Backवापस

Maa Durga (Chandika)

कीलकम् (कीलक स्तोत्रम्)

Keelakam (Keelaka Stotram)

Mārkaṇḍeya-proktam — aṅga (pāṭha-vidhi) of the Durgā Saptaśatī

The "pin" (kīlaka) with which Mahādeva locked the power of the Saptaśatī — recited before the main pāṭha to unfasten that seal, so the recitation bears its full fruit of wellbeing, prosperity and liberation.

Viniyoga

ॐ अस्य श्रीकीलकमन्त्रस्य शिव ऋषिः, अनुष्टुप् छन्दः, श्रीमहासरस्वती देवता, श्रीजगदम्बाप्रीत्यर्थं सप्तशतीपाठाङ्गत्वेन जपे विनियोगः ॥

oṃ asya śrī-kīlaka-mantrasya śiva ṛṣiḥ, anuṣṭup chandaḥ, śrī-mahāsarasvatī devatā, śrī-jagadambā-prītyarthaṃ saptaśatī-pāṭhāṅgatvena jape viniyogaḥ ||

Om asya shree-keelaka-mantrasya shiva rishih, anushtup chhandah, shree-mahaasarasvatee devataa, shree-jagadambaa-preetyartham saptashatee-paathaangatvena jape viniyogah.

ॐ इस श्रीकीलक मन्त्र के ऋषि शिव हैं, छन्द अनुष्टुप् है, देवता श्रीमहासरस्वती हैं; श्रीजगदम्बा की प्रसन्नता के लिए सप्तशती-पाठ के अंग रूप में इसका जप में विनियोग होता है।

Oṁ — of this Kīlaka mantra Śiva is the seer, Anuṣṭubh the metre, Śrī Mahāsarasvatī the deity; it is employed in japa, as a limb of the Saptaśatī recitation, for the pleasure of the Mother of the world.

ॐ नमश्चण्डिकायै ॥

oṃ namaś-caṇḍikāyai ||

Om namash-chandikaayai.

ॐ चण्डिका देवी को नमस्कार।

Oṁ — salutations to Caṇḍikā.

मार्कण्डेय उवाच — Mārkaṇḍeya said

ॐ विशुद्धज्ञानदेहाय त्रिवेदीदिव्यचक्षुषे । श्रेयःप्राप्तिनिमित्ताय नमः सोमार्धधारिणे ॥ १॥

oṃ viśuddha-jñāna-dehāya trivedī-divya-cakṣuṣe | śreyaḥ-prāpti-nimittāya namaḥ somārdha-dhāriṇe ||1||

Om vishuddha-jnaana-dehaaya trivedee-divya-chakshushe, shreyah-praapti-nimittaaya namah somaardha-dhaarine.

विशुद्ध ज्ञान ही जिनका देह है, तीनों वेद ही जिनके दिव्य नेत्र हैं, जो श्रेय की प्राप्ति के निमित्त हैं — उन अर्धचन्द्रधारी शिव को नमस्कार।

Salutations to him whose body is pure knowledge, whose divine eyes are the three Vedas, the cause of the attainment of the highest good — the bearer of the crescent moon.

सर्वमेतद्विजानीयान्मन्त्राणामपि कीलकम् । सोऽपि क्षेममवाप्नोति सततं जाप्यतत्परः ॥ २॥

sarvam-etad vijānīyān mantrāṇām-api kīlakam | so'pi kṣemam-avāpnoti satataṃ jāpya-tatparaḥ ||2||

Sarvam-etad vijaaneeyaan mantraanaam-api keelakam, so-pi kshemam-avaapnoti satatam jaapya-tatparah.

इस (कीलक) को सब मन्त्रों की भी कील (कुंजी) जानना चाहिए; जो सदा इसके जप में तत्पर रहता है, वह भी क्षेम प्राप्त करता है।

Know this to be the very pin (kīlaka) of all mantras; he who is ever intent on this recitation attains wellbeing.

सिद्ध्यन्त्युच्चाटनादीनि वस्तूनि सकलान्यपि । एतेन स्तुवतां देवीं स्तोत्रमात्रेण सिद्ध्यति ॥ ३॥

siddhyanty-uccāṭanādīni vastūni sakalāny-api | etena stuvatāṃ devīṃ stotra-mātreṇa siddhyati ||3||

Siddhyanty-uchchaatanaadeeni vastooni sakalaany-api, etena stuvataam deveem stotra-maatrena siddhyati.

उच्चाटन आदि समस्त (तांत्रिक) प्रयोग सिद्ध हो जाते हैं; जो इस (सप्तशती) से देवी की स्तुति करते हैं, उनके लिए केवल स्तोत्र-पाठ से ही सब सिद्ध हो जाता है।

All rites such as uccāṭana are accomplished; for those who praise the Goddess with this, everything is achieved by the mere hymn.

न मन्त्रो नौषधं तत्र न किञ्चिदपि विद्यते । विना जाप्येन सिद्ध्येत सर्वमुच्चाटनादिकम् ॥ ४॥

na mantro nauṣadhaṃ tatra na kiñcid-api vidyate | vinā jāpyena siddhyeta sarvam-uccāṭanādikam ||4||

Na mantro naushadham tatra na kinchid-api vidyate, vinaa jaapyena siddhyeta sarvam-uchchaatanaadikam.

वहाँ न किसी अन्य मन्त्र की आवश्यकता है, न औषध की, न और किसी वस्तु की; किन्तु इस जप के बिना उच्चाटन आदि कुछ भी सिद्ध नहीं होता।

No other mantra is needed there, no herb, nothing at all; yet without this recitation no rite, uccāṭana or other, succeeds.

समग्राण्यपि सिद्ध्यन्ति लोकशङ्कामिमां हरः । कृत्वा निमन्त्रयामास सर्वमेवमिदं शुभम् ॥ ५॥

samagrāṇy-api siddhyanti loka-śaṅkām-imāṃ haraḥ | kṛtvā nimantrayāmāsa sarvam-evam-idaṃ śubham ||5||

Samagraany-api siddhyanti loka-shankaam-imaam harah, kritvaa nimantrayaamaasa sarvam-evam-idam shubham.

"(इससे) सभी कार्य सम्पूर्ण सिद्ध होते हैं" — लोगों की इस शंका को देखकर शिव ने इस सम्पूर्ण शुभ (शक्ति) को नियन्त्रित कर दिया।

"All things indeed are accomplished by it" — foreseeing this presumption of the world, Hara bound and regulated all this auspicious power.

स्तोत्रं वै चण्डिकायास्तु तच्च गुप्तं चकार सः । समाप्तिर्न च पुण्यस्य तां यथावन्नियन्त्रणाम् ॥ ६॥

stotraṃ vai caṇḍikāyās-tu tac-ca guptaṃ cakāra saḥ | samāptir-na ca puṇyasya tāṃ yathāvan-niyantraṇām ||6||

Stotram vai chandikaayaas-tu tach-cha guptam chakaara sah, samaaptir-na cha punyasya taam yathaavan-niyantranaam.

उन्होंने चण्डिका के उस स्तोत्र (की शक्ति) को गुप्त कर दिया, और उस पर यथोचित नियन्त्रण रखा, जिससे (पाठ के) पुण्य का अन्त न हो।

That hymn of Caṇḍikā he made secret, and set upon it due restraint, that its merit might never come to an end.

सोऽपि क्षेममवाप्नोति सर्वमेव न संशयः । कृष्णायां वा चतुर्दश्यामष्टम्यां वा समाहितः ॥ ७॥

so'pi kṣemam-avāpnoti sarvam-eva na saṃśayaḥ | kṛṣṇāyāṃ vā caturdaśyām-aṣṭamyāṃ vā samāhitaḥ ||7||

So-pi kshemam-avaapnoti sarvam-eva na samshayah, krishnaayaam vaa chaturdashyaam-ashtamyaam vaa samaahitah.

जो कृष्ण पक्ष की चतुर्दशी अथवा अष्टमी को एकाग्रचित्त होकर (जप करता है), वह भी सम्पूर्ण क्षेम प्राप्त करता है — इसमें संशय नहीं।

He who, recollected, recites on the dark fortnight’s fourteenth or eighth day — he too gains every wellbeing; of this there is no doubt.

ददाति प्रतिगृह्णाति नान्यथैषा प्रसीदति । इत्थं रूपेण कीलेन महादेवेन कीलितम् ॥ ८॥

dadāti pratigṛhṇāti nānyathaiṣā prasīdati | itthaṃ rūpeṇa kīlena mahādevena kīlitam ||8||

Dadaati pratigrihnaati naanyathaishaa praseedati, ittham roopena keelena mahaadevena keelitam.

जो (सर्वस्व देवी को) समर्पित करता है और (प्रसाद रूप में) ग्रहण करता है, उसी पर देवी प्रसन्न होती हैं, अन्यथा नहीं — इस प्रकार की कील से महादेव ने इसे कीलित किया है।

To him who gives all and receives it back as grace she is gracious, not otherwise — with a pin of this kind has Mahādeva pinned it fast.

यो निष्कीलां विधायैनां नित्यं जपति संस्फुटम् । स सिद्धः स गणः सोऽपि गन्धर्वो जायते नरः ॥ ९॥

yo niṣkīlāṃ vidhāyaināṃ nityaṃ japati saṃsphuṭam | sa siddhaḥ sa gaṇaḥ so'pi gandharvo jāyate naraḥ ||9||

Yo nishkeelaam vidhaayainaam nityam japati samsphutam, sa siddhah sa ganah so-pi gandharvo jaayate narah.

जो इस (सप्तशती) को निष्कील करके नित्य स्पष्ट उच्चारणपूर्वक जप करता है, वह मनुष्य सिद्ध होता है, वही (शिव का) गण और गन्धर्व भी हो जाता है।

He who, unloosing the pin, recites it daily and distinctly — that man becomes a siddha, a gaṇa, even a gandharva.

न चैवाप्यटतस्तस्य भयं क्वापीह जायते । नापमृत्युवशं याति मृतो मोक्षमवाप्नुयात् ॥ १०॥

na caivāpy-aṭatas-tasya bhayaṃ kvāpīha jāyate | nāpamṛtyu-vaśaṃ yāti mṛto mokṣam-avāpnuyāt ||10||

Na chaivaapy-atatas-tasya bhayam kvaapeeha jaayate, naapamrityu-vasham yaati mrito moksham-avaapnuyaat.

(कहीं भी) विचरते हुए उसे इस लोक में कहीं भय नहीं होता; वह अपमृत्यु के वश में नहीं पड़ता और देह छोड़ने पर मोक्ष प्राप्त करता है।

Wandering anywhere, no fear arises for him in this world; he falls not into untimely death, and dying he attains liberation.

ज्ञात्वा प्रारभ्य कुर्वीत ह्यकुर्वाणो विनश्यति । ततो ज्ञात्वैव सम्पन्नमिदं प्रारभ्यते बुधैः ॥ ११॥

jñātvā prārabhya kurvīta hy-akurvāṇo vinaśyati | tato jñātvaiva sampannam-idaṃ prārabhyate budhaiḥ ||11||

Jnaatvaa praarabhya kurveeta hy-akurvaano vinashyati, tato jnaatvaiva sampannam-idam praarabhyate budhaih.

(कीलक-विधि को) जानकर ही आरम्भ कर पाठ करना चाहिए; (जाने बिना) न करनेवाला नष्ट हो जाता है। इसीलिए बुधजन इसे जानकर ही इस सम्पन्न (पाठ) का आरम्भ करते हैं।

Knowing it one should begin and perform; without it one comes to ruin. Therefore the wise undertake this perfect recitation only after they know.

सौभाग्यादि च यत्किञ्चिद्दृश्यते ललनाजने । तत्सर्वं तत्प्रसादेन तेन जाप्यमिदं शुभम् ॥ १२॥

saubhāgyādi ca yat-kiñcid dṛśyate lalanā-jane | tat-sarvaṃ tat-prasādena tena jāpyam-idaṃ śubham ||12||

Saubhaagyaadi cha yat-kinchid drishyate lalanaa-jane, tat-sarvam tat-prasaadena tena jaapyam-idam shubham.

स्त्रीजनों में जो कुछ सौभाग्य आदि दिखाई देता है, वह सब उन्हीं देवी के प्रसाद से है; इसलिए यह शुभ (स्तोत्र) जपने योग्य है।

Whatever good fortune and grace is seen among women — all that is by her favour; therefore this auspicious hymn is to be recited.

शनैस्तु जप्यमानेऽस्मिन् स्तोत्रे सम्पत्तिरुच्चकैः । भवत्येव समग्रापि ततः प्रारभ्यमेव तत् ॥ १३॥

śanais-tu japyamāne'smin stotre sampattir-uccakaiḥ | bhavaty-eva samagrāpi tataḥ prārabhyam-eva tat ||13||

Shanais-tu japyamaane-smin stotre sampattir-uchchakaih, bhavaty-eva samagraapi tatah praarabhyam-eva tat.

इस स्तोत्र का धीरे-धीरे (निरन्तर) जप करते रहने पर भी उत्तम और सम्पूर्ण सम्पत्ति अवश्य होती है; अतः इसका आरम्भ करना ही चाहिए।

Even when this hymn is softly, steadily recited, abundant prosperity surely arises in full; therefore it should indeed be undertaken.

ऐश्वर्यं यत्प्रसादेन सौभाग्यारोग्यसम्पदः । शत्रुहानिः परो मोक्षः स्तूयते सा न किं जनैः ॥ १४॥

aiśvaryaṃ yat-prasādena saubhāgyārogya-sampadaḥ | śatru-hāniḥ paro mokṣaḥ stūyate sā na kiṃ janaiḥ ||14||

Aishvaryam yat-prasaadena saubhaagyaarogya-sampadah, shatru-haanih paro mokshah stooyate saa na kim janaih.

जिनके प्रसाद से ऐश्वर्य, सौभाग्य, आरोग्य और सम्पदाएँ, शत्रु का नाश तथा परम मोक्ष प्राप्त होता है — उन देवी की स्तुति लोग क्यों न करें?

She by whose grace come lordship, good fortune, health and riches, the fall of foes and supreme liberation — why should people not praise her?

Colophon

॥ इति देव्याः कीलकस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥

|| iti devyāḥ kīlaka-stotraṃ sampūrṇam ||

Iti devyaah keelaka-stotram sampoornam.

इस प्रकार देवी का कीलक स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।

Thus ends the Kīlaka Stotram of the Goddess.

Frequently asked questions

What is the Keelakam (Keelaka Stotram)?

Keelakam (Keelaka Stotram) (कीलकम् (कीलक स्तोत्रम्)) is a stotram dedicated to Durga (Chandika). A Stotram is a hymn of praise in Sanskrit verse that glorifies a deity and is recited to earn merit and the deity's grace.

Which deity is the Keelakam (Keelaka Stotram) dedicated to?

The Keelakam (Keelaka Stotram) is dedicated to Durga (Chandika).

Is the Keelakam (Keelaka Stotram) available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Keelakam (Keelaka Stotram) is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Keelakam (Keelaka Stotram)?

The Keelakam (Keelaka Stotram) is drawn from Mārkaṇḍeya-proktam — aṅga (pāṭha-vidhi) of the Durgā Saptaśatī.

Can I read the Keelakam (Keelaka Stotram) online for free?

Yes - the Keelakam (Keelaka Stotram) is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.