Backवापस

Mahalakshmi · Devi

दुर्गा सप्तशती — तृतीयोऽध्यायः

Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha)

Markandeya Purana, Devi Mahatmya — Sage Markandeya (Sanskrit)

Adhyāya 3 of 13 (44 mantras: 3 uvāchas, 41 shlokas): the climax of the Madhyama Charitra — Chikshura, Chamara and the remaining generals fall, and Mahishasura himself, changing shapes to escape, is crushed beneath the Devi’s foot and slain; the gods rejoice. Celebrated as the deed for which she is Mahishasura-Mardini.

Dhyānam

ॐ उद्यद्भानुसहस्रकान्तिमरुणक्षौमां शिरोमालिकां
रक्तालिप्तपयोधरां जपवटीं विद्यामभीतिं वरम् ।
हस्ताब्जैर्दधतीं त्रिनेत्रविलसद्वक्त्रारविन्दश्रियं
देवीं बद्धहिमांशुरत्नमुकुटां वन्देऽरविन्दस्थिताम् ।

ॐ udyadbhānusahasrakāntimaruṇakṣaumāṁ śiromālikāṁ
raktāliptapayodharāṁ japavaṭīṁ vidyāmabhītiṁ varam ।
hastābjairdadhatīṁ trinetravilasadvaktrāravindaśriyaṁ
devīṁ baddhahimāṁśuratnamukuṭāṁ vande'ravindasthitām ।

ॐ udyadbhānusahasrakāntimarunakshaumām shiromālikām
raktāliptapayodharām japavatīm vidyāmabhītim varam ।
hastābjairdadhatīm trinetravilasadvaktrāravindashriyam
devīm baddhahimāmshuratnamukutām vande'ravindasthitām ।

उदय होते सहस्र सूर्यों-जैसी कान्ति वाली, अरुण (लाल) रेशमी वस्त्र धारण करने वाली, मस्तक पर माला धारण किये, रक्त-अनुलिप्त वक्षःस्थल वाली, (अपने) कर-कमलों में जपमाला, विद्या (पुस्तक), अभय और वर धारण करने वाली, तीन नेत्रों से सुशोभित मुख-कमल की शोभा वाली, चन्द्रमा और रत्नों से जड़ा मुकुट बाँधे, कमल पर विराजमान देवी की मैं वन्दना करता हूँ।

I bow to the Goddess seated on the lotus — radiant as a thousand rising suns, clad in red silk, a garland upon her head, her bosom anointed with red, bearing in her lotus hands the rosary, the book, and the gestures of fearlessness and boon, her lotus face glorious with three eyes, her crown set with the moon and with gems.

3.1

ॐ ऋषिरुवाच ॥ ३.१॥

ॐ ṛṣiruvāca ॥ 3.1॥

ॐ rishiruvācha ॥ 3.1॥

ॐ। ऋषि बोले —

Om. The seer said:

3.2

निहन्यमानं तत्सैन्यमवलोक्य महासुरः ।
सेनानीश्चिक्षुरः कोपाद्ययौ योद्धुमथाम्बिकाम् ॥ ३.२॥

nihanyamānaṁ tatsainyamavalokya mahāsuraḥ ।
senānīścikṣuraḥ kopādyayau yoddhumathāmbikām ॥ 3.2॥

nihanyamānam tatsainyamavalokya mahāsurah ।
senānīshchikshurah kopādyayau yoddhumathāmbikām ॥ 3.2॥

अपनी उस सेना को मारी जाती देखकर महासुर सेनापति चिक्षुर तब क्रोध से अम्बिका से युद्ध करने चला।

Seeing that army being slaughtered, the great asura Chikshura, the general, went forth in wrath to fight Ambika.

3.3

स देवीं शरवर्षेण ववर्ष समरेऽसुरः ।
यथा मेरुगिरेः श‍ृङ्गं तोयवर्षेण तोयदः ॥ ३.३॥

sa devīṁ śaravarṣeṇa vavarṣa samare'suraḥ ।
yathā merugireḥ śa‍ṛṅgaṁ toyavarṣeṇa toyadaḥ ॥ 3.3॥

sa devīm sharavarshena vavarsha samare'surah ।
yathā merugireh sharingam toyavarshena toyadah ॥ 3.3॥

वह असुर समर में देवी पर बाणों की वर्षा ऐसे करने लगा, जैसे मेघ मेरु पर्वत के शिखर पर जल की वर्षा (करता है)।

That asura rained arrows on the Goddess in battle, as a cloud rains water on the peak of Mount Meru.

3.4

तस्य छित्वा ततो देवी लीलयैव शरोत्करान् ।
जघान तुरगान्बाणैर्यन्तारं चैव वाजिनाम् ॥ ३.४॥

tasya chitvā tato devī līlayaiva śarotkarān ।
jaghāna turagānbāṇairyantāraṁ caiva vājinām ॥ 3.4॥

tasya chhitvā tato devī līlayaiva sharotkarān ।
jaghāna turagānbānairyantāram chaiva vājinām ॥ 3.4॥

तब देवी ने खेल-ही-खेल में उसके बाण-समूहों को काटकर, (अपने) बाणों से उसके घोड़ों को और घोड़ों के हाँकने वाले (सारथि) को मार डाला।

Then the Goddess, cutting through his torrents of arrows as in play, slew his horses with her shafts, and the driver of the horses too.

3.5

चिच्छेद च धनुः सद्यो ध्वजं चातिसमुच्छृतम् ।
विव्याध चैव गात्रेषु छिन्नधन्वानमाशुगैः ॥ ३.५॥

ciccheda ca dhanuḥ sadyo dhvajaṁ cātisamucchṛtam ।
vivyādha caiva gātreṣu chinnadhanvānamāśugaiḥ ॥ 3.5॥

chichchheda cha dhanuh sadyo dhvajam chātisamuchchhritam ।
vivyādha chaiva gātreshu chhinnadhanvānamāshugaih ॥ 3.5॥

और तत्काल उसका धनुष तथा अति ऊँची ध्वजा काट दी; और धनुष कट जाने पर उसके अंगों को तीव्र बाणों से बींध डाला।

At once she cut his bow and his banner raised on high; and his bow severed, she pierced his limbs with swift arrows.

3.6

सच्छिन्नधन्वा विरथो हताश्वो हतसारथिः ।
अभ्यधावत तां देवीं खड्गचर्मधरोऽसुरः ॥ ३.६॥

sacchinnadhanvā viratho hatāśvo hatasārathiḥ ।
abhyadhāvata tāṁ devīṁ khaḍgacarmadharo'suraḥ ॥ 3.6॥

sachchhinnadhanvā viratho hatāshvo hatasārathih ।
abhyadhāvata tām devīm khadgacharmadharo'surah ॥ 3.6॥

धनुष कटा, रथ गया, घोड़े मरे, सारथि मारा गया — (तब) वह असुर खड्ग और ढाल धारण करके उन देवी की ओर दौड़ा।

His bow cut, chariot gone, horses slain, charioteer dead, the asura rushed at the Goddess with sword and shield.

3.7

सिंहमाहत्य खड्गेन तीक्ष्णधारेण मूर्धनि ।
आजघान भुजे सव्ये देवीमप्यतिवेगवान् ॥ ३.७॥

siṁhamāhatya khaḍgena tīkṣṇadhāreṇa mūrdhani ।
ājaghāna bhuje savye devīmapyativegavān ॥ 3.7॥

simhamāhatya khadgena tīkshnadhārena mūrdhani ।
ājaghāna bhuje savye devīmapyativegavān ॥ 3.7॥

तीखी धार वाले खड्ग से सिंह के मस्तक पर आघात करके, उस अति वेगवान (असुर) ने देवी की बायीं भुजा पर भी प्रहार किया।

Striking the lion on the head with his keen-edged sword, he, swift beyond measure, smote the Goddess too on her left arm.

3.8

तस्याः खड्गो भुजं प्राप्य पफाल नृपनन्दन ।
ततो जग्राह शूलं स कोपादरुणलोचनः ॥ ३.८॥

tasyāḥ khaḍgo bhujaṁ prāpya paphāla nṛpanandana ।
tato jagrāha śūlaṁ sa kopādaruṇalocanaḥ ॥ 3.8॥

tasyāh khadgo bhujam prāpya paphāla nripanandana ।
tato jagrāha shūlam sa kopādarunalochanah ॥ 3.8॥

हे नृपनन्दन! उनकी भुजा को छूते ही वह खड्ग टूट गया। तब क्रोध से लाल नेत्रों वाले उस (असुर) ने शूल पकड़ा,

His sword, O prince, shattered on touching her arm. Then, his eyes red with rage, he seized a pike,

3.9

चिक्षेप च ततस्तत्तु भद्रकाल्यां महासुरः ।
जाज्वल्यमानं तेजोभी रविबिम्बमिवाम्बरात् ॥ ३.९॥

cikṣepa ca tatastattu bhadrakālyāṁ mahāsuraḥ ।
jājvalyamānaṁ tejobhī ravibimbamivāmbarāt ॥ 3.9॥

chikshepa cha tatastattu bhadrakālyām mahāsurah ।
jājvalyamānam tejobhī ravibimbamivāmbarāt ॥ 3.9॥

और तब उस महासुर ने उसे भद्रकाली पर फेंका — तेज से दहकते हुए (उस शूल को), मानो आकाश से सूर्य का बिम्ब (गिर रहा हो)।

and the great asura hurled it at Bhadrakali — blazing with fiery light, like the orb of the sun falling from the sky.

3.10

दृष्ट्वा तदापतच्छूलं देवी शूलममुञ्चत ।
तेन तच्छतधा नीतं शूलं स च महासुरः ॥ ३.१०॥

dṛṣṭvā tadāpatacchūlaṁ devī śūlamamuñcata ।
tena tacchatadhā nītaṁ śūlaṁ sa ca mahāsuraḥ ॥ 3.10॥

drishtvā tadāpatachchhūlam devī shūlamamunchata ।
tena tachchhatadhā nītam shūlam sa cha mahāsurah ॥ 3.10॥

उस आते हुए शूल को देखकर देवी ने (अपना) शूल छोड़ा; उसने उस शूल के सौ टुकड़े कर दिये — और उस महासुर के भी।

Seeing that pike come flying, the Goddess loosed her own trident; it shivered that pike into a hundred pieces — and that great asura with it.

3.11

हते तस्मिन्महावीर्ये महिषस्य चमूपतौ ।
आजगाम गजारूढश्चामरस्त्रिदशार्दनः ॥ ३.११॥

hate tasminmahāvīrye mahiṣasya camūpatau ।
ājagāma gajārūḍhaścāmarastridaśārdanaḥ ॥ 3.11॥

hate tasminmahāvīrye mahishasya chamūpatau ।
ājagāma gajārūdhashchāmarastridashārdanah ॥ 3.11॥

महिष के उस महापराक्रमी सेनापति के मारे जाने पर, देवताओं को पीड़ा देने वाला चामर हाथी पर चढ़कर आया।

That valiant general of Mahisha slain, Chamara, tormentor of the gods, came on mounted on an elephant.

3.12

सोऽपि शक्तिं मुमोचाथ देव्यास्तामम्बिका द्रुतम् ।
हुङ्काराभिहतां भूमौ पातयामास निष्प्रभाम् ॥ ३.१२॥

so'pi śaktiṁ mumocātha devyāstāmambikā drutam ।
huṅkārābhihatāṁ bhūmau pātayāmāsa niṣprabhām ॥ 3.12॥

so'pi shaktim mumochātha devyāstāmambikā drutam ।
hunkārābhihatām bhūmau pātayāmāsa nishprabhām ॥ 3.12॥

उसने भी देवी पर शक्ति छोड़ी; (पर) अम्बिका ने तुरन्त उसे (अपने) हुंकार से आहत और निष्प्रभ करके भूमि पर गिरा दिया।

He too hurled a spear at the Goddess; but Ambika swiftly struck it with her battle-cry and cast it to the ground, its lustre quenched.

3.13

भग्नां शक्तिं निपतितां दृष्ट्वा क्रोधसमन्वितः ।
चिक्षेप चामरः शूलं बाणैस्तदपि साच्छिनत् ॥ ३.१३॥

bhagnāṁ śaktiṁ nipatitāṁ dṛṣṭvā krodhasamanvitaḥ ।
cikṣepa cāmaraḥ śūlaṁ bāṇaistadapi sācchinat ॥ 3.13॥

bhagnām shaktim nipatitām drishtvā krodhasamanvitah ।
chikshepa chāmarah shūlam bānaistadapi sāchchhinat ॥ 3.13॥

(अपनी) शक्ति को टूटकर गिरी देख चामर ने क्रोध में भरकर शूल फेंका; (पर) देवी ने बाणों से उसे भी काट डाला।

Seeing his spear broken and fallen, Chamara, filled with fury, flung a pike; and that too she split with her arrows.

3.14

ततः सिंहः समुत्पत्य गजकुम्भान्तरे स्थितः ।
बाहुयुद्धेन युयुधे तेनोच्चैस्त्रिदशारिणा ॥ ३.१४॥

tataḥ siṁhaḥ samutpatya gajakumbhāntare sthitaḥ ।
bāhuyuddhena yuyudhe tenoccaistridaśāriṇā ॥ 3.14॥

tatah simhah samutpatya gajakumbhāntare sthitah ।
bāhuyuddhena yuyudhe tenochchaistridashārinā ॥ 3.14॥

तब सिंह उछलकर हाथी के कुम्भ (मस्तक) पर जा बैठा और उस देव-शत्रु के साथ घोर बाहुयुद्ध करने लगा।

Then the lion, leaping up, perched on the elephant's brow, and grappled hand to hand with that enemy of the gods.

3.15

युध्यमानौ ततस्तौ तु तस्मान्नागान्महीं गतौ ।
युयुधातेऽतिसंरब्धौ प्रहारैरतिदारुणैः ॥ ३.१५॥

yudhyamānau tatastau tu tasmānnāgānmahīṁ gatau ।
yuyudhāte'tisaṁrabdhau prahārairatidāruṇaiḥ ॥ 3.15॥

yudhyamānau tatastau tu tasmānnāgānmahīm gatau ।
yuyudhāte'tisamrabdhau prahārairatidārunaih ॥ 3.15॥

लड़ते-लड़ते वे दोनों उस हाथी से पृथ्वी पर आ गये और अत्यन्त क्रुद्ध होकर अति-दारुण प्रहारों से लड़ते रहे।

Fighting, the two came down from the elephant to the earth, and battled on in towering rage with most dreadful blows.

3.16

ततो वेगात् खमुत्पत्य निपत्य च मृगारिणा ।
करप्रहारेण शिरश्चामरस्य पृथक् कृतम् ॥ ३.१६॥

tato vegāt khamutpatya nipatya ca mṛgāriṇā ।
karaprahāreṇa śiraścāmarasya pṛthak kṛtam ॥ 3.16॥

tato vegāt khamutpatya nipatya cha mrigārinā ।
karaprahārena shirashchāmarasya prithak kritam ॥ 3.16॥

तब वेग से आकाश में उछलकर और (नीचे) झपटकर सिंह ने पंजे के प्रहार से चामर का सिर (धड़ से) अलग कर दिया।

Then, springing swiftly skyward and swooping down, the lion struck off Chamara's head with a blow of his paw.

3.17

उदग्रश्च रणे देव्या शिलावृक्षादिभिर्हतः ।
दन्तमुष्टितलैश्चैव करालश्च निपातितः ॥ ३.१७॥

udagraśca raṇe devyā śilāvṛkṣādibhirhataḥ ।
dantamuṣṭitalaiścaiva karālaśca nipātitaḥ ॥ 3.17॥

udagrashcha rane devyā shilāvrikshādibhirhatah ।
dantamushtitalaishchaiva karālashcha nipātitah ॥ 3.17॥

और उदग्र रण में देवी के द्वारा शिला, वृक्ष आदि से मारा गया; तथा कराल (भी) दाँतों, मुक्कों और थप्पड़ों से गिरा दिया गया।

And Udagra was slain in battle by the Goddess with rocks and trees and the like; and Karala was felled by teeth, fists and slaps.

3.18

देवी क्रुद्धा गदापातैश्चूर्णयामास चोद्धतम् ।
बाष्कलं भिन्दिपालेन बाणैस्ताम्रं तथान्धकम् ॥ ३.१८॥

devī kruddhā gadāpātaiścūrṇayāmāsa coddhatam ।
bāṣkalaṁ bhindipālena bāṇaistāmraṁ tathāndhakam ॥ 3.18॥

devī kruddhā gadāpātaishchūrnayāmāsa choddhatam ।
bāshkalam bhindipālena bānaistāmram tathāndhakam ॥ 3.18॥

क्रुद्ध देवी ने गदा के प्रहारों से उद्धत को चूर्ण कर डाला, भिन्दिपाल से बाष्कल को, तथा बाणों से ताम्र और अन्धक को।

The enraged Goddess ground Uddhata to powder with blows of her mace, struck down Bashkala with her javelin, and Tamra and Andhaka with arrows.

3.19

उग्रास्यमुग्रवीर्यं च तथैव च महाहनुम् ।
त्रिनेत्रा च त्रिशूलेन जघान परमेश्वरी ॥ ३.१९॥

ugrāsyamugravīryaṁ ca tathaiva ca mahāhanum ।
trinetrā ca triśūlena jaghāna parameśvarī ॥ 3.19॥

ugrāsyamugravīryam cha tathaiva cha mahāhanum ।
trinetrā cha trishūlena jaghāna parameshvarī ॥ 3.19॥

और तीन नेत्रों वाली परमेश्वरी ने त्रिशूल से उग्रास्य, उग्रवीर्य तथा वैसे ही महाहनु का वध किया।

And the three-eyed supreme Empress slew Ugrasya and Ugravirya, and Mahahanu likewise, with her trident.

3.20

बिडालस्यासिना कायात् पातयामास वै शिरः ।
दुर्धरं दुर्मुखं चोभौ शरैर्निन्ये यमक्षयम् ॥ ३.२०॥

biḍālasyāsinā kāyāt pātayāmāsa vai śiraḥ ।
durdharaṁ durmukhaṁ cobhau śarairninye yamakṣayam ॥ 3.20॥

bidālasyāsinā kāyāt pātayāmāsa vai shirah ।
durdharam durmukham chobhau sharairninye yamakshayam ॥ 3.20॥

खड्ग से बिडाल का सिर धड़ से गिरा दिया; और दुर्धर तथा दुर्मुख — दोनों को बाणों से यमलोक पहुँचा दिया।

With her sword she sent Bidala's head flying from his body; and Durdhara and Durmukha — both she dispatched with arrows to the abode of Yama.

3.21

एवं सङ्क्षीयमाणे तु स्वसैन्ये महिषासुरः ।
माहिषेण स्वरूपेण त्रासयामास तान् गणान् ॥ ३.२१॥

evaṁ saṅkṣīyamāṇe tu svasainye mahiṣāsuraḥ ।
māhiṣeṇa svarūpeṇa trāsayāmāsa tān gaṇān ॥ 3.21॥

evam sankshīyamāne tu svasainye mahishāsurah ।
māhishena svarūpena trāsayāmāsa tān ganān ॥ 3.21॥

इस प्रकार अपनी सेना का क्षय होते देख महिषासुर (अपने) भैंस-स्वरूप से (देवी के) उन गणों को त्रास देने लगा।

His army thus being destroyed, Mahishasura in his own buffalo form began to terrify her hosts.

3.22

कांश्चित्तुण्डप्रहारेण खुरक्षेपैस्तथापरान् ।
लाङ्गूलताडितांश्चान्यान् श‍ृङ्गाभ्यां च विदारितान् ॥ ३.२२॥

kāṁścittuṇḍaprahāreṇa khurakṣepaistathāparān ।
lāṅgūlatāḍitāṁścānyān śa‍ṛṅgābhyāṁ ca vidāritān ॥ 3.22॥

kāmshchittundaprahārena khurakshepaistathāparān ।
lāngūlatāditāmshchānyān sharingābhyām cha vidāritān ॥ 3.22॥

किन्हीं को थूथन के प्रहार से, दूसरों को खुरों की मार से, अन्यों को पूँछ से पीटकर, और (किन्हीं को) सींगों से विदीर्ण करके,

Some by blows of his muzzle, others by the stamp of his hooves, others lashed by his tail or gored by his horns,

3.23

वेगेन कांश्चिदपरान्नादेन भ्रमणेन च ।
निःश्वासपवनेनान्यान्पातयामास भूतले ॥ ३.२३॥

vegena kāṁścidaparānnādena bhramaṇena ca ।
niḥśvāsapavanenānyānpātayāmāsa bhūtale ॥ 3.23॥

vegena kāmshchidaparānnādena bhramanena cha ।
nihshvāsapavanenānyānpātayāmāsa bhūtale ॥ 3.23॥

किन्हीं को वेग से, दूसरों को नाद से और चक्कर (घुमाव) से, और अन्यों को (अपने) निःश्वास की आँधी से उसने धरती पर गिरा दिया।

some by his sheer speed, others by his bellow and his wheeling, and others by the gale of his breath, he hurled to the ground.

3.24

निपात्य प्रमथानीकमभ्यधावत सोऽसुरः ।
सिंहं हन्तुं महादेव्याः कोपं चक्रे ततोऽम्बिका ॥ ३.२४॥

nipātya pramathānīkamabhyadhāvata so'suraḥ ।
siṁhaṁ hantuṁ mahādevyāḥ kopaṁ cakre tato'mbikā ॥ 3.24॥

nipātya pramathānīkamabhyadhāvata so'surah ।
simham hantum mahādevyāh kopam chakre tato'mbikā ॥ 3.24॥

(देवी की) प्रमथ-सेना को गिराकर वह असुर महादेवी के सिंह को मारने के लिए दौड़ा; इस पर अम्बिका ने कोप किया।

Having laid low the host of her attendants, the asura rushed to slay the great Goddess's lion; at this Ambika grew wrathful.

3.25

सोऽपि कोपान्महावीर्यः खुरक्षुण्णमहीतलः ।
श‍ृङ्गाभ्यां पर्वतानुच्चांश्चिक्षेप च ननाद च ॥ ३.२५॥

so'pi kopānmahāvīryaḥ khurakṣuṇṇamahītalaḥ ।
śa‍ṛṅgābhyāṁ parvatānuccāṁścikṣepa ca nanāda ca ॥ 3.25॥

so'pi kopānmahāvīryah khurakshunnamahītalah ।
sharingābhyām parvatānuchchāmshchikshepa cha nanāda cha ॥ 3.25॥

वह महापराक्रमी भी क्रोध से खुरों से धरती को रौंदता हुआ, (अपने) सींगों से ऊँचे पर्वत उछालने लगा और गरजने लगा।

He too, mighty in valour, in his fury pounded the earth with his hooves, tossed the high mountains with his horns, and bellowed.

3.26

वेगभ्रमणविक्षुण्णा मही तस्य व्यशीर्यत ।
लाङ्गूलेनाहतश्चाब्धिः प्लावयामास सर्वतः ॥ ३.२६॥

vegabhramaṇavikṣuṇṇā mahī tasya vyaśīryata ।
lāṅgūlenāhataścābdhiḥ plāvayāmāsa sarvataḥ ॥ 3.26॥

vegabhramanavikshunnā mahī tasya vyashīryata ।
lāngūlenāhatashchābdhih plāvayāmāsa sarvatah ॥ 3.26॥

उसके वेगपूर्वक घूमने से रौंदी गयी पृथ्वी फटने (बिखरने) लगी; और उसकी पूँछ से आहत समुद्र ने सब ओर बाढ़ ला दी।

Crushed by his violent wheeling, the earth broke apart; and the sea, lashed by his tail, flooded over on every side.

3.27

धुतश‍ृङ्गविभिन्नाश्च खण्डं खण्डं ययुर्घनाः ।
श्वासानिलास्ताः शतशो निपेतुर्नभसोऽचलाः ॥ ३.२७॥

dhutaśa‍ṛṅgavibhinnāśca khaṇḍaṁ khaṇḍaṁ yayurghanāḥ ।
śvāsānilāstāḥ śataśo nipeturnabhaso'calāḥ ॥ 3.27॥

dhutasharingavibhinnāshcha khandam khandam yayurghanāh ।
shvāsānilāstāh shatasho nipeturnabhaso'chalāh ॥ 3.27॥

हिलते हुए सींगों से विदीर्ण होकर मेघ खण्ड-खण्ड हो गये; और (उसकी) साँस की आँधी में उड़े पर्वत सैकड़ों की संख्या में आकाश से गिरने लगे।

Clouds, pierced by his tossing horns, went to pieces; and mountains, flung up by the blast of his breath, fell from the sky by the hundred.

3.28

इति क्रोधसमाध्मातमापतन्तं महासुरम् ।
दृष्ट्वा सा चण्डिका कोपं तद्वधाय तदाकरोत् ॥ ३.२८॥

iti krodhasamādhmātamāpatantaṁ mahāsuram ।
dṛṣṭvā sā caṇḍikā kopaṁ tadvadhāya tadākarot ॥ 3.28॥

iti krodhasamādhmātamāpatantam mahāsuram ।
drishtvā sā chandikā kopam tadvadhāya tadākarot ॥ 3.28॥

इस प्रकार क्रोध से फूले (उन्मत्त) होकर आते हुए उस महासुर को देखकर चण्डिका ने तब उसके वध के लिए कोप किया।

Seeing the great asura come on, swollen thus with rage, Chandika then summoned her own wrath for his destruction.

3.29

सा क्षिप्त्वा तस्य वै पाशं तं बबन्ध महासुरम् ।
तत्याज माहिषं रूपं सोऽपि बद्धो महामृधे ॥ ३.२९॥

sā kṣiptvā tasya vai pāśaṁ taṁ babandha mahāsuram ।
tatyāja māhiṣaṁ rūpaṁ so'pi baddho mahāmṛdhe ॥ 3.29॥

sā kshiptvā tasya vai pāsham tam babandha mahāsuram ।
tatyāja māhisham rūpam so'pi baddho mahāmridhe ॥ 3.29॥

उन्होंने पाश फेंककर उस महासुर को बाँध लिया; (पर) उस महासंग्राम में बँधते ही उसने (अपना) भैंस-रूप त्याग दिया।

She flung her noose and bound the great asura; but he, bound in that great battle, abandoned his buffalo form.

3.30

ततः सिंहोऽभवत्सद्यो यावत्तस्याम्बिका शिरः ।
छिनत्ति तावत् पुरुषः खड्गपाणिरदृश्यत ॥ ३.३०॥

tataḥ siṁho'bhavatsadyo yāvattasyāmbikā śiraḥ ।
chinatti tāvat puruṣaḥ khaḍgapāṇiradṛśyata ॥ 3.30॥

tatah simho'bhavatsadyo yāvattasyāmbikā shirah ।
chhinatti tāvat purushah khadgapāniradrishyata ॥ 3.30॥

तब वह तत्काल सिंह बन गया; जब तक अम्बिका उसका सिर काटतीं, तब तक वह खड्गधारी पुरुष (के रूप में) दिखायी देने लगा।

Then at once he became a lion; and even as Ambika was severing his head, he appeared as a man, sword in hand.

3.31

तत एवाशु पुरुषं देवी चिच्छेद सायकैः ।
तं खड्गचर्मणा सार्धं ततः सोऽभून्महागजः ॥ ३.३१॥

tata evāśu puruṣaṁ devī ciccheda sāyakaiḥ ।
taṁ khaḍgacarmaṇā sārdhaṁ tataḥ so'bhūnmahāgajaḥ ॥ 3.31॥

tata evāshu purusham devī chichchheda sāyakaih ।
tam khadgacharmanā sārdham tatah so'bhūnmahāgajah ॥ 3.31॥

तब देवी ने तुरन्त ही बाणों से उस पुरुष को, उसके खड्ग और ढाल सहित, छिन्न कर दिया; इस पर वह महागज (विशाल हाथी) बन गया।

Instantly the Goddess shredded the man with her arrows, together with his sword and shield; whereupon he became a huge elephant.

3.32

करेण च महासिंहं तं चकर्ष जगर्ज च ।
कर्षतस्तु करं देवी खड्गेन निरकृन्तत ॥ ३.३२॥

kareṇa ca mahāsiṁhaṁ taṁ cakarṣa jagarja ca ।
karṣatastu karaṁ devī khaḍgena nirakṛntata ॥ 3.32॥

karena cha mahāsimham tam chakarsha jagarja cha ।
karshatastu karam devī khadgena nirakrintata ॥ 3.32॥

और (अपनी) सूँड़ से (देवी के) महासिंह को खींचने लगा और गरजने लगा; (पर) खींचते हुए उसकी सूँड़ को देवी ने खड्ग से काट डाला।

With his trunk he dragged at her great lion, trumpeting; but as he dragged, the Goddess lopped off his trunk with her sword.

3.33

ततो महासुरो भूयो माहिषं वपुरास्थितः ।
तथैव क्षोभयामास त्रैलोक्यं सचराचरम् ॥ ३.३३॥

tato mahāsuro bhūyo māhiṣaṁ vapurāsthitaḥ ।
tathaiva kṣobhayāmāsa trailokyaṁ sacarācaram ॥ 3.33॥

tato mahāsuro bhūyo māhisham vapurāsthitah ।
tathaiva kshobhayāmāsa trailokyam sacharācharam ॥ 3.33॥

तब वह महासुर फिर भैंस-शरीर धारण करके वैसे ही चराचर सहित त्रैलोक्य को क्षुब्ध करने लगा।

Then the great asura took on his buffalo body again, and as before set the three worlds, with all that moves and moves not, atremble.

3.34

ततः क्रुद्धा जगन्माता चण्डिका पानमुत्तमम् ।
पपौ पुनः पुनश्चैव जहासारुणलोचना ॥ ३.३४॥

tataḥ kruddhā jaganmātā caṇḍikā pānamuttamam ।
papau punaḥ punaścaiva jahāsāruṇalocanā ॥ 3.34॥

tatah kruddhā jaganmātā chandikā pānamuttamam ।
papau punah punashchaiva jahāsārunalochanā ॥ 3.34॥

तब क्रुद्ध हुईं जगन्माता चण्डिका उत्तम पान (मधु) का बार-बार पान करने लगीं, और अरुण (लाल) नेत्रों से हँसने लगीं।

Then the enraged Mother of the world, Chandika, drank again and again of a supreme draught, and laughed, her eyes glowing red.

3.35

ननर्द चासुरः सोऽपि बलवीर्यमदोद्धतः ।
विषाणाभ्यां च चिक्षेप चण्डिकां प्रति भूधरान् ॥ ३.३५॥

nanarda cāsuraḥ so'pi balavīryamadoddhataḥ ।
viṣāṇābhyāṁ ca cikṣepa caṇḍikāṁ prati bhūdharān ॥ 3.35॥

nanarda chāsurah so'pi balavīryamadoddhatah ।
vishānābhyām cha chikshepa chandikām prati bhūdharān ॥ 3.35॥

उधर वह असुर भी बल और वीर्य के मद में उन्मत्त होकर गरजा, और (अपने) सींगों से चण्डिका पर पर्वत फेंकने लगा।

And the asura too roared, drunk with the pride of his strength and valour, and with his horns hurled mountains at Chandika.

3.36

सा च तान्प्रहितांस्तेन चूर्णयन्ती शरोत्करैः ।
उवाच तं मदोद्धूतमुखरागाकुलाक्षरम् ॥ ३.३६॥

sā ca tānprahitāṁstena cūrṇayantī śarotkaraiḥ ।
uvāca taṁ madoddhūtamukharāgākulākṣaram ॥ 3.36॥

sā cha tānprahitāmstena chūrnayantī sharotkaraih ।
uvācha tam madoddhūtamukharāgākulāksharam ॥ 3.36॥

और वे उसके फेंके हुए (पर्वतों) को बाण-समूहों से चूर्ण करती हुई, मधु-पान से उमड़े मुख-राग के कारण विह्वल (लड़खड़ाते) अक्षरों में उससे बोलीं —

And she, pounding to dust the mountains he hurled with torrents of arrows, spoke to him — her words slurring, her face flushed with the ardour of the wine:

3.37

देव्युवाच ॥ ३.३७॥

devyuvāca ॥ 3.37॥

devyuvācha ॥ 3.37॥

देवी बोलीं —

The Goddess said:

3.38

गर्ज गर्ज क्षणं मूढ मधु यावत्पिबाम्यहम् ।
मया त्वयि हतेऽत्रैव गर्जिष्यन्त्याशु देवताः ॥ ३.३८॥

garja garja kṣaṇaṁ mūḍha madhu yāvatpibāmyaham ।
mayā tvayi hate'traiva garjiṣyantyāśu devatāḥ ॥ 3.38॥

garja garja kshanam mūdha madhu yāvatpibāmyaham ।
mayā tvayi hate'traiva garjishyantyāshu devatāh ॥ 3.38॥

रे मूढ़! क्षण भर गरज ले, जब तक मैं मधु पीती हूँ; मेरे (हाथों) तेरे मारे जाने पर यहीं शीघ्र देवता गरजेंगे।

'Roar, roar on for a moment, O fool, while I drink this wine; when you are slain by me, here and now, soon it is the gods who shall roar.'

3.39

ऋषिरुवाच ॥ ३.३९॥

ṛṣiruvāca ॥ 3.39॥

rishiruvācha ॥ 3.39॥

ऋषि बोले —

The seer said:

3.40

एवमुक्त्वा समुत्पत्य सारूढा तं महासुरम् ।
पादेनाक्रम्य कण्ठे च शूलेनैनमताडयत् ॥ ३.४०॥

evamuktvā samutpatya sārūḍhā taṁ mahāsuram ।
pādenākramya kaṇṭhe ca śūlenainamatāḍayat ॥ 3.40॥

evamuktvā samutpatya sārūdhā tam mahāsuram ।
pādenākramya kanthe cha shūlenainamatādayat ॥ 3.40॥

ऐसा कहकर वे उछलीं और उस महासुर पर चढ़ बैठीं; पैर से (उसे) दबाकर शूल से उसके कण्ठ पर आघात किया।

So saying, she leapt up and bestrode that great asura; pinning him with her foot, she struck him on the neck with her trident.

3.41

ततः सोऽपि पदाक्रान्तस्तया निजमुखात्तदा ।
अर्धनिष्क्रान्त एवासीद्देव्या वीर्येण संवृतः ॥ ३.४१॥

tataḥ so'pi padākrāntastayā nijamukhāttadā ।
ardhaniṣkrānta evāsīddevyā vīryeṇa saṁvṛtaḥ ॥ 3.41॥

tatah so'pi padākrāntastayā nijamukhāttadā ।
ardhanishkrānta evāsīddevyā vīryena samvritah ॥ 3.41॥

तब उनके पैर से दबा हुआ वह (असुर) अपने (भैंस-) मुख से (निकलने लगा, पर) देवी के पराक्रम से घिरा (रुका) हुआ आधा ही निकल पाया।

Then he, trodden under her foot, began to issue from his own (buffalo) mouth — but hemmed in by the Goddess's might, came forth only half.

3.42

अर्धनिष्क्रान्त एवासौ युध्यमानो महासुरः ।
तया महासिना देव्या शिरश्छित्त्वा निपातितः ॥ ३.४२॥

ardhaniṣkrānta evāsau yudhyamāno mahāsuraḥ ।
tayā mahāsinā devyā śiraśchittvā nipātitaḥ ॥ 3.42॥

ardhanishkrānta evāsau yudhyamāno mahāsurah ।
tayā mahāsinā devyā shirashchhittvā nipātitah ॥ 3.42॥

आधा निकला हुआ ही वह महासुर लड़ता रहा; (अन्ततः) उन देवी ने (अपने) महाखड्ग से उसका सिर काटकर उसे गिरा दिया।

Half-emerged, the great asura fought on; till the Goddess, with her great sword, struck off his head and felled him.

3.43

ततो हाहाकृतं सर्वं दैत्यसैन्यं ननाश तत् ।
प्रहर्षं च परं जग्मुः सकला देवतागणाः ॥ ३.४३॥

tato hāhākṛtaṁ sarvaṁ daityasainyaṁ nanāśa tat ।
praharṣaṁ ca paraṁ jagmuḥ sakalā devatāgaṇāḥ ॥ 3.43॥

tato hāhākritam sarvam daityasainyam nanāsha tat ।
praharsham cha param jagmuh sakalā devatāganāh ॥ 3.43॥

तब हाहाकार करती हुई वह सारी दैत्य-सेना नष्ट हो गयी (भाग गयी); और समस्त देवता-गण परम हर्ष को प्राप्त हुए।

Then the whole daitya army, crying out in woe, perished away; and all the hosts of gods were filled with highest joy.

3.44

तुष्टुवुस्तां सुरा देवीं सहदिव्यैर्महर्षिभिः ।
जगुर्गन्धर्वपतयो ननृतुश्चाप्सरोगणाः ॥ ३.४४॥

tuṣṭuvustāṁ surā devīṁ sahadivyairmaharṣibhiḥ ।
jagurgandharvapatayo nanṛtuścāpsarogaṇāḥ ॥ 3.44॥

tushtuvustām surā devīm sahadivyairmaharshibhih ।
jagurgandharvapatayo nanritushchāpsaroganāh ॥ 3.44॥

देवताओं ने दिव्य महर्षियों सहित उन देवी की स्तुति की; गन्धर्वों के पति गाने लगे और अप्सरा-गण नाचने लगे।

The gods, with the divine great seers, hymned the Goddess; the lords of the gandharvas sang, and the troops of apsaras danced.

Samāpti

॥ स्वस्ति श्रीमार्कण्डेयपुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये
महिषासुरवधो नाम तृतीयोऽध्यायः ॥ ३॥
उवाच ३, अर्धश्लोकाः ४१, श्लोकाः ४४,
एवमादितः ॥ २१७॥

॥ svasti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe sāvarṇike manvantare devīmāhātmye
mahiṣāsuravadho nāma tṛtīyo'dhyāyaḥ ॥ 3॥
uvāca 3, ardhaślokāḥ 41, ślokāḥ 44,
evamāditaḥ ॥ 217॥

॥ svasti shrīmārkandeyapurāne sāvarnike manvantare devīmāhātmye
mahishāsuravadho nāma tritīyo'dhyāyah ॥ 3॥
uvācha 3, ardhashlokāh 41, shlokāh 44,
evamāditah ॥ 217॥

इस प्रकार श्रीमार्कण्डेय पुराण में, सावर्णिक मन्वन्तर (की कथा) में, देवीमाहात्म्य में 'महिषासुर-वध' नामक तृतीय अध्याय (सम्पूर्ण हुआ)। (इसमें) उवाच ३, अर्धश्लोक ४१ — (कुल) श्लोक ४४; इस प्रकार आदि से (कुल) २१७ (मन्त्र हुए)।

Thus, in the Markandeya Purana, in the account of the Savarnika Manvantara, in the Devi Mahatmya, ends the third chapter, named 'The Slaying of Mahishasura'. Uvachas 3, half-shlokas 41 — 44 in this chapter; thus 217 in all from the beginning.

Frequently asked questions

What is the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha)?

Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) (दुर्गा सप्तशती — तृतीयोऽध्यायः) is a durga saptashati dedicated to Mahalakshmi · Devi. The Durga Saptashati, also called the Devi Mahatmya, is a 700-verse scripture of the Goddess from the Markandeya Purana, recited especially during Navratri.

Which deity is the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) dedicated to?

The Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) is dedicated to Mahalakshmi · Devi.

Is the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha)?

The Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) is drawn from Markandeya Purana, Devi Mahatmya — Sage Markandeya (Sanskrit).

Can I read the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) online for free?

Yes - the Durga Saptashati — Adhyāya 3 (Mahishasura Vadha) is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.