Viniyogaḥ
ॐ अस्य श्रीकीलकमन्त्रस्य शिवऋषिः, अनुष्टुप् छन्दः,
श्रीमहासरस्वती देवता, श्रीजगदम्बाप्रीत्यर्थं
सप्तशतीपाठाङ्गत्वेन जपे विनियोगः ।
ॐ asya śrīkīlakamantrasya śivaṛṣiḥ, anuṣṭup chandaḥ,
śrīmahāsarasvatī devatā, śrījagadambāprītyarthaṁ
saptaśatīpāṭhāṅgatvena jape viniyogaḥ ।
ॐ asya shrīkīlakamantrasya shivarishih, anushtup chhandah,
shrīmahāsarasvatī devatā, shrījagadambāprītyartham
saptashatīpāthāngatvena jape viniyogah ।
इस श्री कीलक मन्त्र के ऋषि शिव हैं; छन्द अनुष्टुप् है; देवता श्री महासरस्वती हैं। श्री जगदम्बा की प्रसन्नता के लिए, सप्तशती-पाठ के अंग रूप में, जप में (इसका) विनियोग है।
Of this Shri Keelaka mantra the seer is Shiva; the metre, Anushtup; the deity, Shri Mahasarasvati. Its application is in recitation, as a limb of the Saptashati-patha, for the pleasure of Shri Jagadamba.
ॐ नमश्चण्डिकायै ।
ॐ namaścaṇḍikāyai ।
ॐ namashchandikāyai ।
ॐ — चण्डिका देवी को नमस्कार है।
Om — salutation to the Goddess Chandika.
मार्कण्डेय उवाच ।
mārkaṇḍeya uvāca ।
mārkandeya uvācha ।
मार्कण्डेय जी बोले —
Markandeya said:
1 ॐ विशुद्धज्ञानदेहाय त्रिवेदीदिव्यचक्षुषे ।
श्रेयःप्राप्तिनिमित्ताय नमः सोमार्धधारिणे ॥ १॥
ॐ viśuddhajñānadehāya trivedīdivyacakṣuṣe ।
śreyaḥprāptinimittāya namaḥ somārdhadhāriṇe ॥ 1॥
ॐ vishuddhagyānadehāya trivedīdivyachakshushe ।
shreyahprāptinimittāya namah somārdhadhārine ॥ 1॥
ॐ विशुद्ध ज्ञान ही जिनका देह है, तीनों वेद ही जिनके दिव्य नेत्र हैं, जो श्रेय (परम कल्याण) की प्राप्ति के निमित्त हैं — उन अर्धचन्द्रधारी (शिव) को नमस्कार।
Om. Salutation to him whose body is pure knowledge, whose divine eyes are the three Vedas, who is the cause of the attainment of the highest good — the bearer of the half-moon.
2 सर्वमेतद्विजानीयान्मन्त्राणामपि कीलकम् ।
सोऽपि क्षेममवाप्नोति सततं जप्यतत्परः ॥ २॥
sarvametadvijānīyānmantrāṇāmapi kīlakam ।
so'pi kṣemamavāpnoti satataṁ japyatatparaḥ ॥ 2॥
sarvametadvijānīyānmantrānāmapi kīlakam ।
so'pi kshemamavāpnoti satatam japyatatparah ॥ 2॥
इस सबको (इस स्तोत्र को) मन्त्रों का भी कीलक (कील खोलने वाला रहस्य) जानना चाहिए; (जो ऐसा जानता है) वह भी, निरन्तर जप में तत्पर रहकर, क्षेम (कल्याण) प्राप्त करता है।
Let one know all this as the very pin (keelaka) even of mantras; he too attains well-being who remains constantly intent upon its recitation.
3 सिद्ध्यन्त्युच्चाटनादीनि कर्माणि सकलान्यपि ।
एतेन स्तुवतां देवीं स्तोत्रवृन्देन भक्तितः ॥ ३॥
siddhyantyuccāṭanādīni karmāṇi sakalānyapi ।
etena stuvatāṁ devīṁ stotravṛndena bhaktitaḥ ॥ 3॥
siddhyantyuchchātanādīni karmāni sakalānyapi ।
etena stuvatām devīm stotravrindena bhaktitah ॥ 3॥
इस स्तोत्र-समूह से भक्तिपूर्वक देवी की स्तुति करने वालों के उच्चाटन आदि समस्त कर्म भी सिद्ध हो जाते हैं।
For those who praise the Goddess in devotion with this body of hymns, all rites whatsoever — expulsion and the rest — are accomplished.
4 न मन्त्रो नौषधं तस्य न किञ्चिदपि विद्यते ।
विना जप्येन सिद्ध्येत्तु सर्वमुच्चाटनादिकम् ॥ ४॥
na mantro nauṣadhaṁ tasya na kiñcidapi vidyate ।
vinā japyena siddhyettu sarvamuccāṭanādikam ॥ 4॥
na mantro naushadham tasya na kinchidapi vidyate ।
vinā japyena siddhyettu sarvamuchchātanādikam ॥ 4॥
उसके लिए न (अन्य कोई) मन्त्र है, न औषध, न और कुछ भी (आवश्यक) रहता है; बिना (अन्य) जप के ही उसके उच्चाटन आदि सब (कर्म) सिद्ध हो जाते हैं।
For him there is no other mantra, no herb, no aught else at all; without other japa, all his aims — expulsion and the rest — are accomplished.
5 समग्राण्यपि सेत्स्यन्ति लोकशङ्कामिमां हरः ।
कृत्वा निमन्त्रयामास सर्वमेवमिदं शुभम् ॥ ५॥
samagrāṇyapi setsyanti lokaśaṅkāmimāṁ haraḥ ।
kṛtvā nimantrayāmāsa sarvamevamidaṁ śubham ॥ 5॥
samagrānyapi setsyanti lokashankāmimām harah ।
kritvā nimantrayāmāsa sarvamevamidam shubham ॥ 5॥
'(इस अकेले से) समस्त (कामनाएँ) भी सिद्ध हो जायेंगी' — लोक की इस शंका (आशंका) को ध्यान में रखकर हर (शिव) ने यह सब शुभ (माहात्म्य-फल) इस प्रकार नियन्त्रित कर दिया।
'By this alone shall all things whatsoever be attained' — heeding this misgiving of the world, Hara bound all this auspicious (power) under such a restraint.
6 स्तोत्रं वै चण्डिकायास्तु तच्च गुह्यं चकार सः ।
समाप्नोति स पुण्येन तां यथावन्निमन्त्रणाम् ॥ ६॥
stotraṁ vai caṇḍikāyāstu tacca guhyaṁ cakāra saḥ ।
samāpnoti sa puṇyena tāṁ yathāvannimantraṇām ॥ 6॥
stotram vai chandikāyāstu tachcha guhyam chakāra sah ।
samāpnoti sa punyena tām yathāvannimantranām ॥ 6॥
और उन्होंने चण्डिका के (इस) स्तोत्र को गुह्य (कीलित) कर दिया; (विधिपूर्वक पाठ करने वाला) वह पुण्य के द्वारा उस नियन्त्रण (कील) के यथावत् मोचन को प्राप्त कर लेता है।
And the hymn of Chandika he made hidden (sealed); by merit a man duly attains the loosening of that restraint.
7 सोऽपि क्षेममवाप्नोति सर्वमेव न संशयः ।
कृष्णायां वा चतुर्दश्यामष्टम्यां वा समाहितः ॥ ७॥
so'pi kṣemamavāpnoti sarvameva na saṁśayaḥ ।
kṛṣṇāyāṁ vā caturdaśyāmaṣṭamyāṁ vā samāhitaḥ ॥ 7॥
so'pi kshemamavāpnoti sarvameva na samshayah ।
krishnāyām vā chaturdashyāmashtamyām vā samāhitah ॥ 7॥
जो कृष्ण (पक्ष) की चतुर्दशी अथवा अष्टमी को एकाग्र होकर (पाठ करता है), वह भी सब प्रकार का क्षेम पाता है — (इसमें) संशय नहीं।
He too attains every well-being — there is no doubt — who, fully collected, (recites it) on the dark fourteenth or on the eighth day.
8 ददाति प्रतिगृह्णाति नान्यथैषा प्रसीदति ।
इत्थं रूपेण कीलेन महादेवेन कीलितम् ॥ ८॥
dadāti pratigṛhṇāti nānyathaiṣā prasīdati ।
itthaṁ rūpeṇa kīlena mahādevena kīlitam ॥ 8॥
dadāti pratigrihnāti nānyathaishā prasīdati ।
ittham rūpena kīlena mahādevena kīlitam ॥ 8॥
जो (देवी को अपना सर्वस्व) अर्पित करता है, (उसी से वे) स्वीकार करती (और देती) हैं; अन्यथा ये (देवी) प्रसन्न नहीं होतीं। इस प्रकार के कील (रूप नियम) से महादेव ने (इसे) कीलित किया है।
To him who gives, she receives and gives in return; not otherwise is she pleased. With a pin of this kind was it sealed by the great God.
9 यो निष्कीलां विधायैनां चण्डीं जपति नित्यशः ।
स सिद्धः स गणः सोऽथ गन्धर्वो जायते ध्रुवम् ॥ ९॥
yo niṣkīlāṁ vidhāyaināṁ caṇḍīṁ japati nityaśaḥ ।
sa siddhaḥ sa gaṇaḥ so'tha gandharvo jāyate dhruvam ॥ 9॥
yo nishkīlām vidhāyainām chandīm japati nityashah ।
sa siddhah sa ganah so'tha gandharvo jāyate dhruvam ॥ 9॥
जो (विधिपूर्वक) इस चण्डी को निष्कील करके नित्य जप करता है — वह सिद्ध, वह गण और वह गन्धर्व हो जाता है — (यह) ध्रुव (निश्चित) है।
He who, having unsealed this Chandi, recites it daily — he becomes a siddha, he a gana, he a gandharva — this is certain.
10 न चैवापाटवं तस्य भयं क्वापि न जायते ।
नापमृत्युवशं याति मृते च मोक्षमाप्नुयात् ॥ १०॥
na caivāpāṭavaṁ tasya bhayaṁ kvāpi na jāyate ।
nāpamṛtyuvaśaṁ yāti mṛte ca mokṣamāpnuyāt ॥ 10॥
na chaivāpātavam tasya bhayam kvāpi na jāyate ।
nāpamrityuvasham yāti mrite cha mokshamāpnuyāt ॥ 10॥
उसे कहीं भी न अपटुता (असमर्थता) होती है, न भय उत्पन्न होता है; (वह) अपमृत्यु के वश नहीं जाता, और मरने पर मोक्ष प्राप्त करता है।
No unfitness is his, no fear anywhere arises; he comes not under untimely death, and dying, he attains release.
11 ज्ञात्वा प्रारभ्य कुर्वीत ह्यकुर्वाणो विनश्यति ।
ततो ज्ञात्वैव सम्पूर्णमिदं प्रारभ्यते बुधैः ॥ ११॥
jñātvā prārabhya kurvīta hyakurvāṇo vinaśyati ।
tato jñātvaiva sampūrṇamidaṁ prārabhyate budhaiḥ ॥ 11॥
gyātvā prārabhya kurvīta hyakurvāno vinashyati ।
tato gyātvaiva sampūrnamidam prārabhyate budhaih ॥ 11॥
(निष्कीलन की विधि) जानकर ही (पाठ का) आरम्भ करना चाहिए; क्योंकि (बिना जाने) न करने वाला (विपरीत करने वाला) नष्ट होता है। इसीलिए बुधजन इसे पूर्णतः जानकर ही आरम्भ करते हैं।
Knowing it, let one begin and perform it; for he who does otherwise comes to ruin. Therefore the wise begin this only after knowing it in full.
12 सौभाग्यादि च यत्किञ्चिद् दृश्यते ललनाजने ।
तत्सर्वं तत्प्रसादेन तेन जप्यमिदं शुभम् ॥ १२॥
saubhāgyādi ca yatkiñcid dṛśyate lalanājane ।
tatsarvaṁ tatprasādena tena japyamidaṁ śubham ॥ 12॥
saubhāgyādi cha yatkinchid drishyate lalanājane ।
tatsarvam tatprasādena tena japyamidam shubham ॥ 12॥
स्त्रीजनों (ललनाओं) में जो कुछ भी सौभाग्य आदि देखा जाता है, वह सब उन्हीं (देवी) के प्रसाद से है; इसलिए यह शुभ (स्तोत्र) जपने योग्य है।
Whatever good fortune and the like is seen among women — all that is by her grace; therefore this auspicious hymn is worthy of japa.
13 शनैस्तु जप्यमानेऽस्मिन् स्तोत्रे सम्पत्तिरुच्चकैः ।
भवत्येव समग्रापि ततः प्रारभ्यमेव तत् ॥ १३॥
śanaistu japyamāne'smin stotre sampattiruccakaiḥ ।
bhavatyeva samagrāpi tataḥ prārabhyameva tat ॥ 13॥
shanaistu japyamāne'smin stotre sampattiruchchakaih ।
bhavatyeva samagrāpi tatah prārabhyameva tat ॥ 13॥
इस स्तोत्र का धीमे (स्वर में भी) जप होने पर उत्कृष्ट सम्पत्ति — (वह भी) समग्र — होती ही है; अतः इसका आरम्भ (अवश्य) करना चाहिए।
When this hymn is recited even softly, prosperity arises — exalted, and in its fullness; therefore it should surely be undertaken.
14 ऐश्वर्यं तत्प्रसादेन सौभाग्यारोग्यमेव च ।
शत्रुहानिः परो मोक्षः स्तूयते सा न किं जनैः ॥ १४॥
aiśvaryaṁ tatprasādena saubhāgyārogyameva ca ।
śatruhāniḥ paro mokṣaḥ stūyate sā na kiṁ janaiḥ ॥ 14॥
aishvaryam tatprasādena saubhāgyārogyameva cha ।
shatruhānih paro mokshah stūyate sā na kim janaih ॥ 14॥
उनके प्रसाद से ऐश्वर्य, सौभाग्य और आरोग्य, शत्रुओं का नाश और परम मोक्ष (मिलता है) — (फिर) लोग उनकी स्तुति क्यों न करें?
By her grace come lordship, good fortune and health, the ruin of foes, and the supreme release — why then should she not be praised by men?
15 चण्डिकां हृदयेनापि यः स्मरेत् सततं नरः ।
हृद्यं काममवाप्नोति हृदि देवी सदा वसेत् ॥ १५॥
caṇḍikāṁ hṛdayenāpi yaḥ smaret satataṁ naraḥ ।
hṛdyaṁ kāmamavāpnoti hṛdi devī sadā vaset ॥ 15॥
chandikām hridayenāpi yah smaret satatam narah ।
hridyam kāmamavāpnoti hridi devī sadā vaset ॥ 15॥
जो मनुष्य हृदय से भी चण्डिका का सतत स्मरण करता है, वह हृदय-इच्छित मनोरथ पाता है; (और) देवी (उसके) हृदय में सदा वास करती हैं।
The man who remembers Chandika constantly, though only in his heart, gains his heart's desire; and the Goddess dwells in his heart for ever.
16 अग्रतोऽमुं महादेवकृतं कीलकवारणम् ।
निष्कीलञ्च तथा कृत्वा पठितव्यं समाहितैः ॥ १६॥
agrato'muṁ mahādevakṛtaṁ kīlakavāraṇam ।
niṣkīlañca tathā kṛtvā paṭhitavyaṁ samāhitaiḥ ॥ 16॥
agrato'mum mahādevakritam kīlakavāranam ।
nishkīlancha tathā kritvā pathitavyam samāhitaih ॥ 16॥
(सप्तशती-पाठ से) पहले महादेव द्वारा रचित इस कीलक-निवारण (स्तोत्र का पाठ करके), और (पाठ को) इस प्रकार निष्कील करके, एकाग्रचित्त (साधकों) को (सप्तशती का) पाठ करना चाहिए।
First (reciting) this remover of the pin, made by the great God, and having thus unsealed it, let those of collected mind perform the recitation.
Samāpti
॥ इति श्रीभगवत्याः कीलकस्तोत्रं समाप्तम् ॥
॥ iti śrībhagavatyāḥ kīlakastotraṁ samāptam ॥
॥ iti shrībhagavatyāh kīlakastotram samāptam ॥
इस प्रकार श्री भगवती का कीलक-स्तोत्र समाप्त हुआ।
Thus the Keelaka Stotram of the blessed Goddess is complete.