रत्नसानुशरासनं रजताद्रिशृङ्गनिकेतनं शिञ्जिनीकृतपन्नगेश्वरमच्युतानलसायकम् । क्षिप्रदग्धपुरत्रयं त्रिदशालयैरभिवन्दितं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ १॥
ratna-sānu-śarāsanaṃ rajatādri-śṛṅga-niketanaṃ śiñjinī-kṛta-pannageśvaram-acyutānala-sāyakam | kṣipra-dagdha-pura-trayaṃ tridaśālayair-abhivanditaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||1||
Ratna-saanu-sharaasanam rajataadri-shringa-niketanam, shinjinee-krita-pannageshvaram achyutaanala-saayakam; kshipra-dagdha-pura-trayam tridashaalayair abhivanditam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जिन्होंने रत्नमय मेरु को धनुष, नागराज वासुकि को प्रत्यञ्चा और अग्निरूप विष्णु को बाण बनाकर क्षण-भर में त्रिपुर को भस्म कर दिया; जो रजताद्रि (कैलास) के शिखर पर निवास करते हैं और समस्त देवताओं से वन्दित हैं — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Who made jewelled Meru his bow, the serpent-king his bowstring, and Viṣṇu-as-fire his arrow, and in an instant burnt the triple city; who dwells on the silver mountain's peak, revered by all the hosts of heaven — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
पञ्चपादपपुष्पगन्धिपदाम्बुजद्वयशोभितं भाललोचनजातपावकदग्धमन्मथविग्रहम् । भस्मदिग्धकलेवरं भवनाशिनं भवमव्ययं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ २॥
pañca-pādapa-puṣpa-gandhi-padāmbuja-dvaya-śobhitaṃ bhāla-locana-jāta-pāvaka-dagdha-manmatha-vigraham | bhasma-digdha-kalevaraṃ bhava-nāśinaṃ bhavam-avyayaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||2||
Pancha-paadapa-pushpa-gandhi-padaambuja-dvaya-shobhitam, bhaala-lochana-jaata-paavaka-dagdha-manmatha-vigraham; bhasma-digdha-kalevaram bhava-naashinam bhavam avyayam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जिनके दोनों चरण-कमल पाँच कल्पवृक्षों के पुष्पों की गन्ध से सुशोभित हैं; जिन्होंने ललाट-नेत्र से उत्पन्न अग्नि से कामदेव की देह भस्म कर दी; जिनका शरीर भस्म से अनुलिप्त है — उन भव-नाशक, अविनाशी भव की — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Whose two lotus feet are fragrant with the blossoms of the five celestial trees; who burnt Kāma's body with the fire born of his brow-eye; whose frame is smeared with ash — the imperishable Bhava, destroyer of worldly being — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
मत्तवारणमुख्यचर्मकृतोत्तरीयमनोहरं पङ्कजासनपद्मलोचनपूजिताङ्घ्रिसरोरुहम् । देवसिन्धुतरङ्गशीकरसिक्तशीतजटाधरं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ ३॥
matta-vāraṇa-mukhya-carma-kṛtottarīya-manoharaṃ paṅkajāsana-padma-locana-pūjitāṅghri-saroruham | deva-sindhu-taraṅga-śīkara-sikta-śīta-jaṭā-dharaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||3||
Matta-vaarana-mukhya-charma-kritottareeya-manoharam, pankajaasana-padma-lochana-poojitaanghri-saroruham; deva-sindhu-taranga-sheekara-sikta-sheeta-jataa-dharam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जो मतवाले गजासुर के चर्म का उत्तरीय धारण कर मनोहर लगते हैं; जिनके चरण-कमल ब्रह्मा और विष्णु से पूजित हैं; जिनकी शीतल जटाएँ देव-नदी गंगा की तरंगों के जल-कणों से भीगी हैं — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Charming in his upper garment of the great mad elephant's hide; his lotus feet worshipped by the lotus-seated Brahmā and the lotus-eyed Viṣṇu; his cool matted locks sprinkled by the spray of the celestial river's waves — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
कुण्डलीकृतकुण्डलीश्वरकुण्डलं वृषवाहनं नारदादिमुनीश्वरस्तुतवैभवं भुवनेश्वरम् । अन्धकान्तकमाश्रितामरपादपं शमनान्तकं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ ४॥
kuṇḍalī-kṛta-kuṇḍalīśvara-kuṇḍalaṃ vṛṣa-vāhanaṃ nāradādi-munīśvara-stuta-vaibhavaṃ bhuvaneśvaram | andhakāntakam-āśritāmara-pādapaṃ śamanāntakaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||4||
Kundalee-krita-kundaleeshvara-kundalam vrisha-vaahanam, naaradaadi-muneeshvara-stuta-vaibhavam bhuvaneshvaram; andhakaantakam aashritaamara-paadapam shamanaantakam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जिन्होंने नागराज को कुण्डल बनाकर कानों में धारण किया है; वृषभ जिनका वाहन है; नारद आदि मुनीश्वर जिनके वैभव की स्तुति करते हैं; जो भुवनेश्वर हैं, अन्धकासुर के अन्तक हैं, शरणागतों के कल्पवृक्ष हैं और यम के भी अन्त करनेवाले हैं — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Who wears the serpent-king coiled as his earring; whose mount is the bull; whose glory Nārada and the lords of sages hymn; Lord of the worlds, slayer of Andhaka, wish-tree to those who take shelter, ender even of Death — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
यक्षराजसखं भगाक्षिहरं भुजङ्गविभूषणं शैलराजसुतापरिष्कृतचारुवामकलेवरम् । क्ष्वेडनीलगलं परश्वधधारिणं मृगधारिणं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ ५॥
yakṣa-rāja-sakhaṃ bhagākṣi-haraṃ bhujaṅga-vibhūṣaṇaṃ śaila-rāja-sutā-pariṣkṛta-cāru-vāma-kalevaram | kṣveḍa-nīla-galaṃ paraśvadha-dhāriṇaṃ mṛga-dhāriṇaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||5||
Yaksha-raaja-sakham bhagaakshi-haram bhujanga-vibhooshanam, shaila-raaja-sutaa-parishkrita-chaaru-vaama-kalevaram; kshveda-neela-galam parashvadha-dhaarinam mriga-dhaarinam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जो यक्षराज कुबेर के सखा हैं, भग देवता की आँखें हरनेवाले हैं, सर्पों के आभूषण धारण करते हैं; जिनका सुन्दर वाम अंग पर्वतराज-पुत्री पार्वती से सुशोभित है; विष से नीले कण्ठवाले, परशु और मृग धारण करनेवाले — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Friend of the Yakṣa-king, who plucked out Bhaga's eyes, adorned with serpents; whose graceful left half is adorned by the mountain-king's daughter; his throat blue with poison, bearing the axe and the deer — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
भेषजं भवरोगिणामखिलापदामपहारिणं दक्षयज्ञविनाशिनं त्रिगुणात्मकं त्रिविलोचनम् । भुक्तिमुक्तिफलप्रदं निखिलाघसङ्घनिबर्हणं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ ६॥
bheṣajaṃ bhava-rogiṇām-akhilāpadām-apahāriṇaṃ dakṣa-yajña-vināśinaṃ tri-guṇātmakaṃ tri-vilocanam | bhukti-mukti-phala-pradaṃ nikhilāgha-saṅgha-nibarhaṇaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||6||
Bheshajam bhava-roginaam akhilaapadaam apahaarinam, daksha-yajna-vinaashinam tri-gunaatmakam tri-vilochanam; bhukti-mukti-phala-pradam nikhilaagha-sangha-nibarhanam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जो भव-रोगियों की औषधि हैं, समस्त आपदाओं को हरनेवाले हैं, दक्ष-यज्ञ के विनाशक हैं, त्रिगुणात्मक और त्रिनेत्र हैं; भोग और मोक्ष — दोनों फल देनेवाले हैं और समस्त पाप-समूहों का नाश करनेवाले हैं — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
The medicine of those sick with worldly existence, remover of every calamity, destroyer of Dakṣa's sacrifice, of the three guṇas, three-eyed; bestower of both enjoyment and liberation, annihilator of every host of sins — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
भक्तवत्सलमर्चतां निधिमक्षयं हरिदम्बरं सर्वभूतपतिं परात्परमप्रमेयमनूपमम् । भूमिवारिनभोहुताशनसोमपालितस्वाकृतिं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ ७॥
bhakta-vatsalam-arcatāṃ nidhim-akṣayaṃ harid-ambaraṃ sarva-bhūta-patiṃ parātparam-aprameyam-anūpamam | bhūmi-vāri-nabho-hutāśana-soma-pālita-svākṛtiṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||7||
Bhakta-vatsalam archataam nidhim akshayam harid-ambaram, sarva-bhoota-patim paraatparam aprameyam anoopamam; bhoomi-vaari-nabho-hutaashana-soma-paalita-svaakritim, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जो भक्तवत्सल हैं, पूजा करनेवालों के अक्षय निधि हैं, दिशाएँ ही जिनके वस्त्र हैं; जो समस्त प्राणियों के स्वामी, परात्पर, अप्रमेय और अनुपम हैं; पृथ्वी, जल, आकाश, अग्नि और चन्द्र — इन रूपों में जिनकी अपनी मूर्ति पल रही है — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Tender to his devotees, the inexhaustible treasure of those who worship, clothed in the quarters of space; Lord of all beings, higher than the highest, immeasurable, incomparable; whose own form is sustained as earth, water, sky, fire and moon — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
विश्वसृष्टिविधायिनं पुनरेव पालनतत्परं संहरन्तमथ प्रपञ्चमशेषलोकनिवासिनम् । क्रीडयन्तमहर्निशं गणनाथयूथसमावृतं चन्द्रशेखरमाश्रये मम किं करिष्यति वै यमः ॥ ८॥
viśva-sṛṣṭi-vidhāyinaṃ punar-eva pālana-tatparaṃ saṃharantam-atha prapañcam-aśeṣa-loka-nivāsinam | krīḍayantam-aharniśaṃ gaṇanātha-yūtha-samāvṛtaṃ candraśekharam-āśraye mama kiṃ kariṣyati vai yamaḥ ||8||
Vishva-srishti-vidhaayinam punar eva paalana-tatparam, samharantam atha prapancham ashesha-loka-nivaasinam; kreedayantam aharnisham gananaatha-yootha-samaavritam, Chandrashekharam aashraye mama kim karishyati vai Yamah.
जो विश्व की सृष्टि करते हैं, फिर उसके पालन में तत्पर रहते हैं, और अन्त में प्रपंच का संहार करते हैं; जो समस्त लोकों में निवास करते हैं और गणनायकों के दलों से घिरे अहर्निश क्रीड़ा करते रहते हैं — मैं उन चन्द्रशेखर की शरण लेता हूँ; फिर यम मेरा क्या कर लेगा?
Who ordains the world's creation, is then intent on its preservation, and at last withdraws the manifold universe; dweller in all the worlds, sporting day and night surrounded by the troops of gaṇa-lords — in that moon-crested Lord I take refuge; what then can Yama do to me?
रुद्रं पशुपतिं स्थाणुं नीलकण्ठमुमापतिम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ ९॥
rudraṃ paśupatiṃ sthāṇuṃ nīlakaṇṭham-umāpatim | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||9||
Rudram pashupatim sthaanum neelakantham umaapatim, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो रुद्र हैं, पशुपति हैं, स्थाणु (अचल) हैं, नीलकण्ठ हैं, उमापति हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Rudra, Lord of creatures, the immovable Sthāṇu, blue-throated, Umā's consort — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
कालकण्ठं कलामूर्तिं कालाग्निं कालनाशनम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ १०॥
kāla-kaṇṭhaṃ kalā-mūrtiṃ kālāgniṃ kāla-nāśanam | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||10||
Kaala-kantham kalaa-moortim kaalaagnim kaala-naashanam, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो कालकण्ठ हैं, कलाओं की मूर्ति हैं, कालाग्नि-रूप हैं और काल के भी नाशक हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Dark-throated, the embodiment of all arts, the fire of Time, the destroyer of Time itself — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
नीलकण्ठं विरूपाक्षं निर्मलं निरुपद्रवम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ ११॥
nīlakaṇṭhaṃ virūpākṣaṃ nirmalaṃ nirupadravam | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||11||
Neelakantham viroopaaksham nirmalam nirupadravam, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो नीलकण्ठ हैं, विरूपाक्ष (विलक्षण नेत्रोंवाले) हैं, निर्मल और उपद्रवरहित हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Blue-throated, of uncommon eyes, stainless, free of all affliction — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
वामदेवं महादेवं लोकनाथं जगद्गुरुम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ १२॥
vāmadevaṃ mahādevaṃ loka-nāthaṃ jagad-gurum | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||12||
Vaamadevam mahaadevam loka-naatham jagad-gurum, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो वामदेव हैं, महादेव हैं, लोकों के नाथ और जगत के गुरु हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Vāmadeva, the great God, Lord of the worlds, teacher of the universe — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
देवदेवं जगन्नाथं देवेशमृषभध्वजम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ १३॥
deva-devaṃ jagannāthaṃ deveśam-ṛṣabha-dhvajam | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||13||
Deva-devam jagannaatham devesham rishabha-dhvajam, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो देवों के देव हैं, जगन्नाथ हैं, देवेश्वर हैं और वृषभ जिनकी ध्वजा है — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
God of gods, Lord of the universe, sovereign of the gods, whose banner bears the bull — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
अनन्तमव्ययं शान्तमक्षमालाधरं हरम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ १४॥
anantam-avyayaṃ śāntam-akṣamālā-dharaṃ haram | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||14||
Anantam avyayam shaantam akshamaalaa-dharam haram, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो अनन्त, अविनाशी और शान्त हैं, अक्षमाला धारण करनेवाले हर हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Endless, imperishable, tranquil — Hara, bearer of the rosary — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
आनन्दं परमं नित्यं कैवल्यपदकारणम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ १५॥
ānandaṃ paramaṃ nityaṃ kaivalya-pada-kāraṇam | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||15||
Aanandam paramam nityam kaivalya-pada-kaaranam, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो परम आनन्द-स्वरूप, नित्य और कैवल्य-पद के कारण हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Supreme bliss itself, eternal, the cause of the state of final liberation — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
स्वर्गापवर्गदातारं सृष्टिस्थित्यन्तकारिणम् । नमामि शिरसा देवं किं नो मृत्युः करिष्यति ॥ १६॥
svargāpavarga-dātāraṃ sṛṣṭi-sthity-anta-kāriṇam | namāmi śirasā devaṃ kiṃ no mṛtyuḥ kariṣyati ||16||
Svargaapavarga-daataaram srishti-sthity-anta-kaarinam, namaami shirasaa devam kim no mrityuh karishyati.
जो स्वर्ग और मोक्ष देनेवाले हैं तथा सृष्टि, स्थिति और संहार करनेवाले हैं — उन देव को मैं सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ; फिर मृत्यु हमारा क्या कर लेगी?
Giver of heaven and liberation, worker of creation, preservation and dissolution — I bow my head to that God; what then can Death do to us?
Colophon ॥ इति श्रीपद्मपुराणान्तर्गते उत्तरखण्डे श्रीमृत्युञ्जयस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥
|| iti śrī-padma-purāṇāntargate uttara-khaṇḍe śrī-mṛtyuñjaya-stotraṃ sampūrṇam ||
Iti Shri-Padma-puraanaantargate Uttara-khande Shri-Mrityunjaya-stotram sampoornam.
इस प्रकार श्रीपद्मपुराण के उत्तरखण्ड में कहा गया श्रीमृत्युञ्जय स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।
Thus ends the Śrī Mṛtyuñjaya Stotram from the Uttara-khaṇḍa of the Padma Purāṇa.