Backवापस

Shri Ganesha

श्री गणपत्यथर्वशीर्षम्

Ganapati Atharvashirsha

Gaṇapati Upaniṣad (Atharvaveda tradition); seer Gaṇaka ṛṣi

The supreme Gaṇeśa text — an Upaniṣad declaring Gaṇapati as Brahman itself ("tvameva pratyakṣaṃ tattvamasi"), teaching the gaṃ bīja, the Gaṇeśa Gāyatrī and the red-formed dhyāna. Recited daily in Maharashtra and at Gaṇeśa Caturthī, for protection on all sides, removal of great obstacles and the fourfold goals.

Śānti-pāṭha

ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः । स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवाꣳसस्तनूभिः व्यशेम देवहितं यदायुः ॥ स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः । स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ bhadraṃ paśyemākṣabhir-yajatrāḥ | sthirair-aṅgais-tuṣṭuvāgͫsas-tanūbhiḥ vyaśema deva-hitaṃ yad-āyuḥ || svasti na indro vṛddha-śravāḥ svasti naḥ pūṣā viśva-vedāḥ | svasti nas-tārkṣyo ariṣṭa-nemiḥ svasti no bṛhaspatir-dadhātu || oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ||

Om bhadram karnebhih shrinuyaama devaah, bhadram pashyemaakshabhir yajatraah; sthirair angais tushtuvaamsas tanoobhih, vyashema deva-hitam yad-aayuh. Svasti na Indro vriddha-shravaah, svasti nah Pooshaa vishva-vedaah, svasti nas Taarkshyo arishta-nemih, svasti no Brihaspatir dadhaatu. Om shaantih shaantih shaantih.

हे देवो! हम कानों से कल्याणमय वचन सुनें; हे यज्ञार्ह देवो! आँखों से कल्याण ही देखें; सुदृढ़ अंगों और शरीरों से स्तुति करते हुए देवताओं का दिया हुआ पूर्ण आयुष्य भोगें। महान कीर्तिवाले इन्द्र हमारा कल्याण करें, सर्वज्ञ पूषा हमारा कल्याण करें, अरिष्टनेमि गरुड़ हमारा कल्याण करें, बृहस्पति हमारा कल्याण करें। ॐ शान्ति! शान्ति! शान्ति!

O gods, may we hear what is auspicious with our ears; O worshipful ones, may we see what is auspicious with our eyes; with steady limbs and bodies may we, praising, enjoy the life the gods have allotted. May Indra of great renown bless us, may the all-knowing Pūṣan bless us, may Tārkṣya of unbroken course bless us, may Bṛhaspati grant us well-being. Om peace, peace, peace.

हरिः ॐ नमस्ते गणपतये । त्वमेव प्रत्यक्षं तत्त्वमसि । त्वमेव केवलं कर्तासि । त्वमेव केवलं धर्तासि । त्वमेव केवलं हर्तासि । त्वमेव सर्वं खल्विदं ब्रह्मासि । त्वं साक्षादात्मासि नित्यम् ॥ १॥

hariḥ oṃ namaste gaṇapataye | tvam-eva pratyakṣaṃ tattvam-asi | tvam-eva kevalaṃ kartāsi | tvam-eva kevalaṃ dhartāsi | tvam-eva kevalaṃ hartāsi | tvam-eva sarvaṃ khalv-idaṃ brahmāsi | tvaṃ sākṣād-ātmāsi nityam ||1||

Harih Om namaste Ganapataye. Tvam eva pratyaksham tattvam asi. Tvam eva kevalam kartaasi. Tvam eva kevalam dhartaasi. Tvam eva kevalam hartaasi. Tvam eva sarvam khalv idam brahmaasi. Tvam saakshaad aatmaasi nityam.

हरिः ॐ। हे गणपति! आपको नमस्कार। आप ही प्रत्यक्ष तत्त्व हैं। आप ही एकमात्र कर्ता हैं, आप ही एकमात्र धर्ता (धारण करनेवाले) हैं, आप ही एकमात्र हर्ता (संहारक) हैं। यह सब कुछ निश्चय ही आप ब्रह्म ही हैं। आप नित्य, साक्षात् आत्मा हैं।

Hariḥ Om. Salutations to you, Gaṇapati! You alone are the Reality made manifest. You alone are the creator, you alone the sustainer, you alone the destroyer. All this, verily, is you — Brahman. You are the very Self, eternally.

ऋतं वच्मि । सत्यं वच्मि ॥ २॥

ṛtaṃ vacmi | satyaṃ vacmi ||2||

Ritam vachmi. Satyam vachmi.

मैं ऋत (दिव्य नियम) कहता हूँ, मैं सत्य कहता हूँ।

I speak the cosmic order; I speak the truth.

अव त्वं माम् । अव वक्तारम् । अव श्रोतारम् । अव दातारम् । अव धातारम् । अवानूचानमव शिष्यम् । अव पश्चात्तात् । अव पुरस्तात् । अवोत्तरात्तात् । अव दक्षिणात्तात् । अव चोर्ध्वात्तात् । अवाधरात्तात् । सर्वतो मां पाहि पाहि समन्तात् ॥ ३॥

ava tvaṃ mām | ava vaktāram | ava śrotāram | ava dātāram | ava dhātāram | avānūcānam-ava śiṣyam | ava paścāttāt | ava purastāt | avottarāttāt | ava dakṣiṇāttāt | ava cordhvāttāt | avādharāttāt | sarvato māṃ pāhi pāhi samantāt ||3||

Ava tvam maam. Ava vaktaaram. Ava shrotaaram. Ava daataaram. Ava dhaataaram. Avaanoochaanam ava shishyam. Ava pashchaattaat. Ava purastaat. Avottaraattaat. Ava dakshinaattaat. Ava chordhvaattaat. Avaadharaattaat. Sarvato maam paahi paahi samantaat.

आप मेरी रक्षा कीजिए। वक्ता की रक्षा कीजिए, श्रोता की रक्षा कीजिए, दाता की रक्षा कीजिए, धारण करनेवाले की रक्षा कीजिए, अध्यापक (आचार्य) और शिष्य की रक्षा कीजिए। पीछे से, आगे से, उत्तर से, दक्षिण से, ऊपर से और नीचे से रक्षा कीजिए — सब ओर से मेरी रक्षा कीजिए, सर्वत्र रक्षा कीजिए।

Protect me. Protect the speaker, protect the listener, protect the giver, protect the upholder, protect the teacher and the disciple. Protect from behind, from the front, from the north, from the south, from above and from below — guard me on every side, guard me everywhere.

त्वं वाङ्मयस्त्वं चिन्मयः । त्वमानन्दमयस्त्वं ब्रह्ममयः । त्वं सच्चिदानन्दाद्वितीयोऽसि । त्वं प्रत्यक्षं ब्रह्मासि । त्वं ज्ञानमयो विज्ञानमयोऽसि ॥ ४॥

tvaṃ vāṅmayas-tvaṃ cinmayaḥ | tvam-ānandamayas-tvaṃ brahmamayaḥ | tvaṃ sac-cid-ānandādvitīyo'si | tvaṃ pratyakṣaṃ brahmāsi | tvaṃ jñānamayo vijñānamayo'si ||4||

Tvam vaangmayas tvam chinmayah. Tvam aanandamayas tvam brahmamayah. Tvam sach-chid-aanandaadviteeyo'si. Tvam pratyaksham brahmaasi. Tvam jnaanamayo vijnaanamayo'si.

आप वाणीमय हैं, आप चैतन्यमय हैं; आप आनन्दमय हैं, आप ब्रह्ममय हैं; आप सत्-चित्-आनन्द-स्वरूप अद्वितीय हैं; आप प्रत्यक्ष ब्रह्म हैं; आप ज्ञानमय और विज्ञानमय हैं।

You are made of speech, of consciousness; of bliss, of Brahman; you are Being-Consciousness-Bliss, without a second; you are Brahman manifest; you are made of knowledge and of realisation.

सर्वं जगदिदं त्वत्तो जायते । सर्वं जगदिदं त्वत्तस्तिष्ठति । सर्वं जगदिदं त्वयि लयमेष्यति । सर्वं जगदिदं त्वयि प्रत्येति । त्वं भूमिरापोऽनलोऽनिलो नभः । त्वं चत्वारि वाक्पदानि ॥ ५॥

sarvaṃ jagad-idaṃ tvatto jāyate | sarvaṃ jagad-idaṃ tvattas-tiṣṭhati | sarvaṃ jagad-idaṃ tvayi layam-eṣyati | sarvaṃ jagad-idaṃ tvayi pratyeti | tvaṃ bhūmir-āpo'nalo'nilo nabhaḥ | tvaṃ catvāri vāk-padāni ||5||

Sarvam jagad idam tvatto jaayate. Sarvam jagad idam tvattas tishthati. Sarvam jagad idam tvayi layam eshyati. Sarvam jagad idam tvayi pratyeti. Tvam bhoomir aapo'nalo'nilo nabhah. Tvam chatvaari vaak-padaani.

यह समस्त जगत् आपसे ही उत्पन्न होता है, आपके ही आधार पर स्थित रहता है, आप में ही लीन होगा, और आप में ही लौट आता है। आप ही पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु और आकाश हैं; आप ही वाणी के चारों पद (परा, पश्यन्ती, मध्यमा, वैखरी) हैं।

This whole universe is born from you, abides in you, will dissolve into you, and returns to you. You are earth, water, fire, air and ether; you are the four levels of speech.

त्वं गुणत्रयातीतः । त्वं अवस्थात्रयातीतः । त्वं देहत्रयातीतः । त्वं कालत्रयातीतः । त्वं मूलाधारस्थितोऽसि नित्यम् । त्वं शक्तित्रयात्मकः । त्वां योगिनो ध्यायन्ति नित्यम् । त्वं ब्रह्मा त्वं विष्णुस्त्वं रुद्रस्त्वमिन्द्रस्त्वमग्निस्त्वं वायुस्त्वं सूर्यस्त्वं चन्द्रमास्त्वं ब्रह्म भूर्भुवः स्वरोम् ॥ ६॥

tvaṃ guṇa-trayātītaḥ | tvaṃ avasthā-trayātītaḥ | tvaṃ deha-trayātītaḥ | tvaṃ kāla-trayātītaḥ | tvaṃ mūlādhāra-sthito'si nityam | tvaṃ śakti-trayātmakaḥ | tvāṃ yogino dhyāyanti nityam | tvaṃ brahmā tvaṃ viṣṇus-tvaṃ rudras-tvam-indras-tvam-agnis-tvaṃ vāyus-tvaṃ sūryas-tvaṃ candramās-tvaṃ brahma bhūr-bhuvaḥ svar-om ||6||

Tvam guna-trayaateetah. Tvam avasthaa-trayaateetah. Tvam deha-trayaateetah. Tvam kaala-trayaateetah. Tvam moolaadhaara-sthito'si nityam. Tvam shakti-trayaatmakah. Tvaam yogino dhyaayanti nityam. Tvam Brahmaa tvam Vishnus tvam Rudras tvam Indras tvam Agnis tvam Vaayus tvam Sooryas tvam Chandramaas tvam brahma bhoor bhuvah svar om.

आप तीनों गुणों से परे हैं, तीनों अवस्थाओं से परे हैं, तीनों देहों से परे हैं, तीनों कालों से परे हैं। आप नित्य मूलाधार में स्थित हैं। आप तीनों शक्तियों के स्वरूप हैं। योगी नित्य आपका ध्यान करते हैं। आप ही ब्रह्मा, आप विष्णु, आप रुद्र, आप इन्द्र, आप अग्नि, आप वायु, आप सूर्य, आप चन्द्रमा हैं; आप ही ब्रह्म और भूः-भुवः-स्वः तथा ॐ हैं।

You are beyond the three guṇas, the three states, the three bodies, the three times. You ever abide in the mūlādhāra. You are the threefold power. Yogis meditate on you constantly. You are Brahmā, Viṣṇu, Rudra, Indra, Agni, Vāyu, Sūrya and the Moon; you are Brahman — earth, atmosphere, heaven — and Om.

गणादिं पूर्वमुच्चार्य वर्णादिं तदनन्तरम् । अनुस्वारः परतरः । अर्धेन्दुलसितम् । तारेण ऋद्धम् । एतत्तव मनुस्वरूपम् । गकारः पूर्वरूपम् । अकारो मध्यमरूपम् । अनुस्वारश्चान्त्यरूपम् । बिन्दुरुत्तररूपम् । नादः सन्धानम् । संहिता सन्धिः । सैषा गणेशविद्या । गणक ऋषिः । निचृद्गायत्री छन्दः । श्रीमहागणपतिर्देवता । ॐ गं गणपतये नमः ॥ ७॥

gaṇādiṃ pūrvam-uccārya varṇādiṃ tad-anantaram | anusvāraḥ parataraḥ | ardhendu-lasitam | tāreṇa ṛddham | etat-tava manu-svarūpam | gakāraḥ pūrva-rūpam | akāro madhyama-rūpam | anusvāraś-cāntya-rūpam | bindur-uttara-rūpam | nādaḥ sandhānam | saṃhitā sandhiḥ | saiṣā gaṇeśa-vidyā | gaṇaka ṛṣiḥ | nicṛd-gāyatrī chandaḥ | śrī-mahāgaṇapatir-devatā | oṃ gaṃ gaṇapataye namaḥ ||7||

Ganaadim poorvam uchchaarya varnaadim tad-anantaram. Anusvaarah paratarah. Ardhendu-lasitam. Taarena riddham. Etat tava manu-svaroopam. Gakaarah poorva-roopam. Akaaro madhyama-roopam. Anusvaarash chaantya-roopam. Bindur uttara-roopam. Naadah sandhaanam. Samhitaa sandhih. Saishaa Ganesha-vidyaa. Ganaka rishih. Nichrid-gaayatree chhandah. Shri-Mahaaganapatir devataa. Om gam Ganapataye namah.

पहले "गण" का आदि (ग्) उच्चारण करके उसके बाद वर्णों का आदि (अ) बोलें; उसके ऊपर अनुस्वार, अर्धचन्द्र से सुशोभित और प्रणव (ॐ) से युक्त — यह आपके मन्त्र का स्वरूप है। गकार पूर्वरूप है, अकार मध्यमरूप, अनुस्वार अन्त्यरूप और बिन्दु उत्तररूप है; नाद जोड़ है, संहिता सन्धि है। यही गणेश-विद्या है। इसके ऋषि गणक हैं, छन्द निचृद्गायत्री है, देवता श्रीमहागणपति हैं — "ॐ गं गणपतये नमः"।

First utter the first sound of "gaṇa" (g), then the first of the letters (a); above it the anusvāra, adorned with the half-moon, crowned with the praṇava — this is the form of your mantra. "Ga" is the first form, "a" the middle, the anusvāra the last, the bindu the higher form; nāda is the joining, saṃhitā the junction. This is the Gaṇeśa-vidyā: its seer Gaṇaka, its metre Nicṛd-gāyatrī, its deity Śrī Mahāgaṇapati — "Oṃ gaṃ gaṇapataye namaḥ".

Gaṇeśa Gāyatrī

एकदन्ताय विद्महे वक्रतुण्डाय धीमहि । तन्नो दन्तिः प्रचोदयात् ॥ ८॥

ekadantāya vidmahe vakratuṇḍāya dhīmahi | tan-no dantiḥ pracodayāt ||8||

Ekadantaaya vidmahe vakratundaaya dheemahi, tan no dantih prachodayaat.

हम एकदन्त को जानें और वक्रतुण्ड का ध्यान करें; वे दन्ती (गजदन्तवाले) हमें प्रेरित करें।

May we know the single-tusked one; may we meditate on the curve-trunked one; may that Tusked Lord inspire us.

Dhyāna

एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम् । रदं च वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम् ॥ रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम् । रक्तगन्धानुलिप्ताङ्गं रक्तपुष्पैः सुपूजितम् ॥ भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम् । आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम् ॥ एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः ॥ ९॥

ekadantaṃ catur-hastaṃ pāśam-aṅkuśa-dhāriṇam | radaṃ ca varadaṃ hastair-bibhrāṇaṃ mūṣaka-dhvajam || raktaṃ lambodaraṃ śūrpa-karṇakaṃ rakta-vāsasam | rakta-gandhānuliptāṅgaṃ rakta-puṣpaiḥ supūjitam || bhaktānukampinaṃ devaṃ jagat-kāraṇam-acyutam | āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭy-ādau prakṛteḥ puruṣāt-param || evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ ||9||

Ekadantam chatur-hastam paasham ankusha-dhaarinam, radam cha varadam hastair bibhraanam mooshaka-dhvajam; raktam lambodaram shoorpa-karnakam rakta-vaasasam, rakta-gandhaanuliptaangam rakta-pushpaih supoojitam; bhaktaanukampinam devam jagat-kaaranam achyutam, aavirbhootam cha srishty-aadau prakriteh purushaat param; evam dhyaayati yo nityam sa yogee yoginaam varah.

जो एकदन्त हैं, चार हाथोंवाले हैं — पाश, अंकुश, (टूटा) दन्त और वरद-मुद्रा धारण किये हैं, मूषक जिनका ध्वज है; रक्तवर्ण, लम्बोदर, सूप-से कानोंवाले, लाल वस्त्रधारी; जिनके अंग लाल चन्दन से अनुलिप्त हैं और जो लाल पुष्पों से पूजित हैं; भक्तों पर अनुकम्पा करनेवाले, जगत के कारण, अच्युत, सृष्टि के आरम्भ में प्रकृति और पुरुष से परे प्रकट हुए देव हैं — जो इस प्रकार नित्य ध्यान करता है, वह योगियों में श्रेष्ठ योगी है।

Single-tusked, four-armed — bearing noose, goad, his own tusk and the boon-gesture, the mouse his emblem; red of hue, pot-bellied, fan-eared, robed in red; limbs anointed with red sandal, worshipped with red flowers; the god compassionate to devotees, cause of the world, imperishable, manifest at creation's dawn, beyond Prakṛti and Puruṣa — whoever meditates thus always is a yogi, best among yogis.

नमो व्रातपतये नमो गणपतये नमः प्रमथपतये नमस्तेऽस्तु लम्बोदराय एकदन्ताय विघ्नविनाशिने शिवसुताय श्रीवरदमूर्तये नमः ॥ १०॥

namo vrāta-pataye namo gaṇa-pataye namaḥ pramatha-pataye namas-te'stu lambodarāya ekadantāya vighna-vināśine śiva-sutāya śrī-varada-mūrtaye namaḥ ||10||

Namo vraata-pataye namo gana-pataye namah pramatha-pataye namas te'stu lambodaraaya ekadantaaya vighna-vinaashine shiva-sutaaya shree-varada-moortaye namah.

व्रातपति को नमस्कार, गणपति को नमस्कार, प्रमथों के पति को नमस्कार; लम्बोदर, एकदन्त, विघ्नविनाशी, शिव-पुत्र, वर देनेवाली श्रीमूर्ति को नमस्कार है।

Salutations to the Lord of hosts, to the Lord of gaṇas, to the Lord of the pramathas; salutations to the pot-bellied, the single-tusked, the destroyer of obstacles, the son of Śiva, the gracious boon-giving form.

Phala-śruti

एतदथर्वशीर्षं योऽधीते । स ब्रह्मभूयाय कल्पते । स सर्वविघ्नैर्न बाध्यते । स सर्वतः सुखमेधते । स पञ्चमहापापात् प्रमुच्यते । सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति । प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति । सायं प्रातः प्रयुञ्जानः पापोऽपापो भवति । धर्मार्थकाममोक्षं च विन्दति । इदमथर्वशीर्षमशिष्याय न देयम् । यो यदि मोहाद् दास्यति स पापीयान् भवति । सहस्रावर्तनाद्यं यं काममधीते तं तमनेन साधयेत् ॥ ११॥

etad-atharvaśīrṣaṃ yo'dhīte | sa brahma-bhūyāya kalpate | sa sarva-vighnair-na bādhyate | sa sarvataḥ sukham-edhate | sa pañca-mahā-pāpāt pramucyate | sāyam-adhīyāno divasa-kṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | prātar-adhīyāno rātri-kṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | sāyaṃ prātaḥ prayuñjānaḥ pāpo'pāpo bhavati | dharmārtha-kāma-mokṣaṃ ca vindati | idam-atharvaśīrṣam-aśiṣyāya na deyam | yo yadi mohād dāsyati sa pāpīyān bhavati | sahasrāvartanād-yaṃ yaṃ kāmam-adhīte taṃ tam-anena sādhayet ||11||

Etad atharvasheersham yo'dheete, sa brahma-bhooyaaya kalpate. Sa sarva-vighnair na baadhyate. Sa sarvatah sukham edhate. Sa pancha-mahaa-paapaat pramuchyate. Saayam adheeyaano divasa-kritam paapam naashayati. Praatar adheeyaano raatri-kritam paapam naashayati. Saayam praatah prayunjaanah paapo'paapo bhavati. Dharmaartha-kaama-moksham cha vindati. Idam atharvasheersham ashishyaaya na deyam. Yo yadi mohaad daasyati sa paapeeyaan bhavati. Sahasraavartanaad yam yam kaamam adheete tam tam anena saadhayet.

जो इस अथर्वशीर्ष का अध्ययन करता है, वह ब्रह्मभाव को प्राप्त होता है; उसे कोई विघ्न नहीं बाधता; वह सब ओर से सुख पाता है; वह पाँच महापापों से छूट जाता है। सायंकाल पढ़नेवाला दिन के पाप नष्ट करता है, प्रातः पढ़नेवाला रात के पाप; सायं-प्रातः दोनों समय पढ़नेवाला पापी भी निष्पाप हो जाता है और धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष पाता है। यह अथर्वशीर्ष अयोग्य (अशिष्य) को नहीं देना चाहिए; जो मोहवश देगा, वह पापी होता है। सहस्र आवृत्तियों से मनुष्य जो-जो कामना करता है, वह-वह इससे सिद्ध कर लेता है।

Whoever studies this Atharvaśīrṣa becomes fit for Brahman-hood; no obstacle binds him; he prospers in happiness on every side; he is freed from the five great sins. Recited at dusk it destroys the day's sins; at dawn, the night's; recited morning and evening, even a sinner becomes sinless, and gains dharma, wealth, desire and liberation. It must not be given to one unfit; whoever gives it out of delusion incurs sin. By a thousand repetitions, whatever one desires, that one attains through it.

अनेन गणपतिमभिषिञ्चति । स वाग्मी भवति । चतुर्थ्यामनश्नन् जपति स विद्यावान् भवति । इत्यथर्वणवाक्यम् । ब्रह्माद्याचरणं विद्यान्न बिभेति कदाचनेति ॥ १२॥

anena gaṇapatim-abhiṣiñcati | sa vāgmī bhavati | caturthyām-anaśnan japati sa vidyāvān bhavati | ity-atharvaṇa-vākyam | brahmādy-ācaraṇaṃ vidyān-na bibheti kadācaneti ||12||

Anena Ganapatim abhishinchati, sa vaagmee bhavati. Chaturthyaam anashnan japati, sa vidyaavaan bhavati. Ity atharvana-vaakyam. Brahmaady-aacharanam vidyaan na bibheti kadaachaneti.

जो इस (अथर्वशीर्ष) से गणपति का अभिषेक करता है, वह वाग्मी (वाणी-कुशल) होता है; जो चतुर्थी को उपवास रखकर जप करता है, वह विद्यावान होता है — यह अथर्वण ऋषि का वचन है। जो ब्रह्म आदि (विद्या) का आचरण जानता है, वह कभी भय नहीं पाता।

Whoever bathes Gaṇapati's image with this becomes eloquent; whoever, fasting on Caturthī, repeats it becomes learned — this is the word of Atharvaṇa. He who knows this practice leading to Brahman never fears.

यो दूर्वाङ्कुरैर्यजति स वैश्रवणोपमो भवति । यो लाजैर्यजति स यशोवान् भवति स मेधावान् भवति । यो मोदकसहस्रेण यजति स वाञ्छितफलमवाप्नोति । यः साज्यसमिद्भिर्यजति स सर्वं लभते स सर्वं लभते ॥ १३॥

yo dūrvāṅkurair-yajati sa vaiśravaṇopamo bhavati | yo lājair-yajati sa yaśovān bhavati sa medhāvān bhavati | yo modaka-sahasreṇa yajati sa vāñchita-phalam-avāpnoti | yaḥ sājya-samidbhir-yajati sa sarvaṃ labhate sa sarvaṃ labhate ||13||

Yo doorvaankurair yajati, sa vaishravanopamo bhavati. Yo laajair yajati, sa yashovaan bhavati, sa medhaavaan bhavati. Yo modaka-sahasrena yajati, sa vaanchhita-phalam avaapnoti. Yah saajya-samidbhir yajati, sa sarvam labhate, sa sarvam labhate.

जो दूर्वांकुरों से यजन करता है, वह कुबेर के समान (धनी) होता है; जो लाजा (खीलों) से यजन करता है, वह यशस्वी और मेधावी होता है; जो सहस्र मोदकों से यजन करता है, वह मनचाहा फल पाता है; जो घृत-सहित समिधाओं से यजन करता है, वह सब कुछ पा लेता है — सब कुछ पा लेता है।

Whoever worships with dūrvā shoots becomes the equal of Kubera; with parched grain, becomes famed and wise; with a thousand modakas, gains the fruit he longs for; with ghee-soaked kindling, he obtains all — he obtains all.

अष्टौ ब्राह्मणान् सम्यग् ग्राहयित्वा सूर्यवर्चस्वी भवति । सूर्यग्रहे महानद्यां प्रतिमासन्निधौ वा जप्त्वा सिद्धमन्त्रो भवति । महाविघ्नात् प्रमुच्यते । महादोषात् प्रमुच्यते । महापापात् प्रमुच्यते । महाप्रत्यवायात् प्रमुच्यते । स सर्वविद्भवति स सर्वविद्भवति । य एवं वेद । इत्युपनिषत् ॥ १४॥

aṣṭau brāhmaṇān samyag grāhayitvā sūrya-varcasvī bhavati | sūrya-grahe mahā-nadyāṃ pratimā-sannidhau vā japtvā siddha-mantro bhavati | mahā-vighnāt pramucyate | mahā-doṣāt pramucyate | mahā-pāpāt pramucyate | mahā-pratyavāyāt pramucyate | sa sarva-vid-bhavati sa sarva-vid-bhavati | ya evaṃ veda | ity-upaniṣat ||14||

Ashtau braahmanaan samyag graahayitvaa soorya-varchasvee bhavati. Soorya-grahe mahaa-nadyaam pratimaa-sannidhau vaa japtvaa siddha-mantro bhavati. Mahaa-vighnaat pramuchyate. Mahaa-doshaat pramuchyate. Mahaa-paapaat pramuchyate. Mahaa-pratyavaayaat pramuchyate. Sa sarva-vid bhavati, sa sarva-vid bhavati. Ya evam veda. Ity upanishat.

जो आठ ब्राह्मणों को इसे भली-भाँति ग्रहण कराता है, वह सूर्य के समान तेजस्वी होता है। सूर्यग्रहण में, महानदी के तट पर अथवा (गणेश-) प्रतिमा के समीप जप करके मन्त्र सिद्ध हो जाता है; वह महाविघ्न से छूटता है, महादोष से छूटता है, महापाप से छूटता है, महाप्रत्यवाय से छूटता है; वह सर्वज्ञ हो जाता है, सर्वज्ञ हो जाता है — जो इस प्रकार जानता है। यही उपनिषद् है।

Whoever duly imparts this to eight brāhmaṇas gains splendour like the sun. Reciting it during a solar eclipse, on the bank of a great river, or before the image, the mantra is perfected; he is freed from great obstacles, great faults, great sins, great failings; he becomes all-knowing, he becomes all-knowing — whoever knows thus. Such is the Upaniṣad.

Śānti-pāṭha

ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः । स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवाꣳसस्तनूभिः व्यशेम देवहितं यदायुः ॥ स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः । स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ bhadraṃ paśyemākṣabhir-yajatrāḥ | sthirair-aṅgais-tuṣṭuvāgͫsas-tanūbhiḥ vyaśema deva-hitaṃ yad-āyuḥ || svasti na indro vṛddha-śravāḥ svasti naḥ pūṣā viśva-vedāḥ | svasti nas-tārkṣyo ariṣṭa-nemiḥ svasti no bṛhaspatir-dadhātu || oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ||

Om bhadram karnebhih shrinuyaama devaah... (as at the opening) ...svasti no Brihaspatir dadhaatu. Om shaantih shaantih shaantih.

(समापन शान्ति-पाठ — आरम्भ के समान) हे देवो! हम कानों से कल्याणमय वचन सुनें... बृहस्पति हमारा कल्याण करें। ॐ शान्ति! शान्ति! शान्ति!

(Closing peace invocation, as at the opening) O gods, may we hear what is auspicious... may Bṛhaspati grant us well-being. Om peace, peace, peace.

Colophon

॥ इति श्रीगणपत्यथर्वशीर्षं समाप्तम् ॥

|| iti śrī-gaṇapaty-atharvaśīrṣaṃ samāptam ||

Iti Shri-Ganapaty-atharvasheersham samaaptam.

इस प्रकार श्रीगणपति-अथर्वशीर्ष समाप्त हुआ।

Thus concludes the Śrī Gaṇapati Atharvaśīrṣa.

Frequently asked questions

What is the Ganapati Atharvashirsha?

Ganapati Atharvashirsha (श्री गणपत्यथर्वशीर्षम्) is a stotram dedicated to Ganesha. A Stotram is a hymn of praise in Sanskrit verse that glorifies a deity and is recited to earn merit and the deity's grace.

Which deity is the Ganapati Atharvashirsha dedicated to?

The Ganapati Atharvashirsha is dedicated to Ganesha.

Is the Ganapati Atharvashirsha available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Ganapati Atharvashirsha is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Ganapati Atharvashirsha?

The Ganapati Atharvashirsha is drawn from Gaṇapati Upaniṣad (Atharvaveda tradition); seer Gaṇaka ṛṣi.

Can I read the Ganapati Atharvashirsha online for free?

Yes - the Ganapati Atharvashirsha is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.