Backवापस

Shri Krishna

श्री गोविन्द दामोदर स्तोत्रम्

Govinda Damodara Stotram

Composed by Śrī Bilvamaṅgalācārya (Līlāśuka)

Bilvamaṅgala's beloved 71-verse litany — every verse flowing into the refrain "Govinda Dāmodara Mādhaveti". Draupadī's cry, the gopīs' churning songs, Yaśodā's calls, Sītā's laments and the poet's appeals to his own tongue all dissolve into the three names. Recited to fill the tongue with kṛṣṇa-nāma, especially in Kārtika and at life's end.

अग्रे कुरूणामथ पाण्डवानां दुःशासनेनाहृतवस्त्रकेशा । कृष्णा तदाक्रोशदनन्यनाथा गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १॥

agre kurūṇām-atha pāṇḍavānāṃ duḥśāsanenāhṛta-vastra-keśā | kṛṣṇā tadākrośad-ananya-nāthā govinda dāmodara mādhaveti ||1||

Agre kuroonaam atha paandavaanaam duhshaasanenaahrita-vastra-keshaa, krishnaa tadaakroshad ananya-naathaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

कौरवों और पाण्डवों के सामने जब दुःशासन ने (द्रौपदी) कृष्णा के वस्त्र और केश खींचे, तब अनन्य-नाथा (केवल कृष्ण को ही स्वामी माननेवाली) उसने पुकारा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

When before the Kurus and Pāṇḍavas Duḥśāsana seized Kṛṣṇā's garment and hair, she who knew no other lord cried out — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

श्रीकृष्ण विष्णो मधुकैटभारे भक्तानुकम्पिन् भगवन् मुरारे । त्रायस्व मां केशव लोकनाथ गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २॥

śrī-kṛṣṇa viṣṇo madhu-kaiṭabhāre bhaktānukampin bhagavan murāre | trāyasva māṃ keśava loka-nātha govinda dāmodara mādhaveti ||2||

Shri-Krishna Vishno Madhu-Kaitabhaare bhaktaanukampin bhagavan Muraare, traayasva maam Keshava loka-naatha, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे श्रीकृष्ण! हे विष्णु! हे मधु-कैटभ के शत्रु! हे भक्तों पर अनुकम्पा करनेवाले भगवन् मुरारे! हे केशव, लोकनाथ! मेरी रक्षा कीजिए — गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Śrī Kṛṣṇa, Viṣṇu, foe of Madhu and Kaiṭabha! O Lord compassionate to devotees, Murāri! Save me, Keśava, Lord of the worlds — Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

विक्रेतुकामा किल गोपकन्या मुरारिपादार्पितचित्तवृत्तिः । दध्यादिकं मोहवशादवोचद् गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३॥

vikretu-kāmā kila gopa-kanyā murāri-pādārpita-citta-vṛttiḥ | dadhy-ādikaṃ moha-vaśād-avocad govinda dāmodara mādhaveti ||3||

Vikretu-kaamaa kila gopa-kanyaa muraari-paadaarpita-chitta-vrittih, dadhy-aadikam moha-vashaad avochad, Govinda Daamodara Maadhaveti.

दही आदि बेचने निकली गोप-कन्या, जिसका चित्त मुरारि के चरणों में अर्पित था, (दही-दूध के बदले) प्रेम-विह्वलता में पुकार बैठी — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

The cowherd maiden gone out to sell her curds, her heart laid at Murāri's feet, in love's bewilderment cried instead of "curds!" — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

उलूखले सम्भृततण्डुलांश्च संघट्टयन्त्यो मुसलैः प्रमुग्धाः । गायन्ति गोप्यो जनितानुरागा गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४॥

ulūkhale sambhṛta-taṇḍulāṃś-ca saṃghaṭṭayantyo musalaiḥ pramugdhāḥ | gāyanti gopyo janitānurāgā govinda dāmodara mādhaveti ||4||

Ulookhale sambhrita-tandulaamsh cha samghattayantyo musalaih pramugdhaah, gaayanti gopyo janitaanuraagaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

ओखली में भरे धान को मूसलों से कूटती हुई प्रेम-मुग्ध गोपियाँ अनुराग से भरकर गाती हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Pounding the rice heaped in their mortars, the gopīs, love-bemused, sing with welling affection — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

काचित्कराम्भोजपुटे निषण्णं क्रीडाशुकं किंशुकरक्ततुण्डम् । अध्यापयामास सरोरुहाक्षी गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५॥

kācit-karāmbhoja-puṭe niṣaṇṇaṃ krīḍā-śukaṃ kiṃśuka-rakta-tuṇḍam | adhyāpayāmāsa saroruhākṣī govinda dāmodara mādhaveti ||5||

Kaachit karaambhoja-pute nishannam kreedaa-shukam kimshuka-rakta-tundam, adhyaapayaamaasa saroruhaakshee, Govinda Daamodara Maadhaveti.

कोई कमलनयनी (गोपी) अपने कर-कमलों में बैठे, किंशुक-से लाल चोंचवाले अपने क्रीड़ा-शुक (पालतू तोते) को सिखा रही है — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Some lotus-eyed maiden teaches the pet parrot perched in her lotus hands, its beak red as kiṃśuka blossom, to say — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गृहे गृहे गोपवधूसमूहः प्रतिक्षणं पिञ्जरसारिकाणाम् । स्खलद्गिरं वाचयितुं प्रवृत्तो गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६॥

gṛhe gṛhe gopa-vadhū-samūhaḥ prati-kṣaṇaṃ piñjara-sārikāṇām | skhalad-giraṃ vācayituṃ pravṛtto govinda dāmodara mādhaveti ||6||

Grihe grihe gopa-vadhoo-samoohah prati-kshanam pinjara-saarikaanaam, skhalad-giram vaachayitum pravritto, Govinda Daamodara Maadhaveti.

घर-घर में गोपवधुओं के समूह पिंजरे की मैनाओं की तुतलाती वाणी से प्रतिक्षण यही कहलवाने में लगे हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

In house after house the cowherd wives are busy every moment coaxing the stammering tongues of their caged mynas to say — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

पर्यङ्किकाभाजमलं कुमारं प्रस्वापयन्त्योऽखिलगोपकन्याः । जगुः प्रबन्धं स्वरतालबन्धं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ७॥

paryaṅkikā-bhājam-alaṃ kumāraṃ prasvāpayantyo'khila-gopa-kanyāḥ | jaguḥ prabandhaṃ svara-tāla-bandhaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||7||

Paryankikaa-bhaajam alam kumaaram prasvaapayantyo'khila-gopa-kanyaah, jaguh prabandham svara-taala-bandham, Govinda Daamodara Maadhaveti.

पालने में लेटे सुन्दर बालक को सुलाती हुई सभी गोप-कन्याएँ स्वर और ताल में बँधा यही गीत गाती हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Lulling the lovely child in his cradle, all the cowherd girls sing, set to melody and beat, the one refrain — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

रामानुजं वीक्षणकेलिलोलं गोपी गृहीत्वा नवनीतगोलम् । आबालकं बालकमाजुहाव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ८॥

rāmānujaṃ vīkṣaṇa-keli-lolaṃ gopī gṛhītvā navanīta-golam | ābālakaṃ bālakam-ājuhāva govinda dāmodara mādhaveti ||8||

Raamaanujam veekshana-keli-lolam gopee griheetvaa navaneeta-golam, aabaalakam baalakam aajuhaava, Govinda Daamodara Maadhaveti.

चंचल चितवन से खेलते बलराम के अनुज (कृष्ण) को, हाथ में माखन का गोला लेकर, गोपी ने बालक को बालक की ही भाँति पुकारा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Holding out a ball of fresh butter, the gopī called the child — Balarāma's younger brother, playful of glance — as one calls a child: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

विचित्रवर्णाभरणाभिरामे अभिधेहि वक्त्राम्बुजराजहंसि । सदा मदीये रसनेऽग्ररङ्गे गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ९॥

vicitra-varṇābharaṇābhirāme abhidhehi vaktrāmbuja-rāja-haṃsi | sadā madīye rasane'gra-raṅge govinda dāmodara mādhaveti ||9||

Vichitra-varnaabharanaabhiraame abhidhehi vaktraambuja-raaja-hamsi, sadaa madeeye rasane'gra-range, Govinda Daamodara Maadhaveti.

हे विचित्र वर्ण-रूपी आभूषणों से रमणीय, मुख-कमल की राजहंसी मेरी रसने! मेरे (मुख के) अग्र-रंगमंच पर सदा यही बोलती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

O my tongue, royal swan of the mouth-lotus, lovely with the ornaments of varied syllables! On your forward stage speak for ever — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

अङ्काधिरूढं शिशुगोपगूढं स्तनं धयन्तं कमलैककान्तम् । सम्बोधयामास मुदा यशोदा गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १०॥

aṅkādhirūḍhaṃ śiśu-gopa-gūḍhaṃ stanaṃ dhayantaṃ kamalaika-kāntam | sambodhayāmāsa mudā yaśodā govinda dāmodara mādhaveti ||10||

Ankaadhiroodham shishu-gopa-goodham stanam dhayantam kamalaika-kaantam, sambodhayaamaasa mudaa yashodaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

गोद में चढ़े, गोप-शिशु के वेष में छिपे, स्तनपान करते, लक्ष्मी के एकमात्र प्रियतम (कृष्ण) को यशोदा ने आनन्द से पुकारा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Climbed into her lap, hidden in a cowherd-baby's form, suckling at her breast — Lakshmi's one beloved — Yaśodā joyfully addressed him: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

क्रीडन्तमन्तर्व्रजमात्मजं स्वं समं वयस्यैः पशुपालबालैः । प्रेम्णा यशोदा प्रजुहाव कृष्णं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ११॥

krīḍantam-antar-vrajam-ātmajaṃ svaṃ samaṃ vayasyaiḥ paśupāla-bālaiḥ | premṇā yaśodā prajuhāva kṛṣṇaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||11||

Kreedantam antar-vrajam aatmajam svam samam vayasyaih pashupaala-baalaih, premnaa yashodaa prajuhaava krishnam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

व्रज के भीतर अपने समवयस्क ग्वाल-बालों के साथ खेलते अपने पुत्र कृष्ण को यशोदा ने प्रेम से पुकारा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

As her son Kṛṣṇa played within Vraja among the cowherd boys of his own age, Yaśodā called him with love — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

यशोदया गाढमुलूखलेन गोकण्ठपाशेन निबध्यमानम् । रुरोद मन्दं नवनीतभोजी गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १२॥

yaśodayā gāḍham-ulūkhalena go-kaṇṭha-pāśena nibadhyamānam | ruroda mandaṃ navanīta-bhojī govinda dāmodara mādhaveti ||12||

Yashodayaa gaadham ulookhalena go-kantha-paashena nibadhyamaanam, ruroda mandam navaneeta-bhojee, Govinda Daamodara Maadhaveti.

यशोदा द्वारा गौ बाँधने की रस्सी से ओखली में कसकर बाँधे जाते हुए माखनचोर (कृष्ण) धीरे-धीरे रोते हुए कहने लगे — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Bound tight to the mortar by Yaśodā with the cow-tethering rope, the butter-eater wept softly, murmuring — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

निजाङ्गणे कङ्कणकेलिलोलं गोपी गृहीत्वा नवनीतगोलम् । आमर्दयत्पाणितलेन नेत्रे गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १३॥

nijāṅgaṇe kaṅkaṇa-keli-lolaṃ gopī gṛhītvā navanīta-golam | āmardayat-pāṇi-talena netre govinda dāmodara mādhaveti ||13||

Nijaangane kankana-keli-lolam gopee griheetvaa navaneeta-golam, aamardayat paani-talena netre, Govinda Daamodara Maadhaveti.

अपने आँगन में कंगन की खेल में मगन (कृष्ण) को माखन का गोला दिखाकर गोपी ने (छिपते हुए बालक की) आँखें हथेली से मूँद लीं — (और कहलवाया) "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

In her courtyard, as he played absorbed with her bangles, the gopī held out a butter-ball and covered his eyes with her palm, (making him say) — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गृहे गृहे गोपवधूकदम्बाः सर्वे मिलित्वा समवाययोगे । पुण्यानि नामानि पठन्ति नित्यं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १४॥

gṛhe gṛhe gopa-vadhū-kadambāḥ sarve militvā samavāya-yoge | puṇyāni nāmāni paṭhanti nityaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||14||

Grihe grihe gopa-vadhoo-kadambaah sarve militvaa samavaaya-yoge, punyaani naamaani pathanti nityam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

घर-घर में गोपवधुओं की मण्डलियाँ एक साथ मिलकर नित्य ये पुण्य नाम पढ़ती हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

In house after house the gathered companies of cowherd wives daily recite together the holy names — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

मन्दारमूले वदनाभिरामं बिम्बाधरे पूरितवेणुनादम् । गोगोपगोपीजनमध्यसंस्थं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १५॥

mandāra-mūle vadanābhirāmaṃ bimbādhare pūrita-veṇu-nādam | go-gopa-gopī-jana-madhya-saṃsthaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||15||

Mandaara-moole vadanaabhiraamam bimbaadhare poorita-venu-naadam, go-gopa-gopee-jana-madhya-samstham, Govinda Daamodara Maadhaveti.

मन्दार वृक्ष के नीचे, मनोहर मुखवाले, बिम्ब-से अधरों पर वेणु का नाद भरते, गौओं, गोपों और गोपियों के बीच विराजमान — "गोविन्द! दामोदर! माधव!" (का स्मरण करो)।

Beneath the mandāra tree, lovely of face, the flute-song brimming on his bimba-red lips, seated amid the cows, cowherds and gopīs — (remember) "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

उत्थाय गोप्योऽपररात्रभागे स्मृत्वा यशोदासुतबालकेलिम् । गायन्ति प्रोच्चैर्दधि मन्थयन्त्यो गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १६॥

utthāya gopyo'para-rātra-bhāge smṛtvā yaśodā-suta-bāla-kelim | gāyanti proccair-dadhi manthayantyo govinda dāmodara mādhaveti ||16||

Utthaaya gopyo'para-raatra-bhaage smritvaa yashodaa-suta-baala-kelim, gaayanti prochchair dadhi manthayantyo, Govinda Daamodara Maadhaveti.

रात के अन्तिम पहर में उठकर, यशोदा-पुत्र की बाल-लीलाओं को स्मरण करती हुई गोपियाँ दही मथते-मथते ऊँचे स्वर में गाती हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Rising in the last watch of night, remembering the childhood play of Yaśodā's son, the gopīs churn their curds and sing aloud — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

जग्धोऽथ दत्तो नवनीतपिण्डो गृहे यशोदा विचिकित्सयन्ती । उवाच सत्यं वद हे मुरारे गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १७॥

jagdho'tha datto navanīta-piṇḍo gṛhe yaśodā vicikitsayantī | uvāca satyaṃ vada he murāre govinda dāmodara mādhaveti ||17||

Jagdho'tha datto navaneeta-pindo grihe yashodaa vichikitsayantee, uvaacha satyam vada he muraare, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"माखन का पिण्ड तूने खाया या (बन्दरों को) दे दिया?" — घर में सन्देह करती यशोदा ने कहा — "हे मुरारे! सच बोल — गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"The lump of butter — did you eat it or give it away?" Doubting, Yaśodā said at home: "Speak the truth, O Murāri — Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

अभ्यर्च्य गेहं युवतिः प्रवृद्धप्रेमप्रवाहा दधि निर्ममन्थ । गायन्ति गोप्योऽथ सखीसमेता गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १८॥

abhyarcya gehaṃ yuvatiḥ pravṛddha-prema-pravāhā dadhi nirmamantha | gāyanti gopyo'tha sakhī-sametā govinda dāmodara mādhaveti ||18||

Abhyarchya geham yuvatih pravriddha-prema-pravaahaa dadhi nirmamantha, gaayanti gopyo'tha sakhee-sametaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

घर की पूजा करके, बढ़ते प्रेम-प्रवाह में डूबी युवती ने दही मथा; और सखियों सहित गोपियाँ गाने लगीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Her household worship done, the young wife churned the curds, swept by a rising flood of love; and the gopīs with their friends sang — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

क्वचित्प्रभाते दधिपूर्णपात्रे निक्षिप्य मन्थं युवती मुकुन्दम् । आलोक्य गानं विविधं करोति गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ १९॥

kvacit-prabhāte dadhi-pūrṇa-pātre nikṣipya manthaṃ yuvatī mukundam | ālokya gānaṃ vividhaṃ karoti govinda dāmodara mādhaveti ||19||

Kvachit prabhaate dadhi-poorna-paatre nikshipya mantham yuvatee mukundam, aalokya gaanam vividham karoti, Govinda Daamodara Maadhaveti.

किसी प्रभात में दही से भरे पात्र में मथानी डालकर, मुकुन्द को देखकर युवती नाना प्रकार के गान करने लगती है — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Some morning, setting the churning-rod in the brimming pot of curds, the young woman catches sight of Mukunda and breaks into song upon song — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

क्रीडापरं भोजनमज्जनार्थं हितैषिणी स्त्री तनुजं यशोदा । आजूहवत्प्रेमपरिप्लुताक्षी गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २०॥

krīḍā-paraṃ bhojana-majjanārthaṃ hitaiṣiṇī strī tanujaṃ yaśodā | ājūhavat-prema-pariplutākṣī govinda dāmodara mādhaveti ||20||

Kreedaa-param bhojana-majjanaartham hitaishinee stree tanujam yashodaa, aajoohavat prema-pariplutaakshee, Govinda Daamodara Maadhaveti.

खेल में मगन अपने पुत्र को भोजन और स्नान के लिए, हित चाहनेवाली माता यशोदा ने प्रेम से छलकती आँखों से पुकारा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

To call her son from play for his bath and meal, the loving mother Yaśodā, her eyes brimming over with affection, cried — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

सुखं शयानं निलये च विष्णुं देवर्षिमुख्या मुनयः प्रपन्नाः । तेनाच्युते तन्मयतां व्रजन्ति गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २१॥

sukhaṃ śayānaṃ nilaye ca viṣṇuṃ devarṣi-mukhyā munayaḥ prapannāḥ | tenācyute tanmayatāṃ vrajanti govinda dāmodara mādhaveti ||21||

Sukham shayaanam nilaye cha vishnum devarshi-mukhyaa munayah prapannaah, tenaachyute tanmayataam vrajanti, Govinda Daamodara Maadhaveti.

अपने धाम में सुखपूर्वक शयन करते विष्णु की शरण में आये नारद आदि श्रेष्ठ मुनि, उसी (नाम-जप) से अच्युत में तन्मय हो जाते हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

The great sages led by the divine seer, surrendered to Viṣṇu reposing blissfully in his abode, become absorbed in Acyuta through this very chant — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

विहाय निद्रामरुणोदये च विधाय कृत्यानि च विप्रमुख्याः । वेदावसाने प्रपठन्ति नित्यं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २२॥

vihāya nidrām-aruṇodaye ca vidhāya kṛtyāni ca vipra-mukhyāḥ | vedāvasāne prapaṭhanti nityaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||22||

Vihaaya nidraam arunodaye cha vidhaaya krityaani cha vipra-mukhyaah, vedaavasaane prapathanti nityam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

अरुणोदय में निद्रा त्यागकर, नित्यकर्म करके श्रेष्ठ ब्राह्मण वेदपाठ के अन्त में नित्य यही पढ़ते हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Shaking off sleep at dawn and finishing their rites, the foremost brāhmaṇas at the close of their Veda-study daily recite — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

वृन्दावने गोपगणाश्च गोप्यो विलोक्य गोविन्दवियोगखिन्नाम् । राधां जगुः साश्रुविलोचनाभ्यां गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २३॥

vṛndāvane gopa-gaṇāś-ca gopyo vilokya govinda-viyoga-khinnām | rādhāṃ jaguḥ sāśru-vilocanābhyāṃ govinda dāmodara mādhaveti ||23||

Vrindaavane gopa-ganaash cha gopyo vilokya govinda-viyoga-khinnaam, raadhaam jaguh saashru-vilochanaabhyaam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

वृन्दावन में गोपगण और गोपियाँ, गोविन्द के वियोग से खिन्न राधा को देखकर, आँसू भरे नेत्रों से गाने लगे — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

In Vṛndāvana the cowherds and gopīs, beholding Rādhā stricken by separation from Govinda, sang with tear-filled eyes — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

प्रभातसञ्चारगता नु गावस्तद्रक्षणार्थं तनयं यशोदा । प्राबोधयत्पाणितलेन मन्दं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २४॥

prabhāta-sañcāra-gatā nu gāvas-tad-rakṣaṇārthaṃ tanayaṃ yaśodā | prābodhayat-pāṇi-talena mandaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||24||

Prabhaata-sanchaara-gataa nu gaavas tad-rakshanaartham tanayam yashodaa, praabodhayat paani-talena mandam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

गौएँ प्रातः चरने निकल गयीं — उनकी रखवाली के लिए यशोदा ने हथेली से थपकाकर पुत्र को धीरे से जगाया — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

The cows had gone out to their morning grazing — to send her son to tend them, Yaśodā gently woke him, patting him with her palm: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

प्रवालशोभा इव दीर्घकेशा वाताम्बुपर्णाशनपूतदेहाः । मूले तरूणां मुनयः पठन्ति गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २५॥

pravāla-śobhā iva dīrgha-keśā vātāmbu-parṇāśana-pūta-dehāḥ | mūle tarūṇāṃ munayaḥ paṭhanti govinda dāmodara mādhaveti ||25||

Pravaala-shobhaa iva deergha-keshaa vaataambu-parnaashana-poota-dehaah, moole taroonaam munayah pathanti, Govinda Daamodara Maadhaveti.

मूँगे की आभा-से (जटिल) लम्बे केशोंवाले, वायु-जल-पत्तों के आहार से पवित्र देहवाले मुनि वृक्षों की जड़ों में बैठे पढ़ते हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Long-haired, lustrous as coral, their bodies purified by a diet of air, water and leaves, the sages seated at the roots of trees recite — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

एवं ब्रुवाणा विरहातुरा भृशं व्रजस्त्रियः कृष्णविषक्तमानसाः । विसृज्य लज्जां रुरुदुः स्म सुस्वरं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २६॥

evaṃ bruvāṇā virahāturā bhṛśaṃ vraja-striyaḥ kṛṣṇa-viṣakta-mānasāḥ | visṛjya lajjāṃ ruruduḥ sma su-svaraṃ govinda dāmodara mādhaveti ||26||

Evam bruvaanaa virahaaturaa bhrisham vraja-striyah krishna-vishakta-maanasaah, visrijya lajjaam ruruduh sma su-svaram, Govinda Daamodara Maadhaveti.

इस प्रकार कहती हुई, विरह से अत्यन्त व्याकुल, कृष्ण में आसक्त मनवाली व्रज की स्त्रियाँ लज्जा छोड़कर सुस्वर से रो पड़ीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

So speaking, sorely tormented by separation, their hearts fastened on Kṛṣṇa, the women of Vraja cast off shyness and wept aloud in melody — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गोपी कदाचिन्मणिपञ्जरस्थं शुकं वचो वाचयितुं प्रवृत्ता । आनन्दकन्द व्रजचन्द्र कृष्ण गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २७॥

gopī kadācin-maṇi-pañjara-sthaṃ śukaṃ vaco vācayituṃ pravṛttā | ānanda-kanda vraja-candra kṛṣṇa govinda dāmodara mādhaveti ||27||

Gopee kadaachin mani-panjara-stham shukam vacho vaachayitum pravrittaa, aananda-kanda vraja-chandra krishna, Govinda Daamodara Maadhaveti.

कभी कोई गोपी मणि-जटित पिंजरे के तोते को यह वचन सिखाने लगती है — "हे आनन्द के कन्द! हे व्रज के चन्द्र! हे कृष्ण! — गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Sometimes a gopī sets about teaching the parrot in its jewelled cage to say — "O root of bliss, O moon of Vraja, O Kṛṣṇa — Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गोवत्सबालैः शिशुकाकपक्षं बध्नन्तमम्भोजदलायताक्षम् । उवाच माता चिबुकं गृहीत्वा गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २८॥

go-vatsa-bālaiḥ śiśu-kāka-pakṣaṃ badhnantam-ambhoja-dalāyatākṣam | uvāca mātā cibukaṃ gṛhītvā govinda dāmodara mādhaveti ||28||

Go-vatsa-baalaih shishu-kaaka-paksham badhnantam ambhoja-dalaayataaksham, uvaacha maataa chibukam griheetvaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

ग्वाल-बालों के साथ (किसी बालक की) काकपक्षी (शिखा-लट) बाँधते हुए, कमल-दल-से विशाल नेत्रोंवाले (कृष्ण) की ठोड़ी पकड़कर माता ने कहा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

As he and the cowherd boys knotted a child's side-locks, his eyes long as lotus petals, his mother took him by the chin and said — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

प्रभातकाले वरवल्लवौघा गोरक्षणार्थं धृतवेत्रदण्डाः । आकारयामासुरनन्तमाद्यं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ २९॥

prabhāta-kāle vara-vallavaughā go-rakṣaṇārthaṃ dhṛta-vetra-daṇḍāḥ | ākārayāmāsur-anantam-ādyaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||29||

Prabhaata-kaale vara-vallavaughaa go-rakshanaartham dhrita-vetra-dandaah, aakaarayaamaasur anantam aadyam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

प्रभात के समय, गौओं की रखवाली के लिए बेंत की लाठियाँ लिये श्रेष्ठ ग्वालों के दल उस अनन्त, आदि-पुरुष को पुकारने लगे — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

At daybreak the troops of noble cowherds, cane-staffs in hand to tend the cows, called out to the Endless, Primal one — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

जलाशये कालियमर्दनाय यदा कदम्बादपतन्मुरारिः । गोपाङ्गनाश्चुक्रुशुरेत्य गोपा गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३०॥

jalāśaye kāliya-mardanāya yadā kadambād-apatan-murāriḥ | gopāṅganāś-cukruśur-etya gopā govinda dāmodara mādhaveti ||30||

Jalaashaye kaaliya-mardanaaya yadaa kadambaad apatan muraarih, gopaanganaash chukrushur etya gopaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

जब कालिय के मर्दन के लिए मुरारि कदम्ब से (यमुना के) जल में कूदे, तब दौड़कर आयीं गोपांगनाएँ और गोप पुकार उठे — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

When Murāri leapt from the kadamba into the pool to crush Kāliya, the cowherd women and men came running and cried — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

अक्रूरमासाद्य यदा मुकुन्दश्चापोत्सवार्थं मथुरां प्रविष्टः । तदा स पौरैर्जयतीत्यभाषि गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३१॥

akrūram-āsādya yadā mukundaś-cāpotsavārthaṃ mathurāṃ praviṣṭaḥ | tadā sa paurair-jayatīty-abhāṣi govinda dāmodara mādhaveti ||31||

Akrooram aasaadya yadaa mukundash chaapotsavaartham mathuraam pravishtah, tadaa sa paurair jayateety abhaashi, Govinda Daamodara Maadhaveti.

जब अक्रूर के साथ मुकुन्द धनुष-यज्ञ के उत्सव के लिए मथुरा में प्रविष्ट हुए, तब नगरवासियों ने "जय हो!" कहते हुए उद्घोष किया — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

When Mukunda, with Akrūra, entered Mathurā for the festival of the bow, the citizens hailed him with cries of "Victory!" — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

कंसस्य दूतेन यदैव नीतौ वृन्दावनान्ताद्वसुदेवसूनू । रुरोद गोपी भवनस्य मध्ये गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३२॥

kaṃsasya dūtena yadaiva nītau vṛndāvanāntād-vasudeva-sūnū | ruroda gopī bhavanasya madhye govinda dāmodara mādhaveti ||32||

Kamsasya dootena yadaiva neetau vrindaavanaantaad vasudeva-soonoo, ruroda gopee bhavanasya madhye, Govinda Daamodara Maadhaveti.

जब कंस के दूत (अक्रूर) द्वारा वसुदेव के दोनों पुत्र वृन्दावन से ले जाये गये, तब गोपी अपने घर के भीतर रो पड़ी — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

When Kaṃsa's envoy led Vasudeva's two sons away from Vṛndāvana, the gopī wept within her house — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

सरोवरे कालियनागबद्धं शिशुं यशोदातनयं निशम्य । चक्रुर्लुठन्त्यः पथि गोपबाला गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३३॥

sarovare kāliya-nāga-baddhaṃ śiśuṃ yaśodā-tanayaṃ niśamya | cakrur-luṭhantyaḥ pathi gopa-bālā govinda dāmodara mādhaveti ||33||

Sarovare kaaliya-naaga-baddham shishum yashodaa-tanayam nishamya, chakrur luthantyah pathi gopa-baalaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

सरोवर में कालिय नाग द्वारा जकड़े गये यशोदा के बालक का समाचार सुनकर गोप-बालाएँ मार्ग में लोटती हुई पुकार उठीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Hearing that Yaśodā's child lay bound by the serpent Kāliya in the pool, the cowherd girls rolled on the path crying — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

अक्रूरयाने यदुवंशनाथं संगच्छमानं मथुरां निरीक्ष्य । ऊचुर्वियोगात्किल गोपबाला गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३४॥

akrūra-yāne yadu-vaṃśa-nāthaṃ saṃgacchamānaṃ mathurāṃ nirīkṣya | ūcur-viyogāt-kila gopa-bālā govinda dāmodara mādhaveti ||34||

Akroora-yaane yadu-vamsha-naatham samgachchhamaanam mathuraam nireekshya, oochur viyogaat kila gopa-baalaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

अक्रूर के रथ पर यदुवंश के नाथ को मथुरा जाते देख, वियोग की पीड़ा से गोप-बालाएँ कह उठीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Watching the lord of the Yadu line ride away to Mathurā on Akrūra's chariot, the cowherd girls, pierced by separation, cried — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

चक्रन्द गोपी नलिनीवनान्ते कृष्णेन हीना कुसुमे शयाना । प्रफुल्लनीलोत्पललोचनाभ्यां गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३५॥

cakranda gopī nalinī-vanānte kṛṣṇena hīnā kusume śayānā | praphulla-nīlotpala-locanābhyāṃ govinda dāmodara mādhaveti ||35||

Chakranda gopee nalinee-vanaante krishnena heenaa kusume shayaanaa, praphulla-neelotpala-lochanaabhyaam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

कमल-वन के छोर पर, फूलों की शय्या पर लेटी, कृष्ण से बिछुड़ी गोपी खिले नीलकमल-से नेत्रों से (आँसू बहाती) पुकार उठी — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

At the lotus-grove's edge, lying on a bed of flowers, bereft of Kṛṣṇa, the gopī wept from eyes like full-blown blue lotuses — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

मातापितृभ्यां परिवार्यमाणा गेहं प्रविष्टा विललाप गोपी । आगत्य मां पालय विश्वनाथ गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३६॥

mātā-pitṛbhyāṃ parivāryamāṇā gehaṃ praviṣṭā vilalāpa gopī | āgatya māṃ pālaya viśva-nātha govinda dāmodara mādhaveti ||36||

Maataa-pitribhyaam parivaaryamaanaa geham pravishtaa vilalaapa gopee, aagatya maam paalaya vishva-naatha, Govinda Daamodara Maadhaveti.

माता-पिता द्वारा रोकी जाकर घर में लायी गयी गोपी विलाप करने लगी — "हे विश्वनाथ! आकर मेरी रक्षा करो — गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Hemmed in by her parents and brought indoors, the gopī lamented: "Come, protect me, Lord of the universe — Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

वृन्दावनस्थं हरिमाशु बुद्ध्वा गोपी गता कापि वनं निशायाम् । तत्राप्यदृष्ट्वातिभयादवोचद् गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३७॥

vṛndāvana-sthaṃ harim-āśu buddhvā gopī gatā kāpi vanaṃ niśāyām | tatrāpy-adṛṣṭvāti-bhayād-avocad govinda dāmodara mādhaveti ||37||

Vrindaavana-stham harim aashu buddhvaa gopee gataa kaapi vanam nishaayaam, tatraapy adrishtvaati-bhayaad avochad, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हरि वृन्दावन में हैं" — ऐसा समझकर कोई गोपी रात में ही वन को चल दी; वहाँ भी उन्हें न पाकर अत्यन्त भय से बोल उठी — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Thinking "Hari is in Vṛndāvana", some gopī hurried to the wood by night; not finding him even there, in great fear she cried — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

सुखं शयाना निलये निजेऽपि नामानि विष्णोः प्रवदन्ति मर्त्याः । ते निश्चितं तन्मयतां व्रजन्ति गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३८॥

sukhaṃ śayānā nilaye nije'pi nāmāni viṣṇoḥ pravadanti martyāḥ | te niścitaṃ tanmayatāṃ vrajanti govinda dāmodara mādhaveti ||38||

Sukham shayaanaa nilaye nije'pi naamaani vishnoh pravadanti martyaah, te nishchitam tanmayataam vrajanti, Govinda Daamodara Maadhaveti.

जो मनुष्य अपने घर में सुख से लेटे-लेटे भी विष्णु के नामों का उच्चारण करते हैं, वे निश्चय ही उनमें तन्मय हो जाते हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Mortals who utter Viṣṇu's names even reclining at ease in their own homes assuredly become absorbed in him — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

सा नीरजाक्षीमवलोक्य राधां रुरोद गोविन्दवियोगखिन्नाम् । सखी प्रफुल्लोत्पललोचनाभ्यां गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ३९॥

sā nīrajākṣīm-avalokya rādhāṃ ruroda govinda-viyoga-khinnām | sakhī praphullotpala-locanābhyāṃ govinda dāmodara mādhaveti ||39||

Saa neerajaaksheem avalokya raadhaam ruroda govinda-viyoga-khinnaam, sakhee praphullotpala-lochanaabhyaam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

गोविन्द के वियोग से खिन्न, कमलनयनी राधा को देखकर सखी (भी) खिले कमल-से नेत्रों से रो पड़ी — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Beholding lotus-eyed Rādhā worn with separation from Govinda, her friend too wept from eyes like opened lotuses — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

जिह्वे रसज्ञे मधुरप्रिया त्वं सत्यं हितं त्वां परमं वदामि । आवर्णयेथा मधुराक्षराणि गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४०॥

jihve rasajñe madhura-priyā tvaṃ satyaṃ hitaṃ tvāṃ paramaṃ vadāmi | āvarṇayethā madhurākṣarāṇi govinda dāmodara mādhaveti ||40||

Jihve rasajne madhura-priyaa tvam satyam hitam tvaam paramam vadaami, aavarnayethaa madhuraaksharaani, Govinda Daamodara Maadhaveti.

हे रस जाननेवाली जिह्वे! तुझे मीठा प्रिय है; मैं तुझसे सत्य और परम हित की बात कहता हूँ — तू इन (सबसे) मधुर अक्षरों का ही उच्चारण किया कर — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

O tongue, knower of tastes, lover of sweetness! I tell you a true and supremely wholesome thing — recite ever these sweetest of syllables: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

आत्यन्तिकव्याधिहरं जनानां चिकित्सकं वेदविदो वदन्ति । संसारतापत्रयनाशबीजं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४१॥

ātyantika-vyādhi-haraṃ janānāṃ cikitsakaṃ veda-vido vadanti | saṃsāra-tāpa-traya-nāśa-bījaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||41||

Aatyantika-vyaadhi-haram janaanaam chikitsakam veda-vido vadanti, samsaara-taapa-traya-naasha-beejam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

वेद के ज्ञाता इसे मनुष्यों के आत्यन्तिक (जन्म-मरण रूपी) रोग को हरनेवाला वैद्य कहते हैं — संसार के तीनों तापों के नाश का बीज — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

The knowers of the Veda call it the physician that removes mankind's ultimate disease (of birth and death) — the seed that destroys the threefold fever of saṃsāra: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

ताताज्ञया गच्छति रामचन्द्रे सलक्ष्मणेऽरण्यचये ससीते । चक्रन्द रामस्य निजा जनित्री गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४२॥

tātājñayā gacchati rāmacandre sa-lakṣmaṇe'raṇya-caye sa-sīte | cakranda rāmasya nijā janitrī govinda dāmodara mādhaveti ||42||

Taataajnayaa gachchhati raamachandre sa-lakshmane'ranya-chaye sa-seete, chakranda raamasya nijaa janitree, Govinda Daamodara Maadhaveti.

पिता की आज्ञा से जब रामचन्द्र लक्ष्मण और सीता सहित वन को चले, तब राम की अपनी माता (कौसल्या) रो पड़ीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

When at his father's command Rāmacandra set out for the forest with Lakṣmaṇa and Sītā, Rāma's own mother wept — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

एकाकिनी दण्डककाननान्तात्सा नीयमाना दशकन्धरेण । सीता तदाक्रन्ददनन्यनाथा गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४३॥

ekākinī daṇḍaka-kānanāntāt-sā nīyamānā daśa-kandhareṇa | sītā tadākrandad-ananya-nāthā govinda dāmodara mādhaveti ||43||

Ekaakinee dandaka-kaananaantaat saa neeyamaanaa dasha-kandharena, seetaa tadaakrandad ananya-naathaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

दण्डक वन के भीतर से अकेली, दशकन्धर (रावण) द्वारा हरी जाती हुई, अनन्य-नाथा सीता पुकार उठीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Borne away alone from the depths of the Daṇḍaka forest by the ten-necked one, Sītā — who knew no other lord — cried out: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

रामाद्वियुक्ता जनकात्मजा सा विचिन्तयन्ती हृदि रामरूपम् । रुरोद सीता रघुनाथ पाहि गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४४॥

rāmād-viyuktā janakātmajā sā vicintayantī hṛdi rāma-rūpam | ruroda sītā raghunātha pāhi govinda dāmodara mādhaveti ||44||

Raamaad viyuktaa janakaatmajaa saa vichintayantee hridi raama-roopam, ruroda seetaa raghunaatha paahi, Govinda Daamodara Maadhaveti.

राम से बिछुड़ी जनक-नन्दिनी, हृदय में राम के रूप का चिन्तन करती हुई रोती रहीं — "हे रघुनाथ! रक्षा करो — गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Parted from Rāma, Janaka's daughter, picturing his form in her heart, wept: "Raghunātha, save me — Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

प्रसीद विष्णो रघुवंशनाथ सुरासुराणां सुखदुःखहेतो । रुरोद सीता तु समुद्रमध्ये गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४५॥

prasīda viṣṇo raghu-vaṃśa-nātha surāsurāṇāṃ sukha-duḥkha-heto | ruroda sītā tu samudra-madhye govinda dāmodara mādhaveti ||45||

Praseeda vishno raghu-vamsha-naatha suraasuraanaam sukha-duhkha-heto, ruroda seetaa tu samudra-madhye, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे विष्णु! हे रघुवंश के नाथ! हे सुरों-असुरों के सुख-दुःख के कारण! प्रसन्न होइए" — समुद्र के मध्य (लंका में) सीता रोती रहीं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"Be gracious, O Viṣṇu, lord of the Raghu line, source of joy and sorrow to gods and asuras alike!" — so wept Sītā amid the ocean (in Laṅkā): "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

अन्तर्जले ग्राहगृहीतपादो विसृष्टविक्लिष्टसमस्तबन्धुः । तदा गजेन्द्रो नितरां जगाद गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४६॥

antar-jale grāha-gṛhīta-pādo visṛṣṭa-vikliṣṭa-samasta-bandhuḥ | tadā gajendro nitarāṃ jagāda govinda dāmodara mādhaveti ||46||

Antar-jale graaha-griheeta-paado visrishta-viklishta-samasta-bandhuh, tadaa gajendro nitaraam jagaada, Govinda Daamodara Maadhaveti.

जल के भीतर ग्राह द्वारा पकड़े गये पैरवाले, समस्त व्याकुल बन्धुओं द्वारा छोड़ दिये गये गजेन्द्र ने तब अत्यन्त (आर्त होकर) पुकारा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

His foot seized by the crocodile in the deep, abandoned by all his anguished kin, the king of elephants then cried out with all his being — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

हंसध्वजः शङ्खयुतो ददर्श पुत्रं कटाहे प्रपतन्तमेनम् । पुण्यानि नामानि हरेर्जपन्तं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४७॥

haṃsa-dhvajaḥ śaṅkha-yuto dadarśa putraṃ kaṭāhe prapatantam-enam | puṇyāni nāmāni harer-japantaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||47||

Hamsa-dhvajah shankha-yuto dadarsha putram kataahe prapatantam enam, punyaani naamaani harer japantam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

राजा हंसध्वज ने (पुरोहित) शंख सहित अपने पुत्र (सुधन्वा) को खौलते कड़ाह में गिरते देखा — और वह हरि के पुण्य नामों का जप करता रहा — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

King Haṃsadhvaja, with Śaṅkha (his priest), watched his son cast into the boiling cauldron — and the boy went on chanting Hari's holy names: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

दुर्वाससो वाक्यमुपेत्य कृष्णा सा चाब्रवीत्काननवासिनीशम् । अन्तःप्रविष्टं मनसा जुहाव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४८॥

durvāsaso vākyam-upetya kṛṣṇā sā cābravīt-kānana-vāsinīśam | antaḥ-praviṣṭaṃ manasā juhāva govinda dāmodara mādhaveti ||48||

Durvaasaso vaakyam upetya krishnaa saa chaabraveet kaanana-vaasineesham, antah-pravishtam manasaa juhaava, Govinda Daamodara Maadhaveti.

(वनवास में) दुर्वासा का वचन (हजारों शिष्यों का आतिथ्य) सुनकर द्रौपदी ने वनवासियों के ईश (कृष्ण) को पुकारा और हृदय में विराजमान उन्हें मन से आहूत किया — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Confronted with Durvāsā's demand (to feed his thousands), Kṛṣṇā (Draupadī) appealed to the Lord of forest-dwellers, invoking with her mind him who dwells within — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

ध्येयः सदा योगिभिरप्रमेयश्चिन्ताहरश्चिन्तितपारिजातः । कस्तूरिकाकल्पितनीलवर्णो गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ४९॥

dhyeyaḥ sadā yogibhir-aprameyaś-cintā-haraś-cintita-pārijātaḥ | kastūrikā-kalpita-nīla-varṇo govinda dāmodara mādhaveti ||49||

Dhyeyah sadaa yogibhir aprameyash chintaa-harash chintita-paarijaatah, kastoorikaa-kalpita-neela-varno, Govinda Daamodara Maadhaveti.

योगियों के द्वारा सदा ध्यान करने योग्य, अप्रमेय, चिन्ता हरनेवाले, चिन्तित (कामनाओं) के कल्पवृक्ष, कस्तूरी-से रचे नील वर्णवाले — "गोविन्द! दामोदर! माधव!" (का स्मरण करो)।

Ever to be meditated on by yogis, immeasurable, the remover of care, a wish-tree to every longing, his dark hue as if fashioned of musk — (remember) "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

संसारकूपे पतितोऽत्यगाधे मोहान्धपूर्णे विषयाभितप्ते । करावलम्बं मम देहि विष्णो गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५०॥

saṃsāra-kūpe patito'ty-agādhe mohāndha-pūrṇe viṣayābhitapte | karāvalambaṃ mama dehi viṣṇo govinda dāmodara mādhaveti ||50||

Samsaara-koope patito'ty-agaadhe mohaandha-poorne vishayaabhitapte, karaavalambam mama dehi vishno, Govinda Daamodara Maadhaveti.

मोह के अन्धकार से भरे, विषयों से तपते, अत्यन्त अगाध संसार-कूप में गिरे हुए मुझे, हे विष्णु! अपने हाथ का सहारा दीजिए — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Fallen into the fathomless well of saṃsāra, brimming with the darkness of delusion, scorched by sense-objects — give me, O Viṣṇu, the support of your hand: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

त्वामेव याचे मम देहि जिह्वे समागते दण्डधरे कृतान्ते । वक्तव्यमेवं मधुरं सुभक्त्या गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५१॥

tvām-eva yāce mama dehi jihve samāgate daṇḍa-dhare kṛtānte | vaktavyam-evaṃ madhuraṃ su-bhaktyā govinda dāmodara mādhaveti ||51||

Tvaam eva yaache mama dehi jihve samaagate danda-dhare kritaante, vaktavyam evam madhuram su-bhaktyaa, Govinda Daamodara Maadhaveti.

हे जिह्वे! मैं तुझसे यही माँगता हूँ — जब दण्डधारी कृतान्त (यम) आ पहुँचे, तब तू परम भक्ति से यही मधुर वचन बोलना — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

O tongue, this alone I beg of you — when the staff-bearing Ender (Yama) arrives, speak then with deep devotion this sweetness: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

भजस्व मन्त्रं भवबन्धमुक्त्यै जिह्वे रसज्ञे सुलभं मनोज्ञम् । द्वैपायनाद्यैर्मुनिभिः प्रजप्तं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५२॥

bhajasva mantraṃ bhava-bandha-muktyai jihve rasajñe su-labhaṃ manojñam | dvaipāyanādyair-munibhiḥ prajaptaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||52||

Bhajasva mantram bhava-bandha-muktyai jihve rasajne su-labham manojnam, dvaipaayanaadyair munibhih prajaptam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

हे रस जाननेवाली जिह्वे! भव-बन्धन से मुक्ति के लिए इस सुलभ, मनोहर मन्त्र को भज — जिसे व्यास आदि मुनियों ने जपा है — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

O tongue that knows all savours! For release from the bonds of becoming, cherish this easy, lovely mantra, chanted by Vyāsa and the sages — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गोपाल वंशीधर रूपसिन्धो लोकेश नारायण दीनबन्धो । उच्चस्वरैस्त्वं वद सर्वदैव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५३॥

gopāla vaṃśī-dhara rūpa-sindho lokeśa nārāyaṇa dīna-bandho | ucca-svarais-tvaṃ vada sarvadaiva govinda dāmodara mādhaveti ||53||

Gopaala vamshee-dhara roopa-sindho lokesha naaraayana deena-bandho, uchcha-svarais tvam vada sarvadaiva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे गोपाल! हे वंशीधर! हे रूप के सागर! हे लोकेश, नारायण, दीनबन्धो!" — (हे जिह्वे!) तू सदा ऊँचे स्वर से यही बोल — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Gopāla, flute-bearer, ocean of beauty! O Lord of the worlds, Nārāyaṇa, friend of the lowly!" — (O tongue,) proclaim ever in ringing tones: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

जिह्वे सदैवं भज सुन्दराणि नामानि कृष्णस्य मनोहराणि । समस्तभक्तार्तिविनाशनानि गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५४॥

jihve sadaivaṃ bhaja sundarāṇi nāmāni kṛṣṇasya manoharāṇi | samasta-bhaktārti-vināśanāni govinda dāmodara mādhaveti ||54||

Jihve sadaivam bhaja sundaraani naamaani krishnasya manoharaani, samasta-bhaktaarti-vinaashanaani, Govinda Daamodara Maadhaveti.

हे जिह्वे! कृष्ण के इन सुन्दर, मनोहर नामों को सदा इसी प्रकार भज — जो समस्त भक्तों की पीड़ा का नाश करनेवाले हैं — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

O tongue! Ever cherish thus Kṛṣṇa's beautiful, captivating names, destroyers of every devotee's distress — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गोविन्द गोविन्द हरे मुरारे गोविन्द गोविन्द मुकुन्द कृष्ण । गोविन्द गोविन्द रथाङ्गपाणे गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५५॥

govinda govinda hare murāre govinda govinda mukunda kṛṣṇa | govinda govinda rathāṅga-pāṇe govinda dāmodara mādhaveti ||55||

Govinda Govinda Hare Muraare, Govinda Govinda Mukunda Krishna, Govinda Govinda rathaanga-paane, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"गोविन्द! गोविन्द! हरे! मुरारे! गोविन्द! गोविन्द! मुकुन्द! कृष्ण! गोविन्द! गोविन्द! हे चक्रपाणे!" — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"Govinda! Govinda! Hari! Murāri! Govinda! Govinda! Mukunda! Kṛṣṇa! Govinda! Govinda! Bearer of the discus!" — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

सुखावसाने त्विदमेव सारं दुःखावसाने त्विदमेव गेयम् । देहावसाने त्विदमेव जाप्यं गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५६॥

sukhāvasāne tv-idam-eva sāraṃ duḥkhāvasāne tv-idam-eva geyam | dehāvasāne tv-idam-eva jāpyaṃ govinda dāmodara mādhaveti ||56||

Sukhaavasaane tv-idam eva saaram, duhkhaavasaane tv-idam eva geyam, dehaavasaane tv-idam eva jaapyam, Govinda Daamodara Maadhaveti.

सुख के अन्त में यही सार है, दुःख के अन्त में यही गाने योग्य है, और देह के अन्त में यही जपने योग्य है — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

At joy's end this alone is the essence; at sorrow's end this alone the song; at the body's end this alone the chant — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

दुर्वारवाक्यं परिगृह्य कृष्णा मृगीव भीता तु कथं कथञ्चित् । सभां प्रविष्टा मनसा जुहाव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५७॥

durvāra-vākyaṃ parigṛhya kṛṣṇā mṛgīva bhītā tu kathaṃ kathañcit | sabhāṃ praviṣṭā manasā juhāva govinda dāmodara mādhaveti ||57||

Durvaara-vaakyam parigrihya krishnaa mrigeeva bheetaa tu katham kathanchit, sabhaam pravishtaa manasaa juhaava, Govinda Daamodara Maadhaveti.

(दुःशासन के) अनिवार्य वचन को मानकर, हिरनी-सी भयभीत द्रौपदी जैसे-तैसे सभा में आयी और मन-ही-मन पुकारती रही — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Compelled by the irresistible summons, Kṛṣṇā, frightened as a doe, somehow entered the assembly, invoking inwardly all the while — "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

श्रीकृष्ण राधावर गोकुलेश गोपाल गोवर्धननाथ विष्णो जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५८॥

śrī-kṛṣṇa rādhā-vara gokuleśa gopāla govardhana-nātha viṣṇo jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||58||

Shri-Krishna Raadhaa-vara Gokulesha Gopaala Govardhana-naatha Vishno, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे श्रीकृष्ण! राधा के प्रियतम! गोकुल के ईश! गोपाल! गोवर्धननाथ! विष्णो!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Śrī Kṛṣṇa, beloved of Rādhā, Lord of Gokula, Gopāla, Lord of Govardhana, Viṣṇu!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

श्रीनाथ विश्वेश्वर विश्वमूर्ते श्रीदेवकीनन्दन दैत्यशत्रो जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ५९॥

śrī-nātha viśveśvara viśva-mūrte śrī-devakī-nandana daitya-śatro jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||59||

Shri-naatha Vishveshvara vishva-moorte Shri-Devakee-nandana daitya-shatro, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे श्रीनाथ! विश्वेश्वर! विश्वमूर्ते! देवकीनन्दन! दैत्यों के शत्रो!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Lord of Śrī, Master of the universe, universal form, Devakī's darling, foe of the demons!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गोपीपते कंसरिपो मुकुन्द लक्ष्मीपते केशव वासुदेव जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६०॥

gopī-pate kaṃsa-ripo mukunda lakṣmī-pate keśava vāsudeva jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||60||

Gopee-pate Kamsa-ripo Mukunda Lakshmee-pate Keshava Vaasudeva, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे गोपियों के पति! कंस के शत्रो! मुकुन्द! लक्ष्मीपते! केशव! वासुदेव!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Lord of the gopīs, enemy of Kaṃsa, Mukunda, Lord of Lakṣmī, Keśava, Vāsudeva!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

गोपीजनाह्लादकर व्रजेश गोचारणारण्यकृतप्रवेश जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६१॥

gopī-janāhlāda-kara vrajeśa go-cāraṇāraṇya-kṛta-praveśa jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||61||

Gopee-janaahlaada-kara Vrajesha go-chaaranaaranya-krita-pravesha, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे गोपीजनों को आह्लादित करनेवाले! व्रजेश! गौ चराने वन में प्रवेश करनेवाले!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O delighter of the gopīs, Lord of Vraja, who entered the woods to graze the cows!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

प्राणेश विश्वम्भर कैटभारे वैकुण्ठ नारायण चक्रपाणे जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६२॥

prāṇeśa viśvambhara kaiṭabhāre vaikuṇṭha nārāyaṇa cakra-pāṇe jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||62||

Praanesha Vishvambhara Kaitabhaare Vaikuntha Naaraayana chakra-paane, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे प्राणेश! विश्व का भरण करनेवाले! कैटभ के शत्रो! वैकुण्ठ! नारायण! चक्रपाणे!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Lord of life, sustainer of the universe, foe of Kaiṭabha, Vaikuṇṭha, Nārāyaṇa, bearer of the discus!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

हरे मुरारे मधुसूदनाद्य श्रीराम सीतावर रावणारे जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६३॥

hare murāre madhusūdanādya śrī-rāma sītā-vara rāvaṇāre jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||63||

Hare Muraare Madhusoodanaadya Shri-Raama Seetaa-vara Raavanaare, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे हरि! मुरारे! आदि मधुसूदन! श्रीराम! सीता के प्रियतम! रावण के शत्रो!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Hari, Murāri, primal slayer of Madhu! Śrī Rāma, beloved of Sītā, foe of Rāvaṇa!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

श्रीयादवेन्द्राद्रिधराम्बुजाक्ष गोगोपगोपीसुखदानदक्ष जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६४॥

śrī-yādavendrādri-dharāmbujākṣa go-gopa-gopī-sukha-dāna-dakṣa jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||64||

Shri-Yaadavendraadri-dharaambujaaksha go-gopa-gopee-sukha-daana-daksha, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे यादवों के इन्द्र! गिरिधारी! कमलनयन! गौओं, गोपों और गोपियों को सुख देने में दक्ष!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O prince of the Yādavas, upholder of the mountain, lotus-eyed, deft giver of joy to cows, cowherds and gopīs!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

धराभरोत्तारणगोपवेष विहारलीलाकृतबन्धुशेष जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६५॥

dharā-bharottāraṇa-gopa-veṣa vihāra-līlā-kṛta-bandhu-śeṣa jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||65||

Dharaa-bharottaarana-gopa-vesha vihaara-leelaa-krita-bandhu-shesha, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे पृथ्वी का भार उतारने के लिए गोप-वेष धारण करनेवाले! जिसने लीला-विहार के लिए शेष को बन्धु (बलराम) बनाया!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O you who donned the cowherd's garb to lift Earth's burden, who made Śeṣa your brother for the sport of your pastimes!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

बकीबकाघासुरधेनुकारे केशीतृणावर्तविघातदक्ष जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६६॥

bakī-bakāghāsura-dhenukāre keśī-tṛṇāvarta-vighāta-dakṣa jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||66||

Bakee-bakaaghaasura-dhenukaare Keshee-trinaavarta-vighaata-daksha, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे पूतना, बकासुर, अघासुर और धेनुक के शत्रो! केशी और तृणावर्त के संहार में दक्ष!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O foe of Pūtanā, Baka, Agha and Dhenuka! Expert destroyer of Keśī and Tṛṇāvarta!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

श्रीजानकीजीवन रामचन्द्र निशाचरारे भरताग्रजेश जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६७॥

śrī-jānakī-jīvana rāmacandra niśācarāre bharatāgrajeśa jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||67||

Shri-Jaanakee-jeevana Raamachandra nishaacharaare Bharataagrajesha, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे जानकी के जीवन रामचन्द्र! निशाचरों के शत्रो! भरत के बड़े भाई, ईश!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O life of Jānakī, Rāmacandra! Foe of the night-rovers, lord and elder brother of Bharata!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

नारायणानन्त हरे नृसिंह प्रह्लादबाधाहर हे कृपालो जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६८॥

nārāyaṇānanta hare nṛsiṃha prahlāda-bādhā-hara he kṛpālo jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||68||

Naaraayanaananta Hare Nrisimha Prahlaada-baadhaa-hara he kripaalo, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे नारायण! अनन्त! हरि! नृसिंह! प्रह्लाद की बाधा हरनेवाले! हे कृपालु!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Nārāyaṇa, Ananta, Hari, Nṛsiṃha! Remover of Prahlāda's torment, O merciful one!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

लीलामनुष्याकृतिरामरूप प्रतापदासीकृतसर्वभूप जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ६९॥

līlā-manuṣyākṛti-rāma-rūpa pratāpa-dāsī-kṛta-sarva-bhūpa jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||69||

Leelaa-manushyaakriti-raama-roopa prataapa-daasee-krita-sarva-bhoopa, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे लीला से मनुष्य-आकृति धारण करनेवाले राम-रूप! जिसके प्रताप ने समस्त राजाओं को दास बना दिया!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Rāma-form, human in shape by your own sport, whose majesty made servants of all kings!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

श्रीकृष्ण गोविन्द हरे मुरारे हे नाथ नारायण वासुदेव जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ७०॥

śrī-kṛṣṇa govinda hare murāre he nātha nārāyaṇa vāsudeva jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||70||

Shri-Krishna Govinda Hare Muraare he naatha Naaraayana Vaasudeva, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

"हे श्रीकृष्ण! गोविन्द! हरि! मुरारे! हे नाथ! नारायण! वासुदेव!" — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

"O Śrī Kṛṣṇa, Govinda, Hari, Murāri! O Lord, Nārāyaṇa, Vāsudeva!" — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

वक्तुं समर्थोऽपि न वक्ति कश्चिदहो जनानां व्यसनाभिमुख्यम् जिह्वे पिबस्वामृतमेतदेव गोविन्द दामोदर माधवेति ॥ ७१॥

vaktuṃ samartho'pi na vakti kaścid-aho janānāṃ vyasanābhimukhyam jihve pibasvāmṛtam-etad-eva govinda dāmodara mādhaveti ||71||

Vaktum samartho'pi na vakti kashchid aho janaanaam vyasanaabhimukhyam, jihve pibasvaamritam etad eva, Govinda Daamodara Maadhaveti.

बोलने में समर्थ होकर भी कोई (यह नाम) नहीं बोलता — अहो! लोगों की विषय-व्यसनों की ओर कैसी प्रवृत्ति है! — हे जिह्वे! यही अमृत पीती रह — "गोविन्द! दामोदर! माधव!"

Though able to speak it, hardly anyone does — alas, how bent are people toward their addictions! — O tongue, drink this very nectar: "Govinda! Dāmodara! Mādhava!"

Colophon

॥ इति श्रीबिल्वमङ्गलाचार्यविरचितं श्रीगोविन्ददामोदरस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥

|| iti śrī-bilvamaṅgalācārya-viracitaṃ śrī-govinda-dāmodara-stotraṃ sampūrṇam ||

Iti Shri-Bilvamangalaachaarya-virachitam Shri-Govinda-Daamodara-stotram sampoornam.

इस प्रकार श्रीबिल्वमंगलाचार्य द्वारा रचित श्रीगोविन्द-दामोदर स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।

Thus ends the Śrī Govinda-Dāmodara Stotram composed by Śrī Bilvamaṅgalācārya.

Frequently asked questions

What is the Govinda Damodara Stotram?

Govinda Damodara Stotram (श्री गोविन्द दामोदर स्तोत्रम्) is a stotram dedicated to Krishna. A Stotram is a hymn of praise in Sanskrit verse that glorifies a deity and is recited to earn merit and the deity's grace.

Which deity is the Govinda Damodara Stotram dedicated to?

The Govinda Damodara Stotram is dedicated to Krishna.

Is the Govinda Damodara Stotram available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Govinda Damodara Stotram is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Govinda Damodara Stotram?

The Govinda Damodara Stotram is drawn from Composed by Śrī Bilvamaṅgalācārya (Līlāśuka).

Can I read the Govinda Damodara Stotram online for free?

Yes - the Govinda Damodara Stotram is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.