Vishnu
श्रीकमलापत्यष्टकम्
Kamalāpatyaṣṭakam
By Paramahaṃsa Svāmī Brahmānanda
An eight-verse hymn urging mortals to worship Kamalāpati, the Lord of Lakṣmī — reflecting on the rarity of human birth, the fleeting nature of wealth, youth and the body, and the futility of rites without devotion.
॥ ॐ ॥
भुजगतल्पगतं घनसुन्दरं गरुडवाहनमम्बुजलोचनम् । नलिनचक्रगदाकरमव्ययं भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ १॥
bhujaga-talpa-gataṃ ghana-sundaraṃ garuḍa-vāhanam ambuja-locanam | nalina-cakra-gadā-karam avyayaṃ bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||1||
bhujaga-talpa-gatam ghana-sundaram garuda-vahanam ambuja-lochanam | nalina-chakra-gada-karam avyayam bhajata re manujah kamalapatim ||1||
जो शेषनाग की शय्या पर विराजमान हैं, मेघ-से श्याम-सुन्दर हैं, गरुड़ जिनका वाहन है, कमल-से नेत्र हैं, और जिनके हाथों में कमल, चक्र और गदा हैं — हे मनुष्यो! उन अविनाशी कमलापति का भजन करो।
Reclining on the serpent couch, beautiful and dark as a rain-cloud, borne by Garuḍa, lotus-eyed, holding lotus, discus and mace — worship, O mortals, the imperishable Lord of Kamalā!
अलिकुलासितकोमलकुन्तलं विमलपीतदुकूलमनोहरम् । जलधिजाश्रितवामकलेवरं भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ २॥
ali-kulāsita-komala-kuntalaṃ vimala-pīta-dukūla-manoharam | jaladhijāśrita-vāma-kalevaraṃ bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||2||
ali-kulasita-komala-kuntalam vimala-pita-dukula-manoharam | jaladhijashrita-vama-kalevaram bhajata re manujah kamalapatim ||2||
जिनके कोमल केश भौंरों के समूह-से काले हैं, जो निर्मल पीताम्बर में मनोहर लगते हैं, और जिनके वाम अंग में समुद्र-पुत्री लक्ष्मी आश्रय पायी हुई हैं — हे मनुष्यो! उन कमलापति का भजन करो।
His soft locks dark as a swarm of bees, enchanting in spotless yellow silk, with the Ocean's daughter Lakṣmī resting at His left side — worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
किमु जपैश्च तपोभिरुताध्वरैरपि किमुत्तमतीर्थनिषेवणैः । किमुत शास्त्रकदंबविलोकनैः भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ ३॥
kimu japaiś ca tapobhir utādhvarair api kim uttama-tīrtha-niṣevaṇaiḥ | kimuta śāstra-kadamba-vilokanaiḥ bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||3||
kimu japaish cha tapobhir utadhvarair api kim uttama-tirtha-nishevanaih | kimuta shastra-kadamba-vilokanaih bhajata re manujah kamalapatim ||3||
जप, तप और यज्ञों से भी क्या? उत्तम तीर्थों के सेवन से क्या? शास्त्रों के समूह देखते रहने से भी क्या? — हे मनुष्यो! (बस) कमलापति का भजन करो।
What use are chants, austerities, even sacrifices? What use is resorting to the best of holy places, or poring over heaps of scriptures? Worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
मनुजदेहमिमं भुवि दुर्लभं समधिगम्य सुरैरपि वाञ्छितम् । विषयलंपटतामपहाय वै भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ ४॥
manuja-deham imaṃ bhuvi durlabhaṃ samadhigamya surair api vāñchitam | viṣaya-lampaṭatām apahāya vai bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||4||
manuja-deham imam bhuvi durlabham samadhigamya surair api vanchhitam | vishaya-lampatatam apahaya vai bhajata re manujah kamalapatim ||4||
पृथ्वी पर दुर्लभ और देवताओं को भी वांछित इस मनुष्य-देह को पाकर, विषयों की लोलुपता छोड़कर — हे मनुष्यो! कमलापति का भजन करो।
Having attained this human body, so rare on earth that even the gods long for it, cast off your craving for sense-pleasures and worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
न वनिता न सुतो न सहोदरो न हि पिता जननी न च बान्धवः । व्रजति साकमनेन जनेन वै भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ ५॥
na vanitā na suto na sahodaro na hi pitā jananī na ca bāndhavaḥ | vrajati sākam anena janena vai bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||5||
na vanita na suto na sahodaro na hi pita janani na cha bandhavah | vrajati sakam anena janena vai bhajata re manujah kamalapatim ||5||
न पत्नी, न पुत्र, न सगा भाई, न पिता, न माता, न कोई बन्धु ही इस जीव के साथ जाता है — हे मनुष्यो! कमलापति का भजन करो।
Neither wife nor son nor brother, neither father nor mother nor any kinsman goes along with this soul at the end — worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
सकलमेव चलं सचराचरं जगदिदं सुतरां धनयौवनम् । समवलोक्य विवेकदृशा द्रुतं भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ ६॥
sakalam eva calaṃ sacarācaraṃ jagad idaṃ sutarāṃ dhana-yauvanam | samavalokya viveka-dṛśā drutaṃ bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||6||
sakalam eva chalam sacharacharam jagad idam sutaram dhana-yauvanam | samavalokya viveka-drisha drutam bhajata re manujah kamalapatim ||6||
यह चराचर जगत सम्पूर्ण रूप से चंचल (अनित्य) है, और धन तथा यौवन तो और भी अधिक — विवेक-दृष्टि से यह देखकर शीघ्र ही, हे मनुष्यो! कमलापति का भजन करो।
This whole world, moving and unmoving, is fleeting — and wealth and youth far more so. Seeing this with the eye of discernment, quickly worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
विविधरोगयुतं क्षणभङ्गुरं परवशं नवमार्गमलाकुलम् । परिनिरीक्ष्य शरीरमिदं स्वकं भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ ७॥
vividha-roga-yutaṃ kṣaṇa-bhaṅguraṃ paravaśaṃ nava-mārga-malākulam | parinirīkṣya śarīram idaṃ svakaṃ bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||7||
vividha-roga-yutam kshana-bhanguram paravasham nava-marga-malakulam | parinirikshya shariram idam svakam bhajata re manujah kamalapatim ||7||
यह अपना शरीर अनेक रोगों से युक्त, क्षणभंगुर, पराधीन और नौ द्वारों के मलों से भरा है — इसे भली-भाँति देख-परखकर, हे मनुष्यो! कमलापति का भजन करो।
Look closely at this body of yours — riddled with diseases, perishing in a moment, dependent on others, fouled by the impurities of its nine gates — and worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
मुनिवरैरनिशं हृदि भावितं शिवविरिञ्चिमहेन्द्रनुतं सदा । मरणजन्मजराभयमोचनं भजत रे मनुजाः कमलापतिम् ॥ ८॥
muni-varair aniśaṃ hṛdi bhāvitaṃ śiva-viriñci-mahendra-nutaṃ sadā | maraṇa-janma-jarā-bhaya-mocanaṃ bhajata re manujāḥ kamalāpatim ||8||
muni-varair anisham hridi bhavitam shiva-virinchi-mahendra-nutam sada | marana-janma-jara-bhaya-mochanam bhajata re manujah kamalapatim ||8||
श्रेष्ठ मुनि जिनका निरन्तर हृदय में ध्यान करते हैं, शिव, ब्रह्मा और इन्द्र जिनकी सदा स्तुति करते हैं, और जो मृत्यु, जन्म और जरा के भय से छुड़ानेवाले हैं — हे मनुष्यो! उन कमलापति का भजन करो।
Whom the best of sages contemplate ceaselessly in their hearts, whom Śiva, Brahmā and Indra ever praise, who frees from the fear of death, birth and old age — worship, O mortals, the Lord of Kamalā!
Phala-śruti हरिपदाष्टकमेतदनुत्तमं परमहंसजनेन समीरितम् । पठति यस्तु समाहितचेतसा व्रजति विष्णुपदं स नरो ध्रुवम् ॥ ९॥
hari-padāṣṭakam etad anuttamaṃ paramahaṃsa-janena samīritam | paṭhati yas tu samāhita-cetasā vrajati viṣṇu-padaṃ sa naro dhruvam ||9||
hari-padashtakam etad anuttamam paramahamsa-janena samiritam | pathati yas tu samahita-chetasa vrajati vishnu-padam sa naro dhruvam ||9||
हरि के चरणों का यह अनुपम अष्टक परमहंस (स्वामी ब्रह्मानन्द) द्वारा कहा गया है। जो एकाग्र चित्त से इसका पाठ करता है, वह मनुष्य निश्चय ही विष्णु-पद को प्राप्त होता है।
This peerless octet on Hari’s feet was uttered by the paramahaṃsa (Svāmī Brahmānanda). Whoever recites it with a collected mind surely attains the abode of Viṣṇu.
Colophon ॥ इति श्रीमत्परमहंसस्वामिब्रह्मानन्दविरचितं कमलापत्यष्टकं समाप्तम् ॥
iti śrīmat-paramahaṃsa-svāmi-brahmānanda-viracitaṃ kamalāpatyaṣṭakaṃ samāptam ||
iti shrimat-paramahamsa-svami-brahmananda-virachitam kamalapatyashtakam samaptam ||
इस प्रकार श्रीमान् परमहंस स्वामी ब्रह्मानन्द द्वारा रचित कमलापत्यष्टकम् समाप्त हुआ।
Thus the Kamalāpatyaṣṭakam composed by the revered Paramahaṃsa Svāmī Brahmānanda is complete.