बार-बार नमस्कार है।'

That tamasic one, best of women, said to Mahalakshmi: 'Give me, O Mother, my name and my office; salutation, salutation to you.'

11

तां प्रोवाच महालक्ष्मीस्तामसीं प्रमदोत्तमाम् ।
ददामि तव नामानि यानि कर्माणि तानि ते ॥ ११॥

tāṁ provāca mahālakṣmīstāmasīṁ pramadottamām ।
dadāmi tava nāmāni yāni karmāṇi tāni te ॥ 11॥

tām provācha mahālakshmīstāmasīm pramadottamām ।
dadāmi tava nāmāni yāni karmāni tāni te ॥ 11॥

महालक्ष्मी ने स्त्रियों में श्रेष्ठ उस तामसी से कहा — 'मैं तुम्हें (तुम्हारे) नाम देती हूँ, और जो (तुम्हारे) कर्म हैं, वे (भी बताती हूँ) —

Mahalakshmi said to that tamasic one, best of women: 'I give you your names, and those deeds that are yours —

12

महामाया महाकाली महामारी क्षुधा तृषा ।
निद्रा तृष्णा चैकवीरा कालरात्रिर्दुरत्यया ॥ १२॥

mahāmāyā mahākālī mahāmārī kṣudhā tṛṣā ।
nidrā tṛṣṇā caikavīrā kālarātrirduratyayā ॥ 12॥

mahāmāyā mahākālī mahāmārī kshudhā trishā ।
nidrā trishnā chaikavīrā kālarātrirduratyayā ॥ 12॥

महामाया, महाकाली, महामारी, क्षुधा, तृषा, निद्रा, तृष्णा, एकवीरा, कालरात्रि और दुरत्यया —

Mahamaya, Mahakali, Mahamari, Hunger, Thirst, Sleep, Craving, Ekavira, Kalaratri and the Unconquerable —

13

इमानि तव नामानि प्रतिपाद्यानि कर्मभिः ।
एभिः कर्माणि ते ज्ञात्वा योऽधीते सोऽश्नुते सुखम् ॥ १३॥

imāni tava nāmāni pratipādyāni karmabhiḥ ।
ebhiḥ karmāṇi te jñātvā yo'dhīte so'śnute sukham ॥ 13॥

imāni tava nāmāni pratipādyāni karmabhih ।
ebhih karmāni te gyātvā yo'dhīte so'shnute sukham ॥ 13॥

ये तुम्हारे नाम हैं, जो (तुम्हारे) कर्मों के द्वारा चरितार्थ होंगे। इन (नामों) से तुम्हारे कर्मों को जानकर जो (इन्हें) पढ़ता है, वह सुख भोगता है।'

these are your names, made good by your deeds; and he who, knowing your deeds by these, recites them, enjoys happiness.'

14

तामित्युक्त्वा महालक्ष्मीः स्वरूपमपरं नृप ।
सत्त्वाख्येनातिशुद्धेन गुणेनेन्दुप्रभं दधौ ॥ १४॥

tāmityuktvā mahālakṣmīḥ svarūpamaparaṁ nṛpa ।
sattvākhyenātiśuddhena guṇenenduprabhaṁ dadhau ॥ 14॥

tāmityuktvā mahālakshmīh svarūpamaparam nripa ।
sattvākhyenātishuddhena gunenenduprabham dadhau ॥ 14॥

हे नृप! उससे ऐसा कहकर महालक्ष्मी ने अत्यन्त शुद्ध सत्त्व नामक गुण से चन्द्रमा-सी प्रभा वाला एक दूसरा रूप धारण किया।

Having so spoken to her, O king, Mahalakshmi took on another form, moon-bright, through the most pure guna named sattva:

15

अक्षमालाङ्कुशधरा वीणापुस्तकधारिणी ।
सा बभूव वरा नारी नामान्यस्यै च सा ददौ ॥ १५॥

akṣamālāṅkuśadharā vīṇāpustakadhāriṇī ।
sā babhūva varā nārī nāmānyasyai ca sā dadau ॥ 15॥

akshamālānkushadharā vīnāpustakadhārinī ।
sā babhūva varā nārī nāmānyasyai cha sā dadau ॥ 15॥

अक्षमाला और अंकुश धारण किये, वीणा और पुस्तक लिये वह श्रेष्ठ नारी (के रूप में) हुई; और उन (महालक्ष्मी) ने उसे (भी) नाम दिये —

bearing rosary and goad, holding vina and book, she became an excellent woman; and to her too she gave names —

16

महाविद्या महावाणी भारती वाक् सरस्वती ।
आर्या ब्राह्मी कामधेनुर्वेदगर्भा च धीश्वरी ॥ १६॥

mahāvidyā mahāvāṇī bhāratī vāk sarasvatī ।
āryā brāhmī kāmadhenurvedagarbhā ca dhīśvarī ॥ 16॥

mahāvidyā mahāvānī bhāratī vāk sarasvatī ।
āryā brāhmī kāmadhenurvedagarbhā cha dhīshvarī ॥ 16॥

महाविद्या, महावाणी, भारती, वाक्, सरस्वती, आर्या, ब्राह्मी, कामधेनु, वेदगर्भा और धीश्वरी (बुद्धि की स्वामिनी)।

Mahavidya, Mahavani, Bharati, Vak, Sarasvati, Arya, Brahmi, Kamadhenu, Vedagarbha and Dhishvari (mistress of intellect).

17

अथोवाच महालक्ष्मीर्महाकालीं सरस्वतीम् ।
युवां जनयतां देव्यौ मिथुने स्वानुरूपतः ॥ १७॥

athovāca mahālakṣmīrmahākālīṁ sarasvatīm ।
yuvāṁ janayatāṁ devyau mithune svānurūpataḥ ॥ 17॥

athovācha mahālakshmīrmahākālīm sarasvatīm ।
yuvām janayatām devyau mithune svānurūpatah ॥ 17॥

तब महालक्ष्मी ने महाकाली और सरस्वती (महासरस्वती) से कहा — 'हे देवियो! तुम दोनों अपने-अपने अनुरूप एक-एक मिथुन (स्त्री-पुरुष का जोड़ा) उत्पन्न करो।'

Then Mahalakshmi said to Mahakali and Sarasvati: 'You two goddesses, bring forth each a couple, after your own kind.'

18

इत्युक्त्वा ते महालक्ष्मीः ससर्ज मिथुनं स्वयम् ।
हिरण्यगर्भौ रुचिरौ स्त्रीपुंसौ कमलासनौ ॥ १८॥

ityuktvā te mahālakṣmīḥ sasarja mithunaṁ svayam ।
hiraṇyagarbhau rucirau strīpuṁsau kamalāsanau ॥ 18॥

ityuktvā te mahālakshmīh sasarja mithunam svayam ।
hiranyagarbhau ruchirau strīpumsau kamalāsanau ॥ 18॥

उन दोनों से ऐसा कहकर महालक्ष्मी ने स्वयं (पहले) एक मिथुन रचा — हिरण्यगर्भ (दिव्य ज्ञानमय), सुन्दर, कमल के आसन पर (विराजमान) एक स्त्री और एक पुरुष।

Having so said to those two, Mahalakshmi herself created a couple — radiant, golden-wombed, lotus-throned, a woman and a man.

19

ब्रह्मन् विधे विरिञ्चेति धातरित्याह तं नरम् ।
श्रीः पद्मे कमले लक्ष्मीत्याह माता च तां स्त्रियम् ॥ १९॥

brahman vidhe viriñceti dhātarityāha taṁ naram ।
śrīḥ padme kamale lakṣmītyāha mātā ca tāṁ striyam ॥ 19॥

brahman vidhe virincheti dhātarityāha tam naram ।
shrīh padme kamale lakshmītyāha mātā cha tām striyam ॥ 19॥

माता (महालक्ष्मी) ने उस पुरुष को 'ब्रह्मन्', 'विधि', 'विरिंच', 'धातः' (आदि नामों से) पुकारा; और उस स्त्री को 'श्री', 'पद्मा', 'कमला', 'लक्ष्मी' (कहा)।

The Mother called that man Brahman, Vidhi, Virincha, Dhatri; and that woman she called Shri, Padma, Kamala, Lakshmi.

20

महाकाली भारती च मिथुने सृजतः सह ।
एतयोरपि रूपाणि नामानि च वदामि ते ॥ २०॥

mahākālī bhāratī ca mithune sṛjataḥ saha ।
etayorapi rūpāṇi nāmāni ca vadāmi te ॥ 20॥

mahākālī bhāratī cha mithune srijatah saha ।
etayorapi rūpāni nāmāni cha vadāmi te ॥ 20॥

महाकाली और भारती (महासरस्वती) ने (भी) साथ-साथ (एक-एक) मिथुन रचा; इनके भी रूप और नाम मैं तुमसे कहता हूँ।

Mahakali and Bharati each likewise brought forth a couple; their forms and names too I declare to you.

21

नीलकण्ठं रक्तबाहुं श्वेताङ्गं चन्द्रशेखरम् ।
जनयामास पुरुषं महाकाली सितां स्त्रियम् ॥ २१॥

nīlakaṇṭhaṁ raktabāhuṁ śvetāṅgaṁ candraśekharam ।
janayāmāsa puruṣaṁ mahākālī sitāṁ striyam ॥ 21॥

nīlakantham raktabāhum shvetāngam chandrashekharam ।
janayāmāsa purusham mahākālī sitām striyam ॥ 21॥

महाकाली ने नीलकण्ठ, लाल भुजाओं वाले, श्वेत शरीर वाले, चन्द्रशेखर पुरुष को और गौर वर्ण की स्त्री को उत्पन्न किया।

Mahakali brought forth a man blue-throated, red-armed, white-bodied, moon-crested, and a fair-hued woman.

22

स रुद्रः शंकरः स्थाणुः कपर्दी च त्रिलोचनः ।
त्रयी विद्या कामधेनुः सा स्त्री भाषाक्षरा स्वरा ॥ २२॥

sa rudraḥ śaṁkaraḥ sthāṇuḥ kapardī ca trilocanaḥ ।
trayī vidyā kāmadhenuḥ sā strī bhāṣākṣarā svarā ॥ 22॥

sa rudrah shamkarah sthānuh kapardī cha trilochanah ।
trayī vidyā kāmadhenuh sā strī bhāshāksharā svarā ॥ 22॥

वह पुरुष रुद्र, शंकर, स्थाणु, कपर्दी और त्रिलोचन (नामों से प्रसिद्ध हुआ); और वह स्त्री त्रयी, विद्या, कामधेनु, भाषा, अक्षरा और स्वरा (कहलायी)।

That man became Rudra, Shankara, Sthanu, Kapardin and Trilochana; that woman, Trayi, Vidya, Kamadhenu, Bhasha, Aksara and Svara.

23

सरस्वती स्त्रियं गौरीं कृष्णं च पुरुषं नृप ।
जनयामास नामानि तयोरपि वदामि ते ॥ २३॥

sarasvatī striyaṁ gaurīṁ kṛṣṇaṁ ca puruṣaṁ nṛpa ।
janayāmāsa nāmāni tayorapi vadāmi te ॥ 23॥

sarasvatī striyam gaurīm krishnam cha purusham nripa ।
janayāmāsa nāmāni tayorapi vadāmi te ॥ 23॥

हे नृप! सरस्वती (महासरस्वती) ने गौर वर्ण की स्त्री और श्याम वर्ण के पुरुष को उत्पन्न किया; उन दोनों के नाम भी मैं तुमसे कहता हूँ।

Sarasvati, O king, brought forth a fair woman and a dark man; their names too I declare to you.

24

विष्णुः कृष्णो हृषीकेशो वासुदेवो जनार्दनः ।
उमा गौरी सती चण्डी सुन्दरी सुभगा शिवा ॥ २४॥

viṣṇuḥ kṛṣṇo hṛṣīkeśo vāsudevo janārdanaḥ ।
umā gaurī satī caṇḍī sundarī subhagā śivā ॥ 24॥

vishnuh krishno hrishīkesho vāsudevo janārdanah ।
umā gaurī satī chandī sundarī subhagā shivā ॥ 24॥

(पुरुष के नाम) विष्णु, कृष्ण, हृषीकेश, वासुदेव और जनार्दन (हुए); (स्त्री के नाम) उमा, गौरी, सती, चण्डी, सुन्दरी, सुभगा और शिवा (हुए)।

The man: Vishnu, Krishna, Hrishikesha, Vasudeva, Janardana; the woman: Uma, Gauri, Sati, Chandi, Sundari, Subhaga, Shiva.

25

एवं युवतयः सद्यः पुरुषत्वं प्रपेदिरे ।
चक्षुष्मन्तो नु पश्यन्ति नेतरेऽतद्विदो जनाः ॥ २५॥

evaṁ yuvatayaḥ sadyaḥ puruṣatvaṁ prapedire ।
cakṣuṣmanto nu paśyanti netare'tadvido janāḥ ॥ 25॥

evam yuvatayah sadyah purushatvam prapedire ।
chakshushmanto nu pashyanti netare'tadvido janāh ॥ 25॥

इस प्रकार (तीनों) युवतियाँ तत्काल पुरुषत्व को (भी) प्राप्त हुईं — (इस रहस्य को) ज्ञान-नेत्र वाले ही देखते हैं, दूसरे अज्ञानी जन नहीं।

Thus did the (three) maidens at once attain manhood also; only the eyed (the wise) perceive it — not other folk who know it not.

26

ब्रह्मणे प्रददौ पत्नीं महालक्ष्मीर्नृप त्रयीम् ।
रुद्राय गौरीं वरदां वासुदेवाय च श्रियम् ॥ २६॥

brahmaṇe pradadau patnīṁ mahālakṣmīrnṛpa trayīm ।
rudrāya gaurīṁ varadāṁ vāsudevāya ca śriyam ॥ 26॥

brahmane pradadau patnīm mahālakshmīrnripa trayīm ।
rudrāya gaurīm varadām vāsudevāya cha shriyam ॥ 26॥

हे नृप! महालक्ष्मी ने ब्रह्मा को (पत्नी रूप में) त्रयी (सरस्वती), रुद्र को वरदायिनी गौरी, और वासुदेव को श्री (लक्ष्मी) प्रदान की।

Mahalakshmi, O king, gave to Brahma as wife the Trayi (Sarasvati), to Rudra the boon-giving Gauri, and to Vasudeva, Shri.

27

स्वरया सह सम्भूय विरिञ्चोऽण्डमजीजनत् ।
बिभेद भगवान् रुद्रस्तद् गौर्या सह वीर्यवान् ॥ २७॥

svarayā saha sambhūya viriñco'ṇḍamajījanat ।
bibheda bhagavān rudrastad gauryā saha vīryavān ॥ 27॥

svarayā saha sambhūya virincho'ndamajījanat ।
bibheda bhagavān rudrastad gauryā saha vīryavān ॥ 27॥

सरस्वती (स्वरा) के साथ संयुक्त होकर विरिंच (ब्रह्मा) ने अण्ड (ब्रह्माण्ड) को उत्पन्न किया; और पराक्रमी भगवान रुद्र ने गौरी के साथ (मिलकर) उसका भेदन किया।

United with Svara (Sarasvati), Virincha (Brahma) generated the Egg (the cosmos); and the valiant Lord Rudra, with Gauri, split it open.

28

अण्डमध्ये प्रधानादि कार्यजातमभून्नृप ।
महाभूतात्मकं सर्वं जगत्स्थावरजङ्गमम् ॥ २८॥

aṇḍamadhye pradhānādi kāryajātamabhūnnṛpa ।
mahābhūtātmakaṁ sarvaṁ jagatsthāvarajaṅgamam ॥ 28॥

andamadhye pradhānādi kāryajātamabhūnnripa ।
mahābhūtātmakam sarvam jagatsthāvarajangamam ॥ 28॥

हे नृप! उस अण्ड के भीतर प्रधान (महत्तत्त्व) आदि कार्य-समूह — पंचमहाभूतमय समस्त स्थावर-जंगम जगत — उत्पन्न हुआ।

Within the Egg, O king, arose the whole train of effects beginning with Pradhana — all the world, moving and unmoving, made of the great elements.

29

पुपोष पालयामास तल्लक्ष्म्या सह केशवः ।
संजहार जगत्सर्वं सह गौर्या महेश्वरः ॥ २९॥

pupoṣa pālayāmāsa tallakṣmyā saha keśavaḥ ।
saṁjahāra jagatsarvaṁ saha gauryā maheśvaraḥ ॥ 29॥

puposha pālayāmāsa tallakshmyā saha keshavah ।
samjahāra jagatsarvam saha gauryā maheshvarah ॥ 29॥

लक्ष्मी के साथ केशव (विष्णु) ने उस (जगत) का पोषण और पालन किया; और गौरी के साथ महेश्वर ने (प्रलय में) समस्त जगत का संहार किया।

With Lakshmi, Keshava nourished and preserved it; and with Gauri, Maheshvara withdrew the whole world (at dissolution).

30

महालक्ष्मीर्महाराज सर्वसत्त्वमयीश्वरी ।
निराकारा च साकारा सैव नानाभिधानभृत् ॥ ३०॥

mahālakṣmīrmahārāja sarvasattvamayīśvarī ।
nirākārā ca sākārā saiva nānābhidhānabhṛt ॥ 30॥

mahālakshmīrmahārāja sarvasattvamayīshvarī ।
nirākārā cha sākārā saiva nānābhidhānabhrit ॥ 30॥

हे महाराज! महालक्ष्मी ही सर्वसत्त्वमयी ईश्वरी हैं; वे ही निराकार और साकार (दोनों) हैं, और वे ही नाना नामों को धारण करती हैं।

Mahalakshmi, O great king, is the Sovereign formed of all being; she alone is formless and with form, and she alone bears the many names.

31

नामान्तरैर्निरूप्यैषा नाम्ना नान्येन केनचित् ॥ ॐ॥ ३१॥

nāmāntarairnirūpyaiṣā nāmnā nānyena kenacit ॥ ॐ॥ 31॥

nāmāntarairnirūpyaishā nāmnā nānyena kenachit ॥ ॐ॥ 31॥

इन (सत्, चित्, आनन्द आदि) नामान्तरों से (ही) इनका निरूपण किया जा सकता है, किसी एक अन्य (पृथक्) नाम से नहीं। ॐ।

By these other names (alone) is she to be described — by no single other name. Om.

Samāpti

॥ इति प्राधानिकं रहस्यं सम्पूर्णम् ॥

॥ iti prādhānikaṁ rahasyaṁ sampūrṇam ॥

॥ iti prādhānikam rahasyam sampūrnam ॥

इस प्रकार प्राधानिक रहस्य सम्पूर्ण हुआ।

Thus the Pradhanika Rahasya is complete.

Frequently asked questions

What is the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya?

Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya (प्राधानिक रहस्यम्) is a durga saptashati dedicated to Mahalakshmi · Mahakali · Mahasarasvati. The Durga Saptashati, also called the Devi Mahatmya, is a 700-verse scripture of the Goddess from the Markandeya Purana, recited especially during Navratri.

Which deity is the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya dedicated to?

The Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya is dedicated to Mahalakshmi · Mahakali · Mahasarasvati.

Is the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya?

The Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya is drawn from Rahasya-traya appended to the Durga Saptashati — seer Narayana (Sanskrit).

Can I read the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya online for free?

Yes - the Durga Saptashati — Pradhanika Rahasya is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.