Backवापस

Mahasarasvati · Devi

दुर्गा सप्तशती — पञ्चमोऽध्यायः

Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada)

Markandeya Purana, Devi Mahatmya — Sage Markandeya (Sanskrit)

Adhyāya 5 of 13 — opening of the Uttama Charitra and the longest chapter (129 mantras: 9 uvāchas, 66 tripād mantras, 54 shlokas): contains the beloved "Ya Devi Sarvabhuteshu" tantroktam Devi-suktam, the emergence of Kaushiki from Parvati (whence Kalika), and the dialogue with Shumbha's envoy in which the Devi declares her vow — only he who defeats her in battle may wed her.

Viniyogaḥ

अस्य श्री उत्तरचरित्रस्य रुद्र ऋषिः ।
श्रीमहासरस्वती देवता ।
अनुष्टुप् छन्दः । भीमा शक्तिः । भ्रामरी बीजम् ।
सूर्यस्तत्त्वम् ।
सामवेदः स्वरूपम् । श्रीमहासरस्वतीप्रीत्यर्थे
उत्तरचरित्रपाठे विनियोगः ।

asya śrī uttaracaritrasya rudra ṛṣiḥ ।
śrīmahāsarasvatī devatā ।
anuṣṭup chandaḥ । bhīmā śaktiḥ । bhrāmarī bījam ।
sūryastattvam ।
sāmavedaḥ svarūpam । śrīmahāsarasvatīprītyarthe
uttaracaritrapāṭhe viniyogaḥ ।

asya shrī uttaracharitrasya rudra rishih ।
shrīmahāsarasvatī devatā ।
anushtup chhandah । bhīmā shaktih । bhrāmarī bījam ।
sūryastattvam ।
sāmavedah svarūpam । shrīmahāsarasvatīprītyarthe
uttaracharitrapāthe viniyogah ।

इस उत्तर चरित्र के ऋषि रुद्र हैं; देवता श्री महासरस्वती हैं; छन्द अनुष्टुप् है; शक्ति भीमा है; बीज भ्रामरी है; तत्त्व सूर्य है; स्वरूप सामवेद है। श्री महासरस्वती की प्रसन्नता के लिए उत्तर चरित्र के पाठ में (इसका) विनियोग है।

Of this Final Charitra the seer is Rudra; the deity, Shri Mahasarasvati; the metre, Anushtup; the Shakti, Bhima; the seed, Bhramari; the element, the Sun; the form, the Samaveda. Its application is in the recitation of the Final Charitra for the pleasure of Shri Mahasarasvati.

Dhyānam

घण्टाशूलहलानि शङ्खमुसले चक्रं धनुः सायकं
हस्ताब्जैर्दधतीं घनान्तविलसच्छीतांशुतुल्यप्रभाम् ।
गौरीदेहसमुद्भवां त्रिजगतामाधारभूतां महा-
पूर्वामत्र सरस्वतीमनुभजे शुम्भादिदैत्यार्दिनीम् ॥

ghaṇṭāśūlahalāni śaṅkhamusale cakraṁ dhanuḥ sāyakaṁ
hastābjairdadhatīṁ ghanāntavilasacchītāṁśutulyaprabhām ।
gaurīdehasamudbhavāṁ trijagatāmādhārabhūtāṁ mahā-
pūrvāmatra sarasvatīmanubhaje śumbhādidaityārdinīm ॥

ghantāshūlahalāni shankhamusale chakram dhanuh sāyakam
hastābjairdadhatīm ghanāntavilasachchhītāmshutulyaprabhām ।
gaurīdehasamudbhavām trijagatāmādhārabhūtām mahā-
pūrvāmatra sarasvatīmanubhaje shumbhādidaityārdinīm ॥

जो अपने कर-कमलों में घण्टा, शूल, हल, शंख, मूसल, चक्र, धनुष और बाण धारण करती हैं; जिनकी प्रभा मेघों के छँट जाने पर शोभित होने वाले (शरद के) चन्द्रमा के समान है; जो गौरी के शरीर से उत्पन्न हुई हैं और तीनों जगत की आधारभूता हैं — शुम्भ आदि दैत्यों का मर्दन करने वाली उन महासरस्वती की मैं यहाँ उपासना करता हूँ।

I worship here Mahasarasvati, destroyer of Shumbha and the other daityas — bearing in her lotus hands the bell, trident and plough, the conch and pestle, discus, bow and arrow; radiant as the cool-rayed moon shining when the clouds have parted; sprung from the body of Gauri, and the very support of the three worlds.

5.1

ॐ क्लीं ऋषिरुवाच ॥ ५.१॥

ॐ klīṁ ṛṣiruvāca ॥ 5.1॥

ॐ klīm rishiruvācha ॥ 5.1॥

ॐ क्लीं। ऋषि बोले —

Om Klim. The seer said:

5.2

पुरा शुम्भनिशुम्भाभ्यामसुराभ्यां शचीपतेः ।
त्रैलोक्यं यज्ञभागाश्च हृता मदबलाश्रयात् ॥ ५.२॥

purā śumbhaniśumbhābhyāmasurābhyāṁ śacīpateḥ ।
trailokyaṁ yajñabhāgāśca hṛtā madabalāśrayāt ॥ 5.2॥

purā shumbhanishumbhābhyāmasurābhyām shachīpateh ।
trailokyam yagyabhāgāshcha hritā madabalāshrayāt ॥ 5.2॥

पूर्वकाल में शुम्भ और निशुम्भ — (इन दो) असुरों ने (अपने) मद और बल के आश्रय से शचीपति (इन्द्र) से त्रैलोक्य और यज्ञ-भाग छीन लिये।

Of old, the asuras Shumbha and Nishumbha, presuming on their pride and strength, seized from Shachi's lord the three worlds and the shares of sacrifice.

5.3

तावेव सूर्यतां तद्वदधिकारं तथैन्दवम् ।
कौबेरमथ याम्यं च चक्राते वरुणस्य च ॥ ५.३॥

tāveva sūryatāṁ tadvadadhikāraṁ tathaindavam ।
kauberamatha yāmyaṁ ca cakrāte varuṇasya ca ॥ 5.3॥

tāveva sūryatām tadvadadhikāram tathaindavam ।
kauberamatha yāmyam cha chakrāte varunasya cha ॥ 5.3॥

वे ही दोनों सूर्य का पद, वैसे ही चन्द्रमा का अधिकार, तथा कुबेर, यम और वरुण के (अधिकार भी) हथियाकर बरतने लगे।

Those two took to themselves the Sun's estate, likewise the Moon's authority, and Kubera's, Yama's and Varuna's;

5.4

तावेव पवनर्द्धिं च चक्रतुर्वह्निकर्म च ।
ततो देवा विनिर्धूता भ्रष्टराज्याः पराजिताः ॥ ५.४॥

tāveva pavanarddhiṁ ca cakraturvahnikarma ca ।
tato devā vinirdhūtā bhraṣṭarājyāḥ parājitāḥ ॥ 5.4॥

tāveva pavanarddhim cha chakraturvahnikarma cha ।
tato devā vinirdhūtā bhrashtarājyāh parājitāh ॥ 5.4॥

वे ही दोनों वायु की ऋद्धि (अधिकार) और अग्नि का कर्म (भी) करने लगे। तब (पदच्युत होकर) निकाले हुए, राज्यभ्रष्ट और पराजित देवता —

they exercised the Wind's dominion and the office of Fire. Then the gods, thrust out, stripped of their realms, defeated —

5.5

हृताधिकारास्त्रिदशास्ताभ्यां सर्वे निराकृताः ।
महासुराभ्यां तां देवीं संस्मरन्त्यपराजिताम् ॥ ५.५॥

hṛtādhikārāstridaśāstābhyāṁ sarve nirākṛtāḥ ।
mahāsurābhyāṁ tāṁ devīṁ saṁsmarantyaparājitām ॥ 5.5॥

hritādhikārāstridashāstābhyām sarve nirākritāh ।
mahāsurābhyām tām devīm samsmarantyaparājitām ॥ 5.5॥

उन दोनों महासुरों द्वारा अधिकार छीने हुए और तिरस्कृत हुए समस्त देवता उन अपराजिता देवी का स्मरण करने लगे —

all the thirty, their offices wrested away, cast out by those two great asuras, called to mind the unconquered Goddess:

5.6

तयास्माकं वरो दत्तो यथापत्सु स्मृताखिलाः ।
भवतां नाशयिष्यामि तत्क्षणात्परमापदः ॥ ५.६॥

tayāsmākaṁ varo datto yathāpatsu smṛtākhilāḥ ।
bhavatāṁ nāśayiṣyāmi tatkṣaṇātparamāpadaḥ ॥ 5.6॥

tayāsmākam varo datto yathāpatsu smritākhilāh ।
bhavatām nāshayishyāmi tatkshanātparamāpadah ॥ 5.6॥

'उन्होंने हमें वर दिया है — आपत्तियों में स्मरण की जाने पर (मैं) उसी क्षण तुम्हारी समस्त परम आपदाओं का नाश कर दूँगी।'

'She gave us this boon: remembered in calamities, I shall that very instant destroy all your direst misfortunes.'

5.7

इति कृत्वा मतिं देवा हिमवन्तं नगेश्वरम् ।
जग्मुस्तत्र ततो देवीं विष्णुमायां प्रतुष्टुवुः ॥ ५.७॥

iti kṛtvā matiṁ devā himavantaṁ nageśvaram ।
jagmustatra tato devīṁ viṣṇumāyāṁ pratuṣṭuvuḥ ॥ 5.7॥

iti kritvā matim devā himavantam nageshvaram ।
jagmustatra tato devīm vishnumāyām pratushtuvuh ॥ 5.7॥

ऐसा विचार करके देवता पर्वतों के ईश्वर हिमवान (हिमालय) पर गये, और वहाँ विष्णुमाया देवी की स्तुति करने लगे —

Resolving thus, the gods went to Himavan, lord of mountains, and there hymned the Goddess Vishnumaya:

5.8

देवा ऊचुः ॥ ५.८॥

devā ūcuḥ ॥ 5.8॥

devā ūchuh ॥ 5.8॥

देवता बोले —

The gods said:

5.9

नमो देव्यै महादेव्यै शिवायै सततं नमः ।
नमः प्रकृत्यै भद्रायै नियताः प्रणताः स्म ताम् ॥ ५.९॥

namo devyai mahādevyai śivāyai satataṁ namaḥ ।
namaḥ prakṛtyai bhadrāyai niyatāḥ praṇatāḥ sma tām ॥ 5.9॥

namo devyai mahādevyai shivāyai satatam namah ।
namah prakrityai bhadrāyai niyatāh pranatāh sma tām ॥ 5.9॥

देवी को नमस्कार, महादेवी को (नमस्कार); शिवा (कल्याणमयी) को सतत नमस्कार। प्रकृति और भद्रा को नमस्कार; (हम) संयत होकर उन्हें प्रणत हैं।

'Salutation to the Goddess, to the great Goddess; to the auspicious one salutation evermore; salutation to Prakriti, to the gracious one — restrained and bowed, we salute her.

5.10

रौद्रायै नमो नित्यायै गौर्यै धात्र्यै नमो नमः ।
ज्योत्स्नायै चेन्दुरूपिण्यै सुखायै सततं नमः ॥ ५.१०॥

raudrāyai namo nityāyai gauryai dhātryai namo namaḥ ।
jyotsnāyai cendurūpiṇyai sukhāyai satataṁ namaḥ ॥ 5.10॥

raudrāyai namo nityāyai gauryai dhātryai namo namah ।
jyotsnāyai chendurūpinyai sukhāyai satatam namah ॥ 5.10॥

रौद्रा को नमस्कार; नित्या, गौरी और धात्री को बार-बार नमस्कार; ज्योत्स्ना (चाँदनी) रूपा, चन्द्ररूपिणी और सुखस्वरूपा को सतत नमस्कार।

Salutation to the terrible; to the eternal, to Gauri and the sustainer, salutation again and again; to her who is the moonlight, who has the moon's own form, who is happiness itself — salutation evermore.

5.11

कल्याण्यै प्रणतां वृद्ध्यै सिद्ध्यै कुर्मो नमो नमः ।
नैरृत्यै भूभृतां लक्ष्म्यै शर्वाण्यै ते नमो नमः ॥ ५.११॥

kalyāṇyai praṇatāṁ vṛddhyai siddhyai kurmo namo namaḥ ।
nairṛtyai bhūbhṛtāṁ lakṣmyai śarvāṇyai te namo namaḥ ॥ 5.11॥

kalyānyai pranatām vriddhyai siddhyai kurmo namo namah ।
nairrityai bhūbhritām lakshmyai sharvānyai te namo namah ॥ 5.11॥

प्रणतों की कल्याणी (कल्याण करने वाली), वृद्धि और सिद्धि (रूपा देवी) को (हम) बार-बार नमस्कार करते हैं; नैरृती को, राजाओं (भूभृतों) की लक्ष्मी को और शर्वाणी को — तुझे बार-बार नमस्कार।

To her who is weal for those who bow, to increase and to attainment, we make salutation again and again; to Nirriti, to the fortune of kings, to Sharvani — to you salutation upon salutation.

5.12

दुर्गायै दुर्गपारायै सारायै सर्वकारिण्यै ।
ख्यात्यै तथैव कृष्णायै धूम्रायै सततं नमः ॥ ५.१२॥

durgāyai durgapārāyai sārāyai sarvakāriṇyai ।
khyātyai tathaiva kṛṣṇāyai dhūmrāyai satataṁ namaḥ ॥ 5.12॥

durgāyai durgapārāyai sārāyai sarvakārinyai ।
khyātyai tathaiva krishnāyai dhūmrāyai satatam namah ॥ 5.12॥

दुर्गा को, दुर्गम (संकटों) से पार उतारने वाली को, सारभूता को, सर्वकारिणी को, ख्याति को, तथा वैसे ही कृष्णा और धूम्रा को सतत नमस्कार।

To Durga, who carries across the hard passage; to the essence, the maker of all, to renown; likewise to the dark one and to the smoke-grey one — salutation evermore.

5.13

अतिसौम्यातिरौद्रायै नतास्तस्यै नमो नमः ।
नमो जगत्प्रतिष्ठायै देव्यै कृत्यै नमो नमः ॥ ५.१३॥

atisaumyātiraudrāyai natāstasyai namo namaḥ ।
namo jagatpratiṣṭhāyai devyai kṛtyai namo namaḥ ॥ 5.13॥

atisaumyātiraudrāyai natāstasyai namo namah ।
namo jagatpratishthāyai devyai krityai namo namah ॥ 5.13॥

अति सौम्य और अति रौद्रा — उन्हें (हम) नत होकर बार-बार नमस्कार करते हैं; जगत की प्रतिष्ठा (आधार) को नमस्कार; कृति (कार्यरूपा) देवी को बार-बार नमस्कार।

Most gentle and most terrible — to her, bowed low, salutation again and again; salutation to the support of the world; to the Goddess who is action, salutation upon salutation.

5.14-16

या देवी सर्वभूतेषु विष्णुमायेति शब्दिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.१४-१६॥

yā devī sarvabhūteṣu viṣṇumāyeti śabditā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.14-16॥

yā devī sarvabhūteshu vishnumāyeti shabditā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.14-16॥

जो देवी समस्त प्राणियों में 'विष्णुमाया' कही जाती हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings is called Vishnumaya — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.17-19

या देवी सर्वभूतेषु चेतनेत्यभिधीयते ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.१७-१९॥

yā devī sarvabhūteṣu cetanetyabhidhīyate ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.17-19॥

yā devī sarvabhūteshu chetanetyabhidhīyate ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.17-19॥

जो देवी समस्त प्राणियों में 'चेतना' नाम से कही जाती हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings is named consciousness — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.20-22

या देवी सर्वभूतेषु बुद्धिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.२०-२२॥

yā devī sarvabhūteṣu buddhirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.20-22॥

yā devī sarvabhūteshu buddhirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.20-22॥

जो देवी समस्त प्राणियों में बुद्धि-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of intelligence — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.23-25

या देवी सर्वभूतेषु निद्रारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.२३-२५॥

yā devī sarvabhūteṣu nidrārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.23-25॥

yā devī sarvabhūteshu nidrārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.23-25॥

जो देवी समस्त प्राणियों में निद्रा-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of sleep — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.26-28

या देवी सर्वभूतेषु क्षुधारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.२६-२८॥

yā devī sarvabhūteṣu kṣudhārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.26-28॥

yā devī sarvabhūteshu kshudhārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.26-28॥

जो देवी समस्त प्राणियों में क्षुधा (भूख) रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of hunger — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.29-31

या देवी सर्वभूतेषु छायारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.२९-३१॥

yā devī sarvabhūteṣu chāyārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.29-31॥

yā devī sarvabhūteshu chhāyārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.29-31॥

जो देवी समस्त प्राणियों में छाया-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of shadow — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.32-34

या देवी सर्वभूतेषु शक्तिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.३२-३४॥

yā devī sarvabhūteṣu śaktirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.32-34॥

yā devī sarvabhūteshu shaktirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.32-34॥

जो देवी समस्त प्राणियों में शक्ति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of power — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.35-37

या देवी सर्वभूतेषु तृष्णारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.३५-३७॥

yā devī sarvabhūteṣu tṛṣṇārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.35-37॥

yā devī sarvabhūteshu trishnārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.35-37॥

जो देवी समस्त प्राणियों में तृष्णा-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of thirst — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.38-40

या देवी सर्वभूतेषु क्षान्तिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.३८-४०॥

yā devī sarvabhūteṣu kṣāntirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.38-40॥

yā devī sarvabhūteshu kshāntirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.38-40॥

जो देवी समस्त प्राणियों में क्षमा (क्षान्ति) रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of forbearance — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.41-43

या देवी सर्वभूतेषु जातिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.४१-४३॥

yā devī sarvabhūteṣu jātirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.41-43॥

yā devī sarvabhūteshu jātirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.41-43॥

जो देवी समस्त प्राणियों में जाति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of genus (birth) — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.44-46

या देवी सर्वभूतेषु लज्जारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.४४-४६॥

yā devī sarvabhūteṣu lajjārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.44-46॥

yā devī sarvabhūteshu lajjārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.44-46॥

जो देवी समस्त प्राणियों में लज्जा-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of modesty — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.47-49

या देवी सर्वभूतेषु शान्तिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.४७-४९॥

yā devī sarvabhūteṣu śāntirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.47-49॥

yā devī sarvabhūteshu shāntirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.47-49॥

जो देवी समस्त प्राणियों में शान्ति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of peace — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.50-52

या देवी सर्वभूतेषु श्रद्धारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.५०-५२॥

yā devī sarvabhūteṣu śraddhārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.50-52॥

yā devī sarvabhūteshu shraddhārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.50-52॥

जो देवी समस्त प्राणियों में श्रद्धा-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of faith — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.53-55

या देवी सर्वभूतेषु कान्तिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.५३-५५॥

yā devī sarvabhūteṣu kāntirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.53-55॥

yā devī sarvabhūteshu kāntirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.53-55॥

जो देवी समस्त प्राणियों में कान्ति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of loveliness — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.56-58

या देवी सर्वभूतेषु लक्ष्मीरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.५६-५८॥

yā devī sarvabhūteṣu lakṣmīrūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.56-58॥

yā devī sarvabhūteshu lakshmīrūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.56-58॥

जो देवी समस्त प्राणियों में लक्ष्मी-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of fortune — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.59-61

या देवी सर्वभूतेषु वृत्तिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.५९-६१॥

yā devī sarvabhūteṣu vṛttirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.59-61॥

yā devī sarvabhūteshu vrittirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.59-61॥

जो देवी समस्त प्राणियों में वृत्ति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of activity — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.62-64

या देवी सर्वभूतेषु स्मृतिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.६२-६४॥

yā devī sarvabhūteṣu smṛtirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.62-64॥

yā devī sarvabhūteshu smritirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.62-64॥

जो देवी समस्त प्राणियों में स्मृति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of memory — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.65-67

या देवी सर्वभूतेषु दयारूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.६५-६७॥

yā devī sarvabhūteṣu dayārūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.65-67॥

yā devī sarvabhūteshu dayārūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.65-67॥

जो देवी समस्त प्राणियों में दया-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of compassion — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.68-70

या देवी सर्वभूतेषु तुष्टिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.६८-७०॥

yā devī sarvabhūteṣu tuṣṭirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.68-70॥

yā devī sarvabhūteshu tushtirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.68-70॥

जो देवी समस्त प्राणियों में तुष्टि (सन्तोष) रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of contentment — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.71-73

या देवी सर्वभूतेषु मातृरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.७१-७३॥

yā devī sarvabhūteṣu mātṛrūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.71-73॥

yā devī sarvabhūteshu mātrirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.71-73॥

जो देवी समस्त प्राणियों में मातृ-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of the mother — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.74-76

या देवी सर्वभूतेषु भ्रान्तिरूपेण संस्थिता ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.७४-७६॥

yā devī sarvabhūteṣu bhrāntirūpeṇa saṁsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.74-76॥

yā devī sarvabhūteshu bhrāntirūpena samsthitā ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.74-76॥

जो देवी समस्त प्राणियों में भ्रान्ति-रूप से स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To that Goddess who in all beings abides in the form of delusion — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.77

इन्द्रियाणामधिष्ठात्री भूतानां चाखिलेषु या ।
भूतेषु सततं तस्यै व्याप्त्यै देव्यै नमो नमः ॥ ५.७७॥

indriyāṇāmadhiṣṭhātrī bhūtānāṁ cākhileṣu yā ।
bhūteṣu satataṁ tasyai vyāptyai devyai namo namaḥ ॥ 5.77॥

indriyānāmadhishthātrī bhūtānām chākhileshu yā ।
bhūteshu satatam tasyai vyāptyai devyai namo namah ॥ 5.77॥

जो (समस्त) प्राणियों की इन्द्रियों की अधिष्ठात्री हैं, और समस्त भूतों में सतत (व्याप्त) हैं — उन व्याप्ति-रूपा देवी को बार-बार नमस्कार।

She who presides over the senses of all beings, and is ever present in all the elements — to that all-pervading Goddess, salutation again and again.

5.78-80

चितिरूपेण या कृत्स्नमेतद् व्याप्य स्थिता जगत् ।
नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमस्तस्यै नमो नमः ॥ ५.७८-८०॥

citirūpeṇa yā kṛtsnametad vyāpya sthitā jagat ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namaḥ ॥ 5.78-80॥

chitirūpena yā kritsnametad vyāpya sthitā jagat ।
namastasyai namastasyai namastasyai namo namah ॥ 5.78-80॥

जो चिति (चेतना) रूप से इस सम्पूर्ण जगत को व्याप्त करके स्थित हैं — उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार, उन्हें नमस्कार; (उन्हें) बार-बार नमस्कार।

To her who, in the form of consciousness, stands pervading this entire world — salutation to her, salutation to her, salutation to her, again and again.

5.81

स्तुता सुरैः पूर्वमभीष्टसंश्रया-
त्तथा सुरेन्द्रेण दिनेषु सेविता ।
करोतु सा नः शुभहेतुरीश्वरी
शुभानि भद्राण्यभिहन्तु चापदः ॥ ५.८१॥

stutā suraiḥ pūrvamabhīṣṭasaṁśrayā-
ttathā surendreṇa dineṣu sevitā ।
karotu sā naḥ śubhaheturīśvarī
śubhāni bhadrāṇyabhihantu cāpadaḥ ॥ 5.81॥

stutā suraih pūrvamabhīshtasamshrayā-
ttathā surendrena dineshu sevitā ।
karotu sā nah shubhaheturīshvarī
shubhāni bhadrānyabhihantu chāpadah ॥ 5.81॥

पूर्वकाल में (अपने) अभीष्ट की प्राप्ति के लिए देवताओं द्वारा स्तुत और देवराज (इन्द्र) द्वारा (अनेक) दिनों तक सेवित — वे शुभ की हेतु ईश्वरी हमारे लिए शुभ और कल्याण करें, तथा (हमारी) आपदाओं का नाश करें।

Hymned of old by the gods when they sought their desire, and waited upon by the lord of gods through many days — may she, the Sovereign, cause of good, work for us things good and blessed, and strike down our calamities.

5.82

या साम्प्रतं चोद्धतदैत्यतापितै-
रस्माभिरीशा च सुरैर्नमस्यते ।
या च स्मृता तत्क्षणमेव हन्ति नः
सर्वापदो भक्तिविनम्रमूर्तिभिः ॥ ५.८२॥

yā sāmprataṁ coddhatadaityatāpitai-
rasmābhirīśā ca surairnamasyate ।
yā ca smṛtā tatkṣaṇameva hanti naḥ
sarvāpado bhaktivinamramūrtibhiḥ ॥ 5.82॥

yā sāmpratam choddhatadaityatāpitai-
rasmābhirīshā cha surairnamasyate ।
yā cha smritā tatkshanameva hanti nah
sarvāpado bhaktivinamramūrtibhih ॥ 5.82॥

और जो — उद्धत दैत्यों से सताये हुए हम देवताओं द्वारा — इस समय ईशा (स्वामिनी) रूप में नमस्कृत होती हैं, और जो भक्ति से विनम्र मूर्तियों वाले (हम लोगों) द्वारा स्मरण की जाने पर उसी क्षण हमारी समस्त आपदाओं का नाश कर देती हैं (— वे प्रसन्न हों)।

And she whom we gods, tormented by the insolent daityas, now salute as our Sovereign — she who, remembered by us whose forms are bent low in devotion, that very moment destroys all our misfortunes.'

5.83

ऋषिरुवाच ॥ ५.८३॥

ṛṣiruvāca ॥ 5.83॥

rishiruvācha ॥ 5.83॥

ऋषि बोले —

The seer said:

5.84

एवं स्तवाभियुक्तानां देवानां तत्र पार्वती ।
स्नातुमभ्याययौ तोये जाह्नव्या नृपनन्दन ॥ ५.८४॥

evaṁ stavābhiyuktānāṁ devānāṁ tatra pārvatī ।
snātumabhyāyayau toye jāhnavyā nṛpanandana ॥ 5.84॥

evam stavābhiyuktānām devānām tatra pārvatī ।
snātumabhyāyayau toye jāhnavyā nripanandana ॥ 5.84॥

हे नृपनन्दन! इस प्रकार स्तुति में लगे हुए देवताओं के समीप वहाँ पार्वती जाह्नवी (गंगा) के जल में स्नान करने आयीं।

While the gods were thus engaged in praise, O prince, Parvati came there to bathe in the waters of the Jahnavi.

5.85

साब्रवीत्तान् सुरान् सुभ्रूर्भवद्भिः स्तूयतेऽत्र का ।
शरीरकोशतश्चास्याः समुद्भूताब्रवीच्छिवा ॥ ५.८५॥

sābravīttān surān subhrūrbhavadbhiḥ stūyate'tra kā ।
śarīrakośataścāsyāḥ samudbhūtābravīcchivā ॥ 5.85॥

sābravīttān surān subhrūrbhavadbhih stūyate'tra kā ।
sharīrakoshatashchāsyāh samudbhūtābravīchchhivā ॥ 5.85॥

सुन्दर भौंहों वाली उन (पार्वती) ने उन देवताओं से कहा — 'यहाँ आप लोग किसकी स्तुति कर रहे हैं?' तब उनके शरीर-कोश से प्रकट होकर शिवा (कौशिकी) ने कहा —

She of the lovely brows asked those gods: 'Who is it you praise here?' — and the auspicious one, sprung forth from the sheath of her body, made answer:

5.86

स्तोत्रं ममैतत्क्रियते शुम्भदैत्यनिराकृतैः ।
देवैः समेतैः समरे निशुम्भेन पराजितैः ॥ ५.८६॥

stotraṁ mamaitatkriyate śumbhadaityanirākṛtaiḥ ।
devaiḥ sametaiḥ samare niśumbhena parājitaiḥ ॥ 5.86॥

stotram mamaitatkriyate shumbhadaityanirākritaih ।
devaih sametaih samare nishumbhena parājitaih ॥ 5.86॥

'यह स्तोत्र मेरे लिए किया जा रहा है — शुम्भ दैत्य से तिरस्कृत और समर में निशुम्भ से पराजित होकर एकत्र हुए देवताओं द्वारा।'

'This hymn is made to me by the assembled gods, cast out by the daitya Shumbha and beaten in battle by Nishumbha.'

5.87

शरीरकोशाद्यत्तस्याः पार्वत्या निःसृताम्बिका ।
कौशिकीति समस्तेषु ततो लोकेषु गीयते ॥ ५.८७॥

śarīrakośādyattasyāḥ pārvatyā niḥsṛtāmbikā ।
kauśikīti samasteṣu tato lokeṣu gīyate ॥ 5.87॥

sharīrakoshādyattasyāh pārvatyā nihsritāmbikā ।
kaushikīti samasteshu tato lokeshu gīyate ॥ 5.87॥

क्योंकि वे अम्बिका पार्वती के शरीर-कोश से निकलीं, इसलिए समस्त लोकों में (वे) 'कौशिकी' (नाम से) गायी जाती हैं।

Because that Ambika issued from the sheath (kosha) of Parvati's body, she is sung in all the worlds as Kaushiki.

5.88

तस्यां विनिर्गतायां तु कृष्णाभूत्सापि पार्वती ।
कालिकेति समाख्याता हिमाचलकृताश्रया ॥ ५.८८॥

tasyāṁ vinirgatāyāṁ tu kṛṣṇābhūtsāpi pārvatī ।
kāliketi samākhyātā himācalakṛtāśrayā ॥ 5.88॥

tasyām vinirgatāyām tu krishnābhūtsāpi pārvatī ।
kāliketi samākhyātā himāchalakritāshrayā ॥ 5.88॥

उनके निकल जाने पर वे पार्वती भी कृष्णा (कृष्णवर्णा) हो गयीं, और 'कालिका' नाम से विख्यात होकर हिमाचल में निवास करने लगीं।

And when she had gone forth, Parvati herself became black; famed as Kalika, she made her abode in Himachala.

5.89

ततोऽम्बिकां परं रूपं बिभ्राणां सुमनोहरम् ।
ददर्श चण्डो मुण्डश्च भृत्यौ शुम्भनिशुम्भयोः ॥ ५.८९॥

tato'mbikāṁ paraṁ rūpaṁ bibhrāṇāṁ sumanoharam ।
dadarśa caṇḍo muṇḍaśca bhṛtyau śumbhaniśumbhayoḥ ॥ 5.89॥

tato'mbikām param rūpam bibhrānām sumanoharam ।
dadarsha chando mundashcha bhrityau shumbhanishumbhayoh ॥ 5.89॥

तदनन्तर परम मनोहर रूप धारण किये हुए अम्बिका को शुम्भ-निशुम्भ के भृत्यों — चण्ड और मुण्ड — ने देखा।

Then Chanda and Munda, servants of Shumbha and Nishumbha, beheld Ambika wearing her supreme, most captivating form,

5.90

ताभ्यां शुम्भाय चाख्याता सातीव सुमनोहरा ।
काप्यास्ते स्त्री महाराज भासयन्ती हिमाचलम् ॥ ५.९०॥

tābhyāṁ śumbhāya cākhyātā sātīva sumanoharā ।
kāpyāste strī mahārāja bhāsayantī himācalam ॥ 5.90॥

tābhyām shumbhāya chākhyātā sātīva sumanoharā ।
kāpyāste strī mahārāja bhāsayantī himāchalam ॥ 5.90॥

उन दोनों ने शुम्भ से कहा — 'हे महाराज! कोई अत्यन्त मनोहर स्त्री हिमाचल को (अपनी कान्ति से) प्रकाशित करती हुई (वहाँ) विराजमान है।

and the two reported to Shumbha: 'Some woman, O great king, of beauty beyond compare, dwells there, making Himachala radiant.

5.91

नैव तादृक् क्वचिद्रूपं दृष्टं केनचिदुत्तमम् ।
ज्ञायतां काप्यसौ देवी गृह्यतां चासुरेश्वर ॥ ५.९१॥

naiva tādṛk kvacidrūpaṁ dṛṣṭaṁ kenaciduttamam ।
jñāyatāṁ kāpyasau devī gṛhyatāṁ cāsureśvara ॥ 5.91॥

naiva tādrik kvachidrūpam drishtam kenachiduttamam ।
gyāyatām kāpyasau devī grihyatām chāsureshvara ॥ 5.91॥

वैसा उत्तम रूप कहीं किसी ने (कभी) नहीं देखा। हे असुरेश्वर! पता लगवाइए कि वह देवी कौन है, और (उसे) ग्रहण कीजिए।

Such supreme beauty was never seen by any, anywhere. Learn who that Goddess may be, O lord of asuras, and take her!

5.92

स्त्रीरत्नमतिचार्वङ्गी द्योतयन्ती दिशस्त्विषा ।
सा तु तिष्ठति दैत्येन्द्र तां भवान् द्रष्टुमर्हति ॥ ५.९२॥

strīratnamaticārvaṅgī dyotayantī diśastviṣā ।
sā tu tiṣṭhati daityendra tāṁ bhavān draṣṭumarhati ॥ 5.92॥

strīratnamatichārvangī dyotayantī dishastvishā ।
sā tu tishthati daityendra tām bhavān drashtumarhati ॥ 5.92॥

स्त्रियों में रत्न, अत्यन्त सुन्दर अंगों वाली, (अपनी) कान्ति से दिशाओं को उजागर करती हुई — वह, हे दैत्येन्द्र, (वहाँ) स्थित है; आपको उसे (अवश्य) देखना चाहिए।

A jewel among women, of limbs most lovely, lighting the quarters with her lustre — there she stays, O lord of daityas; she is worthy of your seeing.

5.93

यानि रत्नानि मणयो गजाश्वादीनि वै प्रभो ।
त्रैलोक्ये तु समस्तानि साम्प्रतं भान्ति ते गृहे ॥ ५.९३॥

yāni ratnāni maṇayo gajāśvādīni vai prabho ।
trailokye tu samastāni sāmprataṁ bhānti te gṛhe ॥ 5.93॥

yāni ratnāni manayo gajāshvādīni vai prabho ।
trailokye tu samastāni sāmpratam bhānti te grihe ॥ 5.93॥

हे प्रभो! त्रैलोक्य में जितने रत्न, मणि, हाथी, घोड़े आदि (श्रेष्ठ पदार्थ) हैं — वे सब इस समय आपके घर में सुशोभित हैं।

Whatever gems and jewels, elephants, horses and the rest exist in the triple world, O lord — all now shine in your house.

5.94

ऐरावतः समानीतो गजरत्नं पुरन्दरात् ।
पारिजाततरुश्चायं तथैवोच्चैःश्रवा हयः ॥ ५.९४॥

airāvataḥ samānīto gajaratnaṁ purandarāt ।
pārijātataruścāyaṁ tathaivoccaiḥśravā hayaḥ ॥ 5.94॥

airāvatah samānīto gajaratnam purandarāt ।
pārijātatarushchāyam tathaivochchaihshravā hayah ॥ 5.94॥

पुरन्दर (इन्द्र) से गजरत्न ऐरावत लाया गया, और यह पारिजात वृक्ष तथा वैसे ही उच्चैःश्रवा घोड़ा (भी)।

Airavata, jewel of elephants, has been brought from Purandara; and this Parijata tree, and likewise the steed Ucchaihshravas.

5.95

विमानं हंससंयुक्तमेतत्तिष्ठति तेऽङ्गणे ।
रत्नभूतमिहानीतं यदासीद्वेधसोऽद्भुतम् ॥ ५.९५॥

vimānaṁ haṁsasaṁyuktametattiṣṭhati te'ṅgaṇe ।
ratnabhūtamihānītaṁ yadāsīdvedhaso'dbhutam ॥ 5.95॥

vimānam hamsasamyuktametattishthati te'ngane ।
ratnabhūtamihānītam yadāsīdvedhaso'dbhutam ॥ 5.95॥

हंसों से जुता हुआ यह अद्भुत विमान, जो (पहले) ब्रह्मा (वेधा) का था, रत्नस्वरूप (होने से) यहाँ लाया जाकर आपके आँगन में खड़ा है।

This marvellous car yoked with swans, which once was the Creator's, stands in your courtyard, brought here as the treasure it is.

5.96

निधिरेष महापद्मः समानीतो धनेश्वरात् ।
किञ्जल्किनीं ददौ चाब्धिर्मालामम्लानपङ्कजाम् ॥ ५.९६॥

nidhireṣa mahāpadmaḥ samānīto dhaneśvarāt ।
kiñjalkinīṁ dadau cābdhirmālāmamlānapaṅkajām ॥ 5.96॥

nidhiresha mahāpadmah samānīto dhaneshvarāt ।
kinjalkinīm dadau chābdhirmālāmamlānapankajām ॥ 5.96॥

धन के ईश्वर (कुबेर) से यह महापद्म (नामक) निधि लायी गयी; और समुद्र ने केसर-युक्त, कभी न कुम्हलाने वाले कमलों की माला दी।

This treasure called Mahapadma has been brought from the lord of wealth; and the Ocean gave a garland of unfading lotuses, rich with their filaments.

5.97

छत्रं ते वारुणं गेहे काञ्चनस्रावि तिष्ठति ।
तथायं स्यन्दनवरो यः पुरासीत्प्रजापतेः ॥ ५.९७॥

chatraṁ te vāruṇaṁ gehe kāñcanasrāvi tiṣṭhati ।
tathāyaṁ syandanavaro yaḥ purāsītprajāpateḥ ॥ 5.97॥

chhatram te vārunam gehe kānchanasrāvi tishthati ।
tathāyam syandanavaro yah purāsītprajāpateh ॥ 5.97॥

वरुण का स्वर्ण बरसाने वाला छत्र आपके घर में है; और यह श्रेष्ठ रथ (भी), जो पहले प्रजापति का था।

Varuna's umbrella, raining gold, stands in your house; and this best of chariots, that once was Prajapati's.

5.98

मृत्योरुत्क्रान्तिदा नाम शक्तिरीश त्वया हृता ।
पाशः सलिलराजस्य भ्रातुस्तव परिग्रहे ॥ ५.९८॥

mṛtyorutkrāntidā nāma śaktirīśa tvayā hṛtā ।
pāśaḥ salilarājasya bhrātustava parigrahe ॥ 5.98॥

mrityorutkrāntidā nāma shaktirīsha tvayā hritā ।
pāshah salilarājasya bhrātustava parigrahe ॥ 5.98॥

हे ईश! मृत्यु की 'उत्क्रान्तिदा' नामक शक्ति आपने हर ली है; और जल के राजा (वरुण) का पाश आपके भाई के अधिकार में है।

You, O lord, have carried off Death's spear named Utkrantida, the giver of departure; and the noose of the king of waters is in your brother's keeping.

5.99

निशुम्भस्याब्धिजाताश्च समस्ता रत्नजातयः ।
वह्निरपि ददौ तुभ्यमग्निशौचे च वाससी ॥ ५.९९॥

niśumbhasyābdhijātāśca samastā ratnajātayaḥ ।
vahnirapi dadau tubhyamagniśauce ca vāsasī ॥ 5.99॥

nishumbhasyābdhijātāshcha samastā ratnajātayah ।
vahnirapi dadau tubhyamagnishauche cha vāsasī ॥ 5.99॥

और निशुम्भ के (पास) समुद्र से उत्पन्न समस्त रत्न-जातियाँ हैं; अग्नि ने भी आपको अग्नि से शुद्ध (होने वाले) दो वस्त्र दिये।

And Nishumbha's are all the kinds of gems born of the sea; the Fire too gave you two garments purified in flame.

5.100

एवं दैत्येन्द्र रत्नानि समस्तान्याहृतानि ते ।
स्त्रीरत्नमेषा कल्याणी त्वया कस्मान्न गृह्यते ॥ ५.१००॥

evaṁ daityendra ratnāni samastānyāhṛtāni te ।
strīratnameṣā kalyāṇī tvayā kasmānna gṛhyate ॥ 5.100॥

evam daityendra ratnāni samastānyāhritāni te ।
strīratnameshā kalyānī tvayā kasmānna grihyate ॥ 5.100॥

हे दैत्येन्द्र! इस प्रकार समस्त रत्न आपके (घर) लाये जा चुके हैं; (फिर) यह कल्याणी स्त्री-रत्न आपके द्वारा क्यों नहीं ग्रहण की जाती?'

Thus, O lord of daityas, every treasure has been gathered to you; why then is this gracious jewel of womankind not taken by you?'

5.101

ऋषिरुवाच ॥ ५.१०१॥

ṛṣiruvāca ॥ 5.101॥

rishiruvācha ॥ 5.101॥

ऋषि बोले —

The seer said:

5.102

निशम्येति वचः शुम्भः स तदा चण्डमुण्डयोः ।
प्रेषयामास सुग्रीवं दूतं देव्या महासुरम् ॥ ५.१०२॥

niśamyeti vacaḥ śumbhaḥ sa tadā caṇḍamuṇḍayoḥ ।
preṣayāmāsa sugrīvaṁ dūtaṁ devyā mahāsuram ॥ 5.102॥

nishamyeti vachah shumbhah sa tadā chandamundayoh ।
preshayāmāsa sugrīvam dūtam devyā mahāsuram ॥ 5.102॥

तब चण्ड और मुण्ड के ये वचन सुनकर शुम्भ ने सुग्रीव (नामक) महासुर को देवी के पास दूत (बनाकर) भेजा,

Hearing then these words of Chanda and Munda, Shumbha sent the great asura Sugriva as envoy to the Goddess,

5.103

इति चेति च वक्तव्या सा गत्वा वचनान्मम ।
यथा चाभ्येति सम्प्रीत्या तथा कार्यं त्वया लघु ॥ ५.१०३॥

iti ceti ca vaktavyā sā gatvā vacanānmama ।
yathā cābhyeti samprītyā tathā kāryaṁ tvayā laghu ॥ 5.103॥

iti cheti cha vaktavyā sā gatvā vachanānmama ।
yathā chābhyeti samprītyā tathā kāryam tvayā laghu ॥ 5.103॥

(यह कहकर —) 'जाकर उससे मेरे वचन से ऐसा-ऐसा कहना; और शीघ्र ऐसा (उपाय) करना, जिससे वह प्रसन्न होकर (मेरे पास) आ जाये।'

saying: 'Go and speak to her thus and thus from me; and quickly so contrive that she comes in love.'

5.104

स तत्र गत्वा यत्रास्ते शैलोद्देशेऽतिशोभने ।
तां च देवीं ततः प्राह श्लक्ष्णं मधुरया गिरा ॥ ५.१०४॥

sa tatra gatvā yatrāste śailoddeśe'tiśobhane ।
tāṁ ca devīṁ tataḥ prāha ślakṣṇaṁ madhurayā girā ॥ 5.104॥

sa tatra gatvā yatrāste shailoddeshe'tishobhane ।
tām cha devīm tatah prāha shlakshnam madhurayā girā ॥ 5.104॥

वह वहाँ गया, जहाँ पर्वत के अति रमणीय प्रदेश में वे देवी विराजती थीं, और तब कोमल तथा मधुर वाणी में उनसे बोला —

He went to that most beautiful tract of the mountain where the Goddess dwelt, and then spoke to her in soft and honeyed speech:

5.105

दूत उवाच ॥ ५.१०५॥

dūta uvāca ॥ 5.105॥

dūta uvācha ॥ 5.105॥

दूत बोला —

The envoy said:

5.106

देवि दैत्येश्वरः शुम्भस्त्रैलोक्ये परमेश्वरः ।
दूतोऽहं प्रेषितस्तेन त्वत्सकाशमिहागतः ॥ ५.१०६॥

devi daityeśvaraḥ śumbhastrailokye parameśvaraḥ ।
dūto'haṁ preṣitastena tvatsakāśamihāgataḥ ॥ 5.106॥

devi daityeshvarah shumbhastrailokye parameshvarah ।
dūto'ham preshitastena tvatsakāshamihāgatah ॥ 5.106॥

'हे देवि! दैत्यों के ईश्वर शुम्भ त्रैलोक्य में परमेश्वर (सर्वोच्च स्वामी) हैं; उनका भेजा हुआ दूत मैं तुम्हारे पास यहाँ आया हूँ।

'O Goddess, Shumbha, lord of the daityas, is supreme sovereign in the triple world; I am his envoy, sent by him, come here into your presence.

5.107

अव्याहताज्ञः सर्वासु यः सदा देवयोनिषु ।
निर्जिताखिलदैत्यारिः स यदाह श‍ृणुष्व तत् ॥ ५.१०७॥

avyāhatājñaḥ sarvāsu yaḥ sadā devayoniṣu ।
nirjitākhiladaityāriḥ sa yadāha śa‍ṛṇuṣva tat ॥ 5.107॥

avyāhatāgyah sarvāsu yah sadā devayonishu ।
nirjitākhiladaityārih sa yadāha sharinushva tat ॥ 5.107॥

जिनकी आज्ञा समस्त देवयोनियों में कभी टाली नहीं जाती, और जिन्होंने दैत्यों के समस्त शत्रुओं को जीत लिया है — वे जो कहते हैं, उसे सुनो —

Hear what he says — he whose command is never thwarted among all the races of gods, who has vanquished every foe of the daityas:

5.108

मम त्रैलोक्यमखिलं मम देवा वशानुगाः ।
यज्ञभागानहं सर्वानुपाश्नामि पृथक् पृथक् ॥ ५.१०८॥

mama trailokyamakhilaṁ mama devā vaśānugāḥ ।
yajñabhāgānahaṁ sarvānupāśnāmi pṛthak pṛthak ॥ 5.108॥

mama trailokyamakhilam mama devā vashānugāh ।
yagyabhāgānaham sarvānupāshnāmi prithak prithak ॥ 5.108॥

'समस्त त्रैलोक्य मेरा है; देवता मेरे वश में चलने वाले हैं; और यज्ञों के सब भाग मैं ही पृथक्-पृथक् भोगता हूँ।

'Mine is the whole triple world; mine the gods, obedient to my will; the shares of every sacrifice I enjoy, each in its kind.

5.109

त्रैलोक्ये वररत्नानि मम वश्यान्यशेषतः ।
तथैव गजरत्नं च हृतं देवेन्द्रवाहनम् ॥ ५.१०९॥

trailokye vararatnāni mama vaśyānyaśeṣataḥ ।
tathaiva gajaratnaṁ ca hṛtaṁ devendravāhanam ॥ 5.109॥

trailokye vararatnāni mama vashyānyasheshatah ।
tathaiva gajaratnam cha hritam devendravāhanam ॥ 5.109॥

त्रैलोक्य के श्रेष्ठ रत्न अशेष रूप से मेरे वश में हैं; वैसे ही देवेन्द्र का वाहन गजरत्न (ऐरावत) भी (मैंने) हर लिया है।

The choicest treasures of the triple world are wholly in my power; so too have I seized the jewel of elephants, the mount of the king of gods.

5.110

क्षीरोदमथनोद्भूतमश्वरत्नं ममामरैः ।
उच्चैःश्रवससंज्ञं तत्प्रणिपत्य समर्पितम् ॥ ५.११०॥

kṣīrodamathanodbhūtamaśvaratnaṁ mamāmaraiḥ ।
uccaiḥśravasasaṁjñaṁ tatpraṇipatya samarpitam ॥ 5.110॥

kshīrodamathanodbhūtamashvaratnam mamāmaraih ।
uchchaihshravasasamgyam tatpranipatya samarpitam ॥ 5.110॥

क्षीरसागर के मन्थन से उत्पन्न, उच्चैःश्रवा नामक अश्वरत्न (भी) अमरों (देवताओं) ने प्रणाम करके मुझे समर्पित कर दिया।

And the jewel of steeds born at the churning of the milk-ocean, named Ucchaihshravas — the immortals bowed down and made it over to me.

5.111

यानि चान्यानि देवेषु गन्धर्वेषूरगेषु च ।
रत्नभूतानि भूतानि तानि मय्येव शोभने ॥ ५.१११॥

yāni cānyāni deveṣu gandharveṣūrageṣu ca ।
ratnabhūtāni bhūtāni tāni mayyeva śobhane ॥ 5.111॥

yāni chānyāni deveshu gandharveshūrageshu cha ।
ratnabhūtāni bhūtāni tāni mayyeva shobhane ॥ 5.111॥

हे शोभने! देवताओं, गन्धर्वों और नागों (उरगों) में जो अन्य (भी) रत्नभूत वस्तुएँ हैं — वे (सब) मुझ ही में (मेरे पास ही) हैं।

And whatever beings of price remain among gods, gandharvas and serpents, O fair one — they too are mine alone.

5.112

स्त्रीरत्नभूतां त्वां देवि लोके मन्यामहे वयम् ।
सा त्वमस्मानुपागच्छ यतो रत्नभुजो वयम् ॥ ५.११२॥

strīratnabhūtāṁ tvāṁ devi loke manyāmahe vayam ।
sā tvamasmānupāgaccha yato ratnabhujo vayam ॥ 5.112॥

strīratnabhūtām tvām devi loke manyāmahe vayam ।
sā tvamasmānupāgachchha yato ratnabhujo vayam ॥ 5.112॥

हे देवि! हम तुम्हें लोक की स्त्री-रत्न मानते हैं; (अतः) तुम हमारे पास आ जाओ — क्योंकि हम रत्नों के भोक्ता हैं।

You, O Goddess, we deem the jewel of womankind in the world; come then to us — for we are the enjoyers of jewels.

5.113

मां वा ममानुजं वापि निशुम्भमुरुविक्रमम् ।
भज त्वं चञ्चलापाङ्गि रत्नभूतासि वै यतः ॥ ५.११३॥

māṁ vā mamānujaṁ vāpi niśumbhamuruvikramam ।
bhaja tvaṁ cañcalāpāṅgi ratnabhūtāsi vai yataḥ ॥ 5.113॥

mām vā mamānujam vāpi nishumbhamuruvikramam ।
bhaja tvam chanchalāpāngi ratnabhūtāsi vai yatah ॥ 5.113॥

हे चंचल कटाक्षों वाली! मुझे, अथवा मेरे छोटे भाई महापराक्रमी निशुम्भ को वरण करो — क्योंकि तुम निश्चय रत्नभूता हो।

Take me, O you of the darting glances, or my younger brother Nishumbha of mighty stride — for a jewel in truth you are.

5.114

परमैश्वर्यमतुलं प्राप्स्यसे मत्परिग्रहात् ।
एतद्बुद्ध्या समालोच्य मत्परिग्रहतां व्रज ॥ ५.११४॥

paramaiśvaryamatulaṁ prāpsyase matparigrahāt ।
etadbuddhyā samālocya matparigrahatāṁ vraja ॥ 5.114॥

paramaishvaryamatulam prāpsyase matparigrahāt ।
etadbuddhyā samālochya matparigrahatām vraja ॥ 5.114॥

मेरे वरण (परिग्रह) से तुम्हें अतुल परम ऐश्वर्य प्राप्त होगा; (अपनी) बुद्धि से इस पर विचार करके मेरी पत्नी बन जाओ।'

By wedding me you shall gain supreme dominion beyond compare; weigh this with your judgement, and become my bride.'

5.115

ऋषिरुवाच ॥ ५.११५॥

ṛṣiruvāca ॥ 5.115॥

rishiruvācha ॥ 5.115॥

ऋषि बोले —

The seer said:

5.116

इत्युक्ता सा तदा देवी गम्भीरान्तःस्मिता जगौ ।
दुर्गा भगवती भद्रा ययेदं धार्यते जगत् ॥ ५.११६॥

ityuktā sā tadā devī gambhīrāntaḥsmitā jagau ।
durgā bhagavatī bhadrā yayedaṁ dhāryate jagat ॥ 5.116॥

ityuktā sā tadā devī gambhīrāntahsmitā jagau ।
durgā bhagavatī bhadrā yayedam dhāryate jagat ॥ 5.116॥

इस प्रकार कही गयीं वे देवी — दुर्गा, भगवती, भद्रा, जिनसे यह जगत धारण किया जाता है — तब भीतर-ही-भीतर गम्भीर मुस्कान लिये बोलीं —

Thus addressed, the Goddess — Durga, the blessed, the gracious, by whom this world is upheld — then spoke, smiling deep within:

5.117

देव्युवाच ॥ ५.११७॥

devyuvāca ॥ 5.117॥

devyuvācha ॥ 5.117॥

देवी बोलीं —

The Goddess said:

5.118

सत्यमुक्तं त्वया नात्र मिथ्या किञ्चित्त्वयोदितम् ।
त्रैलोक्याधिपतिः शुम्भो निशुम्भश्चापि तादृशः ॥ ५.११८॥

satyamuktaṁ tvayā nātra mithyā kiñcittvayoditam ।
trailokyādhipatiḥ śumbho niśumbhaścāpi tādṛśaḥ ॥ 5.118॥

satyamuktam tvayā nātra mithyā kinchittvayoditam ।
trailokyādhipatih shumbho nishumbhashchāpi tādrishah ॥ 5.118॥

'तुमने सत्य कहा है; इसमें तुमने कुछ भी मिथ्या नहीं कहा। शुम्भ त्रैलोक्य का अधिपति है, और निशुम्भ भी वैसा ही है।

'You have spoken truth; nothing false have you uttered in this. Shumbha is sovereign of the triple world, and Nishumbha is even such.

5.119

किं त्वत्र यत्प्रतिज्ञातं मिथ्या तत्क्रियते कथम् ।
श्रूयतामल्पबुद्धित्वात्प्रतिज्ञा या कृता पुरा ॥ ५.११९॥

kiṁ tvatra yatpratijñātaṁ mithyā tatkriyate katham ।
śrūyatāmalpabuddhitvātpratijñā yā kṛtā purā ॥ 5.119॥

kim tvatra yatpratigyātam mithyā tatkriyate katham ।
shrūyatāmalpabuddhitvātpratigyā yā kritā purā ॥ 5.119॥

किन्तु इस विषय में जो प्रतिज्ञा की जा चुकी है, वह मिथ्या कैसे की जाये? (मुझ) अल्पबुद्धि ने पहले जो प्रतिज्ञा कर रखी है, वह सुनो —

But how can what has been vowed be made false? Hear the vow that, in my little wit, I made of old:

5.120

यो मां जयति सङ्ग्रामे यो मे दर्पं व्यपोहति ।
यो मे प्रतिबलो लोके स मे भर्ता भविष्यति ॥ ५.१२०॥

yo māṁ jayati saṅgrāme yo me darpaṁ vyapohati ।
yo me pratibalo loke sa me bhartā bhaviṣyati ॥ 5.120॥

yo mām jayati sangrāme yo me darpam vyapohati ।
yo me pratibalo loke sa me bhartā bhavishyati ॥ 5.120॥

'जो मुझे संग्राम में जीत ले, जो मेरा दर्प चूर कर दे, और जो लोक में बल में मेरे समान हो — वही मेरा भर्ता (पति) होगा।'

'He who conquers me in battle, who strips away my pride, who is my match in strength in the world — he shall be my husband.'

5.121

तदागच्छतु शुम्भोऽत्र निशुम्भो वा महाबलः ।
मां जित्वा किं चिरेणात्र पाणिं गृह्णातु मे लघु ॥ ५.१२१॥

tadāgacchatu śumbho'tra niśumbho vā mahābalaḥ ।
māṁ jitvā kiṁ cireṇātra pāṇiṁ gṛhṇātu me laghu ॥ 5.121॥

tadāgachchhatu shumbho'tra nishumbho vā mahābalah ।
mām jitvā kim chirenātra pānim grihnātu me laghu ॥ 5.121॥

तो शुम्भ यहाँ आये, अथवा महाबली निशुम्भ; मुझे जीतकर — यहाँ विलम्ब से क्या? — शीघ्र मेरा पाणिग्रहण कर ले।'

So let Shumbha come here, or Nishumbha of great might; let him conquer me — why linger here? — and swiftly take my hand.'

5.122

दूत उवाच ॥ ५.१२२॥

dūta uvāca ॥ 5.122॥

dūta uvācha ॥ 5.122॥

दूत बोला —

The envoy said:

5.123

अवलिप्तासि मैवं त्वं देवि ब्रूहि ममाग्रतः ।
त्रैलोक्ये कः पुमांस्तिष्ठेदग्रे शुम्भनिशुम्भयोः ॥ ५.१२३॥

avaliptāsi maivaṁ tvaṁ devi brūhi mamāgrataḥ ।
trailokye kaḥ pumāṁstiṣṭhedagre śumbhaniśumbhayoḥ ॥ 5.123॥

avaliptāsi maivam tvam devi brūhi mamāgratah ।
trailokye kah pumāmstishthedagre shumbhanishumbhayoh ॥ 5.123॥

'हे देवि! तुम गर्व से भरी हो। मेरे सामने ऐसा मत कहो। त्रैलोक्य में कौन पुरुष शुम्भ-निशुम्भ के आगे ठहर सकता है?

'You are puffed with pride, O Goddess; speak not so before me. What man in the triple world can stand before Shumbha and Nishumbha?

5.124

अन्येषामपि दैत्यानां सर्वे देवा न वै युधि ।
तिष्ठन्ति सम्मुखे देवि किं पुनः स्त्री त्वमेकिका ॥ ५.१२४॥

anyeṣāmapi daityānāṁ sarve devā na vai yudhi ।
tiṣṭhanti sammukhe devi kiṁ punaḥ strī tvamekikā ॥ 5.124॥

anyeshāmapi daityānām sarve devā na vai yudhi ।
tishthanti sammukhe devi kim punah strī tvamekikā ॥ 5.124॥

हे देवि! अन्य दैत्यों के (सामने) भी सब देवता युद्ध में सम्मुख नहीं ठहर पाते; फिर तुम तो अकेली स्त्री हो (— तुम्हारी क्या बात)!

Even before the other daityas all the gods cannot hold their ground in fight, O Goddess; how then you — a woman, and alone?

5.125

इन्द्राद्याः सकला देवास्तस्थुर्येषां न संयुगे ।
शुम्भादीनां कथं तेषां स्त्री प्रयास्यसि सम्मुखम् ॥ ५.१२५॥

indrādyāḥ sakalā devāstasthuryeṣāṁ na saṁyuge ।
śumbhādīnāṁ kathaṁ teṣāṁ strī prayāsyasi sammukham ॥ 5.125॥

indrādyāh sakalā devāstasthuryeshām na samyuge ।
shumbhādīnām katham teshām strī prayāsyasi sammukham ॥ 5.125॥

जिन शुम्भ आदि (दैत्यों) के सामने संग्राम में इन्द्र आदि समस्त देवता (भी) नहीं ठहर सके, उनके सम्मुख तुम स्त्री (होकर) कैसे जाओगी?

Indra and all the gods could not stand in battle against Shumbha and his peers; how will you, a woman, advance to face them?

5.126

सा त्वं गच्छ मयैवोक्ता पार्श्वं शुम्भनिशुम्भयोः ।
केशाकर्षणनिर्धूतगौरवा मा गमिष्यसि ॥ ५.१२६॥

sā tvaṁ gaccha mayaivoktā pārśvaṁ śumbhaniśumbhayoḥ ।
keśākarṣaṇanirdhūtagauravā mā gamiṣyasi ॥ 5.126॥

sā tvam gachchha mayaivoktā pārshvam shumbhanishumbhayoh ।
keshākarshananirdhūtagauravā mā gamishyasi ॥ 5.126॥

(अतः) तुम मेरे ही कहने से शुम्भ-निशुम्भ के पास चली जाओ; (कहीं ऐसा न हो कि) केश खींचे जाने से (अपना) गौरव धूल में मिलाकर जाना पड़े।'

Go then to the side of Shumbha and Nishumbha at my mere word — lest you go with your dignity shaken from you, dragged by the hair.'

5.127

देव्युवाच ॥ ५.१२७॥

devyuvāca ॥ 5.127॥

devyuvācha ॥ 5.127॥

देवी बोलीं —

The Goddess said:

5.128

एवमेतद् बली शुम्भो निशुम्भश्चापितादृशः ।
किं करोमि प्रतिज्ञा मे यदनालोचिता पुरा ॥ ५.१२८॥

evametad balī śumbho niśumbhaścāpitādṛśaḥ ।
kiṁ karomi pratijñā me yadanālocitā purā ॥ 5.128॥

evametad balī shumbho nishumbhashchāpitādrishah ।
kim karomi pratigyā me yadanālochitā purā ॥ 5.128॥

'बात ऐसी ही है — शुम्भ बली है, और निशुम्भ भी वैसा ही (वीर) है। (पर) क्या करूँ? मेरी (वह) प्रतिज्ञा है, जो पहले बिना (अधिक) विचार के कर ली गयी।

'It is even so: Shumbha is strong, and Nishumbha is even such. But what can I do? There stands my vow, made of old without reflection.

5.129

स त्वं गच्छ मयोक्तं ते यदेतत्सर्वमादृतः ।
तदाचक्ष्वासुरेन्द्राय स च युक्तं करोतु यत् ॥ ५.१२९॥

sa tvaṁ gaccha mayoktaṁ te yadetatsarvamādṛtaḥ ।
tadācakṣvāsurendrāya sa ca yuktaṁ karotu yat ॥ 5.129॥

sa tvam gachchha mayoktam te yadetatsarvamādritah ।
tadāchakshvāsurendrāya sa cha yuktam karotu yat ॥ 5.129॥

(अतः) तुम जाओ; मैंने तुमसे जो यह सब कहा है, उसे आदरपूर्वक असुरेन्द्र से कह देना; और (फिर) वह जो उचित समझे, सो करे।'

Go you then; tell the lord of asuras with care all this that I have said — and let him do what is fitting.'

Samāpti

॥ स्वस्ति श्रीमार्कण्डेयपुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये
देव्या दूतसंवादो नाम पञ्चमोऽध्यायः ॥ ५॥
उवाच ९, त्रिपान्मन्त्राः ६६, श्लोकाः ५४,
एवमादितः ॥ ३८८॥

॥ svasti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe sāvarṇike manvantare devīmāhātmye
devyā dūtasaṁvādo nāma pañcamo'dhyāyaḥ ॥ 5॥
uvāca 9, tripānmantrāḥ 66, ślokāḥ 54,
evamāditaḥ ॥ 388॥

॥ svasti shrīmārkandeyapurāne sāvarnike manvantare devīmāhātmye
devyā dūtasamvādo nāma panchamo'dhyāyah ॥ 5॥
uvācha 9, tripānmantrāh 66, shlokāh 54,
evamāditah ॥ 388॥

इस प्रकार श्रीमार्कण्डेय पुराण में, सावर्णिक मन्वन्तर (की कथा) में, देवीमाहात्म्य में 'देवी और दूत का संवाद' नामक पंचम अध्याय (सम्पूर्ण हुआ)। (इसमें) उवाच ९, त्रिपाद मन्त्र ६६, श्लोक ५४; इस प्रकार आदि से (कुल) ३८८ (मन्त्र हुए)।

Thus, in the Markandeya Purana, in the account of the Savarnika Manvantara, in the Devi Mahatmya, ends the fifth chapter, named 'The Conversation of the Goddess with the Envoy'. Uvachas 9, tripād mantras 66, shlokas 54 — thus 388 in all from the beginning.

Frequently asked questions

What is the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada)?

Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) (दुर्गा सप्तशती — पञ्चमोऽध्यायः) is a durga saptashati dedicated to Mahasarasvati · Devi. The Durga Saptashati, also called the Devi Mahatmya, is a 700-verse scripture of the Goddess from the Markandeya Purana, recited especially during Navratri.

Which deity is the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) dedicated to?

The Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) is dedicated to Mahasarasvati · Devi.

Is the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada)?

The Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) is drawn from Markandeya Purana, Devi Mahatmya — Sage Markandeya (Sanskrit).

Can I read the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) online for free?

Yes - the Durga Saptashati — Adhyāya 5 (Devi-Duta Samvada) is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.