श्रीगणेशाय नमः ॥ सर्वे ऊचुः ।
śrī-gaṇeśāya namaḥ || sarve ūcuḥ |
shri-ganeshaya namah || sarve uchuh |
श्रीगणेश को नमस्कार। सबने (देवताओं और ऋषियों ने) कहा —
Salutations to Śrī Gaṇeśa. All (the assembled gods and sages) said:
Shri Ganesha
Gaṇeśāṣṭakam
From the Gaṇeśa Purāṇa, Upāsanā-khaṇḍa, adhyāya 91 (phala-śruti from adhyāya 92) — the praise sung by all the gods together
An eight-verse hymn from the Gaṇeśa Purāṇa adoring Gaṇeśa as the infinite source of all souls, elements, worlds and beings — the supreme Brahman before whom even the Vedas can only say “neti neti” — with a phala-śruti spoken by Gaṇeśa Himself.
श्रीगणेशाय नमः ॥ सर्वे ऊचुः ।
śrī-gaṇeśāya namaḥ || sarve ūcuḥ |
shri-ganeshaya namah || sarve uchuh |
श्रीगणेश को नमस्कार। सबने (देवताओं और ऋषियों ने) कहा —
Salutations to Śrī Gaṇeśa. All (the assembled gods and sages) said:
यतोऽनन्तशक्तेरनन्ताश्च जीवा यतो निर्गुणादप्रमेया गुणास्ते । यतो भाति सर्वं त्रिधा भेदभिन्नं सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ १॥
yato'nanta-śakter anantāś ca jīvā yato nirguṇād aprameyā guṇās te | yato bhāti sarvaṃ tridhā bheda-bhinnaṃ sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||1||
yato'nanta-shakter anantash cha jiva yato nirgunad aprameya gunas te | yato bhati sarvam tridha bheda-bhinnam sada tam ganesham namamo bhajamah ||1||
जिन अनन्त-शक्ति से अनन्त जीव उत्पन्न हुए हैं, जिन निर्गुण और अप्रमेय से ये गुण प्रकट हुए हैं, और जिनसे त्रिविध भेदों में बँटा यह सम्पूर्ण जगत प्रकाशित होता है — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
From whom, the infinitely powerful, spring the endless souls; from whom, the attribute-less and immeasurable, arise the very guṇas; from whom shines all this, divided in its threefold difference — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतश्चाविरासीज्जगत्सर्वमेतत्तथाब्जासनो विश्वगो विश्वगोप्ता । तथेन्द्रादयो देवसङ्घा मनुष्याः सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ २॥
yataś cāvirāsīj jagat sarvam etat tathābjāsano viśvago viśva-goptā | tathendrādayo deva-saṅghā manuṣyāḥ sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||2||
yatash chavirasij jagat sarvam etat tathabjasano vishvago vishva-gopta | tathendradayo deva-sangha manushyah sada tam ganesham namamo bhajamah ||2||
जिनसे यह सम्पूर्ण जगत प्रकट हुआ, तथा कमलासन ब्रह्मा, सर्वव्यापी विश्व-पालक विष्णु, और इन्द्र आदि देवगण तथा मनुष्य भी — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
From whom this whole universe came forth — and the lotus-seated Brahmā, the all-pervading Protector of the world, Indra and the hosts of gods, and humankind — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतो वह्निभानू भवो भूर्जलं च यतः सागराश्चन्द्रमा व्योम वायुः । यतः स्थावरा जङ्गमा वृक्षसङ्घाः सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ ३॥
yato vahni-bhānū bhavo bhūr jalaṃ ca yataḥ sāgarāś candramā vyoma vāyuḥ | yataḥ sthāvarā jaṅgamā vṛkṣa-saṅghāḥ sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||3||
yato vahni-bhanu bhavo bhur jalam cha yatah sagarash chandrama vyoma vayuh | yatah sthavara jangama vriksha-sanghah sada tam ganesham namamo bhajamah ||3||
जिनसे अग्नि और सूर्य, शिव, पृथ्वी और जल; जिनसे समुद्र, चन्द्रमा, आकाश और वायु; जिनसे स्थावर-जंगम और वृक्षों के समूह उत्पन्न हुए — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
From whom are fire and sun, Śiva, earth and water; from whom the oceans, the moon, the sky and the wind; from whom all things still and moving, and the hosts of trees — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतो दानवाः किन्नरा यक्षसङ्घा यतश्चारणा वारणाः श्वापदाश्च । यतः पक्षिकीटा यतो वीरुधश्च सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ ४॥
yato dānavāḥ kinnarā yakṣa-saṅghā yataś cāraṇā vāraṇāḥ śvāpadāś ca | yataḥ pakṣi-kīṭā yato vīrudhaś ca sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||4||
yato danavah kinnara yaksha-sangha yatash charana varanah shvapadash cha | yatah pakshi-kita yato virudhash cha sada tam ganesham namamo bhajamah ||4||
जिनसे दानव, किन्नर और यक्षों के समूह; जिनसे चारण, हाथी और हिंसक पशु; जिनसे पक्षी, कीट और लताएँ उत्पन्न हुईं — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
From whom the dānavas, kinnaras and hosts of yakṣas; from whom the cāraṇas, the elephants and beasts of prey; from whom the birds, the insects and the creepers — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतो बुद्धिरज्ञाननाशो मुमुक्षोः यतः सम्पदो भक्तसन्तोषिकाः स्युः । यतो विघ्ननाशो यतः कार्यसिद्धिः सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ ५॥
yato buddhir ajñāna-nāśo mumukṣoḥ yataḥ sampado bhakta-santoṣikāḥ syuḥ | yato vighna-nāśo yataḥ kārya-siddhiḥ sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||5||
yato buddhir agyana-nasho mumukshoh yatah sampado bhakta-santoshikah syuh | yato vighna-nasho yatah karya-siddhih sada tam ganesham namamo bhajamah ||5||
जिनसे मुमुक्षु को बुद्धि और अज्ञान का नाश प्राप्त होता है, जिनसे भक्तों को सन्तुष्ट करनेवाली सम्पदाएँ मिलती हैं, जिनसे विघ्नों का नाश और कार्य की सिद्धि होती है — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
From whom the seeker of liberation gains wisdom and the destruction of ignorance; from whom come riches that gladden His devotees; from whom is the removal of obstacles and the success of undertakings — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतः पुत्रसम्पद्यतो वाञ्छितार्थो यतोऽभक्तविघ्नास्तथाऽनेकरूपाः । यतः शोकमोहौ यतः काम एव सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ ६॥
yataḥ putra-sampad yato vāñchitārtho yato'bhakta-vighnās tathā'neka-rūpāḥ | yataḥ śoka-mohau yataḥ kāma eva sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||6||
yatah putra-sampad yato vanchhitartho yato'bhakta-vighnas tatha'neka-rupah | yatah shoka-mohau yatah kama eva sada tam ganesham namamo bhajamah ||6||
जिनसे पुत्र-सम्पत्ति और वांछित अर्थ प्राप्त होते हैं, जिनसे अभक्तों के लिए अनेक रूपोंवाले विघ्न होते हैं, और जिनसे शोक, मोह और काम भी उत्पन्न होते हैं — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
From whom come the blessing of sons and every desired end; from whom, for those without devotion, come obstacles in many forms; from whom arise grief, delusion and desire itself — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतोऽनन्तशक्तिः स शेषो बभूव धराधारणेऽनेकरूपे च शक्तः । यतोऽनेकधा स्वर्गलोका हि नाना सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ ७॥
yato'nanta-śaktiḥ sa śeṣo babhūva dharā-dhāraṇe'neka-rūpe ca śaktaḥ | yato'nekadhā svarga-lokā hi nānā sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||7||
yato'nanta-shaktih sa shesho babhuva dhara-dharane'neka-rupe cha shaktah | yato'nekadha svarga-loka hi nana sada tam ganesham namamo bhajamah ||7||
जिनकी अनन्त शक्ति से वह शेषनाग हुआ, जो अनेक रूपों में पृथ्वी धारण करने में समर्थ है; और जिनसे नाना प्रकार के अनेक स्वर्गलोक बने — उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
By whose endless power Śeṣa himself came to be, able in many forms to uphold the earth; from whom exist the many and varied heavenly worlds — that Gaṇeśa we ever salute and adore.
यतो वेदवाचोऽतिकुण्ठा मनोभिः सदा नेति नेतीति यत्ता गृणन्ति । परब्रह्मरूपं चिदानन्दभूतं सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥ ८॥
yato veda-vāco'tikuṇṭhā manobhiḥ sadā neti netīti yattā gṛṇanti | para-brahma-rūpaṃ cid-ānanda-bhūtaṃ sadā taṃ gaṇeśaṃ namāmo bhajāmaḥ ||8||
yato veda-vacho'tikuntha manobhih sada neti netiti yatta grinanti | para-brahma-rupam chid-ananda-bhutam sada tam ganesham namamo bhajamah ||8||
जिन तक पहुँचने में वेदों की वाणियाँ मन सहित अत्यन्त कुण्ठित हो जाती हैं और संयत होकर सदा “नेति-नेति” ही कहती हैं — उन परब्रह्मस्वरूप, चिदानन्दमय उन गणेश को हम सदा प्रणाम करते और भजते हैं।
Before whom the words of the Veda, together with the mind, are utterly blunted and, restrained, can only ever say “not this, not this” — that Gaṇeśa, the form of the supreme Brahman, made of consciousness and bliss, we ever salute and adore.
॥ इति श्रीगणेशपुराणे उपासनाखण्डे एकनवतितमोऽध्याये गणेशाष्टकं सम्पूर्णम् ॥
iti śrī-gaṇeśa-purāṇe upāsanā-khaṇḍe ekanavatitamo'dhyāye gaṇeśāṣṭakaṃ sampūrṇam ||
iti shri-ganesha-purane upasana-khande ekanavatitamo'dhyaye ganeshashtakam sampurnam ||
इस प्रकार श्रीगणेशपुराण के उपासनाखण्ड के इक्यानबेवें अध्याय में गणेशाष्टकम् सम्पूर्ण हुआ।
Thus, in the ninety-first chapter of the Upāsanā-khaṇḍa of the Śrī Gaṇeśa Purāṇa, the Gaṇeśāṣṭakam is complete.
पुनरूचे गणाधीशः स्तोत्रमेतत्पठेन्नरः । त्रिसन्ध्यं त्रिदिनं तस्य सर्वकार्यं भविष्यति ॥ ९॥
punar ūce gaṇādhīśaḥ stotram etat paṭhen naraḥ | trisandhyaṃ tridinaṃ tasya sarva-kāryaṃ bhaviṣyati ||9||
punar uche ganadhishah stotram etat pathen narah | trisandhyam tridinam tasya sarva-karyam bhavishyati ||9||
गणाधीश पुनः बोले — जो मनुष्य तीन दिन तक तीनों संध्याओं में इस स्तोत्र का पाठ करे, उसका सब कार्य सिद्ध होगा।
The Lord of the gaṇas spoke again: the man who recites this hymn at the three junctions of the day for three days — all his work shall prosper.
यो जपेदष्टदिवसं श्लोकाष्टकमिदं शुभम् । अष्टवारं चतुर्थ्यां तु सोऽष्टसिद्धीरवाप्नुयात् ॥ १०॥
yo japed aṣṭa-divasaṃ ślokāṣṭakam idaṃ śubham | aṣṭa-vāraṃ caturthyāṃ tu so'ṣṭa-siddhīr avāpnuyāt ||10||
yo japed ashta-divasam shlokashtakam idam shubham | ashta-varam chaturthyam tu so'shta-siddhir avapnuyat ||10||
जो आठ दिनों तक इस शुभ श्लोकाष्टक का जप करे, और चतुर्थी के दिन आठ बार करे, वह आठों सिद्धियाँ प्राप्त कर लेता है।
Whoever repeats this auspicious octet of verses for eight days, and eight times on Caturthī, obtains the eight siddhis.
यः पठेन्मासमात्रं तु दशवारं दिने दिने । स मोचयेद्बन्धगतं राजवध्यं न संशयः ॥ ११॥
yaḥ paṭhen māsa-mātraṃ tu daśa-vāraṃ dine dine | sa mocayed bandha-gataṃ rāja-vadhyaṃ na saṃśayaḥ ||11||
yah pathen masa-matram tu dasha-varam dine dine | sa mochayed bandha-gatam raja-vadhyam na samshayah ||11||
जो एक मास तक प्रतिदिन दस बार इसका पाठ करे, वह बन्धन में पड़े हुए — यहाँ तक कि राजा द्वारा वध-दण्ड पाये व्यक्ति को भी — छुड़ा लेता है, इसमें संशय नहीं।
Whoever reads it ten times a day for a single month frees even one in bondage, even one condemned by the king — of this there is no doubt.
विद्याकामो लभेद्विद्यां पुत्रार्थी पुत्रमाप्नुयात् । वाञ्छितान् लभते सर्वानेकविंशतिवारतः ॥ १२॥
vidyā-kāmo labhed vidyāṃ putrārthī putram āpnuyāt | vāñchitān labhate sarvān ekaviṃśati-vārataḥ ||12||
vidya-kamo labhed vidyam putrarthi putram apnuyat | vanchhitan labhate sarvan ekavimshati-varatah ||12||
विद्या चाहनेवाला विद्या पाता है, पुत्र चाहनेवाला पुत्र पाता है; इक्कीस बार पाठ करने से मनुष्य अपनी समस्त वांछित वस्तुएँ प्राप्त कर लेता है।
The seeker of learning gains learning, the seeker of a son a son; recited twenty-one times, it grants all that one desires.
यो जपेत्परया भक्त्या गजाननपरो नरः । एवमुक्त्वा ततो देवश्चान्तर्धानं गतः प्रभुः ॥ १३॥
yo japet parayā bhaktyā gajānana-paro naraḥ | evam uktvā tato devaś cāntardhānaṃ gataḥ prabhuḥ ||13||
yo japet paraya bhaktya gajanana-paro narah | evam uktva tato devash chantardhanam gatah prabhuh ||13||
“...जो मनुष्य गजानन के परायण होकर परम भक्ति से इसका जप करे (उसे यह सब फल मिलता है)” — ऐसा कहकर वे प्रभु देव वहीं अन्तर्धान हो गये।
“...so for the man devoted to Gajānana who repeats it with supreme devotion.” Having spoken thus, the Lord then vanished from sight.
Gaṇeśāṣṭakam (गणेशाष्टकम्) is a ashtakam dedicated to Ganesha. An Ashtakam is a hymn of eight verses praising a deity, valued for being short, melodious and powerful to recite daily.
The Gaṇeśāṣṭakam is dedicated to Ganesha.
Yes. On Adiveda the Gaṇeśāṣṭakam is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.
The Gaṇeśāṣṭakam is drawn from From the Gaṇeśa Purāṇa, Upāsanā-khaṇḍa, adhyāya 91 (phala-śruti from adhyāya 92) — the praise sung by all the gods together.
Yes - the Gaṇeśāṣṭakam is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.
A living library of Hindu devotional texts, Vedic astrology and sacred stories — ancient light for the modern seeker, in India and worldwide.