जेतुं यस्त्रिपुरं हरेण हरिणा व्याजाद्बलिं बध्नता स्रष्टुं वारिभवोद्भवेन भुवनं शेषेण धर्तुं धराम् । पार्वत्या महिषासुरप्रमथने सिद्धाधिपैः सिद्धये ध्यातः पञ्चशरेण विश्वजितये पायात्स नागाननः ॥ १॥
jetuṃ yas-tripuraṃ hareṇa hariṇā vyājād-baliṃ badhnatā sraṣṭuṃ vāri-bhavodbhavena bhuvanaṃ śeṣeṇa dhartuṃ dharām | pārvatyā mahiṣāsura-pramathane siddhādhipaiḥ siddhaye dhyātaḥ pañca-śareṇa viśva-jitaye pāyāt-sa nāgānanaḥ ||1||
Jetum yas tripuram Harena Harinaa vyaajaad balim badhnataa, srashtum vaari-bhavodbhavena bhuvanam Sheshena dhartum dharaam; Paarvatyaa Mahishaasura-pramathane siddhaadhipaih siddhaye, dhyaatah pancha-sharena vishva-jitaye paayaat sa naagaananah.
त्रिपुर को जीतने के लिए शिव ने, छल से बलि को बाँधते हुए विष्णु ने, जगत की सृष्टि के लिए कमल-जन्मा ब्रह्मा ने, पृथ्वी धारण करने के लिए शेष ने, महिषासुर-मर्दन में पार्वती ने, सिद्धि के लिए सिद्धों के अधिपतियों ने और विश्व को जीतने के लिए कामदेव ने जिनका ध्यान किया — वे गजमुख (नागानन) हमारी रक्षा करें।
He whom Śiva contemplated to conquer Tripura, Viṣṇu while binding Bali by stratagem, the lotus-born Brahmā to create the world, Śeṣa to uphold the earth, Pārvatī in crushing Mahiṣāsura, the lords of siddhas for attainment, and the five-arrowed Kāma to win the world — may that elephant-faced one protect us.
विघ्नध्वान्तनिवारणैकतरणिर्विघ्नाटवीहव्यवाड् विघ्नव्यालकुलाभिमानगरुडो विघ्नेभपञ्चाननः । विघ्नोत्तुङ्गगिरिप्रभेदनपविर्विघ्नाम्बुधेर्वाडवो विघ्नाघौघघनप्रचण्डपवनो विघ्नेश्वरः पातु नः ॥ २॥
vighna-dhvānta-nivāraṇaika-taraṇir-vighnāṭavī-havyavāḍ vighna-vyāla-kulābhimāna-garuḍo vighnebha-pañcānanaḥ | vighnottuṅga-giri-prabhedana-pavir-vighnāmbudher-vāḍavo vighnāghaugha-ghana-pracaṇḍa-pavano vighneśvaraḥ pātu naḥ ||2||
Vighna-dhvaanta-nivaaranaika-taranir vighnaatavee-havyavaad, vighna-vyaala-kulaabhimaana-garudo vighnebha-panchaananah; vighnottunga-giri-prabhedana-pavir vighnaambudher vaadavo, vighnaaghaugha-ghana-prachanda-pavano Vighneshvarah paatu nah.
जो विघ्न-रूपी अन्धकार को हटाने के एकमात्र सूर्य हैं, विघ्न-रूपी वन के दावानल, विघ्न-रूपी सर्पकुल के गर्व के लिए गरुड़, विघ्न-रूपी हाथियों के लिए सिंह, विघ्न-रूपी ऊँचे पर्वत को तोड़ने के वज्र, विघ्न-रूपी समुद्र के बड़वानल और विघ्न-पापों के घने मेघों के लिए प्रचण्ड पवन हैं — वे विघ्नेश्वर हमारी रक्षा करें।
The one sun that dispels the darkness of obstacles, the forest-fire to the jungle of obstacles, the Garuḍa to the pride of the serpent-brood of obstacles, the lion to the elephants of obstacles, the thunderbolt that splits the towering mountain of obstacles, the submarine fire to the ocean of obstacles, the tempest to the massed clouds of obstacle-sins — may that Lord of obstacles protect us.
खर्वं स्थूलतनुं गजेन्द्रवदनं लम्बोदरं सुन्दरं प्रस्यन्दन्मदगन्धलुब्धमधुपव्यालोलगण्डस्थलम् । दन्ताघातविदारितारिरुधिरैः सिन्दूरशोभाकरं वन्दे शैलसुतासुतं गणपतिं सिद्धिप्रदं कामदम् ॥ ३॥
kharvaṃ sthūla-tanuṃ gajendra-vadanaṃ lambodaraṃ sundaraṃ prasyandan-mada-gandha-lubdha-madhupa-vyālola-gaṇḍa-sthalam | dantāghāta-vidāritāri-rudhiraiḥ sindūra-śobhākaraṃ vande śaila-sutā-sutaṃ gaṇapatiṃ siddhi-pradaṃ kāmadam ||3||
Kharvam sthoola-tanum gajendra-vadanam lambodaram sundaram, prasyandan-mada-gandha-lubdha-madhupa-vyaalola-ganda-sthalam; dantaaghaata-vidaaritaari-rudhiraih sindoora-shobhaakaram, vande shaila-sutaa-sutam Ganapatim siddhi-pradam kaamadam.
नाटे, स्थूल शरीरवाले, गजेन्द्र-मुख, लम्बोदर, सुन्दर; जिनके गण्डस्थल पर बहते मद की गन्ध के लोभी भौंरे मँडराते हैं; दन्त-प्रहार से विदीर्ण शत्रुओं के रुधिर से जो सिन्दूर-सी शोभा धारण करते हैं — शैलसुता (पार्वती) के पुत्र, सिद्धि देनेवाले, कामनापूरक गणपति की मैं वन्दना करता हूँ।
Short and stout of body, elephant-faced, pot-bellied, beautiful; his temples astir with bees greedy for the fragrance of his flowing ichor; adorned as if with vermilion by the blood of foes torn by his tusk — I adore Gaṇapati, son of the mountain's daughter, granter of attainment and desires.
गजाननाय महसे प्रत्यूहतिमिरच्छिदे । अपारकरुणापूरतरङ्गितदृशे नमः ॥ ४॥
gajānanāya mahase pratyūha-timira-cchide | apāra-karuṇā-pūra-taraṅgita-dṛśe namaḥ ||4||
Gajaanaanaaya mahase pratyooha-timira-chchhide, apaara-karunaa-poora-tarangita-drishe namah.
विघ्न-रूपी अन्धकार को काटनेवाले, अपार करुणा के प्रवाह से तरंगित दृष्टिवाले, तेज-स्वरूप गजानन को नमस्कार।
Salutations to Gajānana — pure splendour, cleaver of the darkness of hindrances, his glance rippling with a boundless flood of compassion.
अगजाननपद्मार्कं गजाननमहर्निशम् । अनेकदन्तं भक्तानामेकदन्तमुपास्महे ॥ ५॥
agajānana-padmārkaṃ gajānanam-aharniśam | anekadaṃ-taṃ bhaktānām-ekadantam-upāsmahe ||5||
Agajaanana-padmaarkam gajaananam aharnisham, anekadam tam bhaktaanaam ekadantam upaasmahe.
अगजा (पार्वती) के मुख-कमल को खिलानेवाले सूर्य-रूप गजानन की हम अहर्निश उपासना करते हैं — जो भक्तों को अनेक वर देनेवाले (अनेकदं तं) एकदन्त हैं।
Day and night we worship Gajānana — the sun to the lotus-face of Agajā (Pārvatī), the single-tusked one who grants his devotees many a boon.
श्वेताङ्गं श्वेतवस्त्रं सितकुसुमगणैः पूजितं श्वेतगन्धैः क्षीराब्धौ रत्नदीपैः सुरनरतिलकं रत्नसिंहासनस्थम् । दोर्भिः पाशाङ्कुशाब्जाभयवरमनसं चन्द्रमौलिं त्रिनेत्रं ध्यायेच्छान्त्यर्थमीशं गणपतिममलं श्रीसमेतं प्रसन्नम् ॥ ६॥
śvetāṅgaṃ śveta-vastraṃ sita-kusuma-gaṇaiḥ pūjitaṃ śveta-gandhaiḥ kṣīrābdhau ratna-dīpaiḥ sura-nara-tilakaṃ ratna-siṃhāsana-stham | dorbhiḥ pāśāṅkuśābjābhaya-vara-manasaṃ candra-mauliṃ tri-netraṃ dhyāyec-chānty-artham-īśaṃ gaṇapatim-amalaṃ śrī-sametaṃ prasannam ||6||
Shvetaangam shveta-vastram sita-kusuma-ganaih poojitam shveta-gandhaih, ksheeraabdhau ratna-deepaih sura-nara-tilakam ratna-simhaasana-stham; dorbhih paashaankushaabjaabhaya-vara-manasam chandra-maulim tri-netram, dhyaayech chhaanty-artham eesham Ganapatim amalam shree-sametam prasannam.
श्वेत अंग, श्वेत वस्त्रवाले, श्वेत पुष्पों और श्वेत गन्धों से पूजित; क्षीरसागर में रत्नदीपों के बीच, देवों-मनुष्यों के तिलक (शिरोमणि), रत्न-सिंहासन पर विराजमान; भुजाओं में पाश, अंकुश, कमल और अभय-वर धारण किये, चन्द्रमौलि, त्रिनेत्र — शान्ति के लिए श्री-सहित, निर्मल, प्रसन्न उन ईश गणपति का ध्यान करना चाहिए।
White-limbed, white-robed, worshipped with white flowers and white unguents; on the ocean of milk amid jewelled lamps, crest-jewel of gods and men, seated on a gem-set throne; bearing in his arms noose, goad, lotus and the gestures of fearlessness and boon; moon-crowned, three-eyed — for peace one should meditate on that stainless Lord Gaṇapati, gracious, with Śrī at his side.
आवाहये तं गणराजदेवं रक्तोत्पलाभासमशेषवन्द्यम् । विघ्नान्तकं विघ्नहरं गणेशं भजामि रौद्रं सहितं च सिद्धया ॥ ७॥
āvāhaye taṃ gaṇa-rāja-devaṃ raktotpalābhāsam-aśeṣa-vandyam | vighnāntakaṃ vighna-haraṃ gaṇeśaṃ bhajāmi raudraṃ sahitaṃ ca siddhyā ||7||
Aavaahaye tam gana-raaja-devam raktotpalaabhaasam ashesha-vandyam, vighnaantakam vighna-haram Ganesham bhajaami raudram sahitam cha siddhyaa.
मैं उन गणराज देव का आवाहन करता हूँ, जो रक्त-कमल की आभावाले और सबके वन्दनीय हैं; विघ्नों का अन्त करनेवाले, विघ्नहारी, तेजोमय (रौद्र) और सिद्धि-सहित गणेश को मैं भजता हूँ।
I invoke that divine King of the gaṇas — radiant as a red lotus, revered by all; I worship Gaṇeśa, ender and remover of obstacles, blazing in power, accompanied by Siddhi.
यं ब्रह्म वेदान्तविदो वदन्ति परं प्रधानं पुरुषं तथान्ये । विश्वोद्गतेः कारणमीश्वरं वा तस्मै नमो विघ्नविनाशनाय ॥ ८॥
yaṃ brahma vedānta-vido vadanti paraṃ pradhānaṃ puruṣaṃ tathānye | viśvodgateḥ kāraṇam-īśvaraṃ vā tasmai namo vighna-vināśanāya ||8||
Yam brahma vedaanta-vido vadanti param pradhaanam purusham tathaanye, vishvodgateh kaaranam eeshvaram vaa tasmai namo vighna-vinaashanaaya.
वेदान्त के ज्ञाता जिन्हें परब्रह्म कहते हैं, अन्य जिन्हें प्रधान (प्रकृति) या पुरुष कहते हैं, और कोई जिन्हें विश्व की उत्पत्ति का कारण ईश्वर कहते हैं — उन विघ्नविनाशन को नमस्कार।
Whom the knowers of Vedānta call the supreme Brahman, others Pradhāna or Puruṣa, or the Lord who is the cause of the world's arising — to him, the destroyer of obstacles, salutations.
विघ्नेश वीर्याणि विचित्रकाणि वन्दीजनैर्मागधकैः स्मृतानि । श्रुत्वा समुत्तिष्ठ गजानन त्वं ब्राह्मे जगन्मङ्गलकं कुरुष्व ॥ ९॥
vighneśa vīryāṇi vicitrakāṇi vandī-janair-māgadhakaiḥ smṛtāni | śrutvā samuttiṣṭha gajānana tvaṃ brāhme jagan-maṅgalakaṃ kuruṣva ||9||
Vighnesha veeryaani vichitrakaani vandee-janair maagadhakaih smritaani, shrutvaa samuttishtha Gajaanana tvam braahme jagan-mangalakam kurushva.
हे विघ्नेश! वन्दीजनों और मागधों (स्तुति-गायकों) द्वारा स्मरण किये गये अपने विचित्र पराक्रमों को सुनकर, हे गजानन! उठिए और ब्राह्म-मुहूर्त में जगत का मंगल कीजिए।
O Lord of obstacles! Hearing your wondrous deeds recalled by bards and panegyrists, arise, O Gajānana, and in the hour of Brahmā work the world's good.
गणेश हेरम्ब गजाननेति महोदर स्वानुभवप्रकाशिन् । वरिष्ठ सिद्धिप्रिय बुद्धिनाथ वदन्त एवं त्यजत प्रभीतीः ॥ १०॥
gaṇeśa heramba gajānaneti mahodara svānubhava-prakāśin | variṣṭha siddhi-priya buddhi-nātha vadanta evaṃ tyajata prabhītīḥ ||10||
Ganesha Heramba Gajaananeti Mahodara svaanubhava-prakaashin, varishtha siddhi-priya buddhi-naatha vadanta evam tyajata prabheeteeh.
"गणेश! हेरम्ब! गजानन! महोदर! स्वानुभव को प्रकाशित करनेवाले! वरिष्ठ! सिद्धिप्रिय! बुद्धिनाथ!" — इस प्रकार (उनके नाम) कहते हुए सब भय त्याग दो।
"Gaṇeśa! Heramba! Gajānana! Mahodara! Revealer of self-experience! Most eminent! Beloved of Siddhi! Lord of intellect!" — speaking thus, cast off all fears.
अनेकविघ्नान्तक वक्रतुण्ड स्वसंज्ञवासिंश्च चतुर्भुजेति । कवीश देवान्तकनाशकारिन् वदन्त एवं त्यजत प्रभीतीः ॥ ११॥
aneka-vighnāntaka vakra-tuṇḍa sva-saṃjña-vāsiṃś-ca catur-bhujeti | kavīśa devāntaka-nāśa-kārin vadanta evaṃ tyajata prabhītīḥ ||11||
Aneka-vighnaantaka Vakra-tunda sva-samjna-vaasimsh cha chatur-bhujeti, kaveesha Devaantaka-naasha-kaarin vadanta evam tyajata prabheeteeh.
"अनेक विघ्नों का अन्त करनेवाले! वक्रतुण्ड! अपनी संज्ञा (स्व-स्वरूप) में निवास करनेवाले! चतुर्भुज! कवियों के ईश! देवान्तक (असुर) का नाश करनेवाले!" — इस प्रकार कहते हुए सब भय त्याग दो।
"Ender of countless obstacles! Vakratuṇḍa! Dweller in your own true name! Four-armed! Lord of poets! Slayer of the demon Devāntaka!" — speaking thus, cast off all fears.
अनन्तचिद्रूपमयं गणेशं ह्यभेदभेदादिविहीनमाद्यम् । हृदि प्रकाशस्य धरं स्वधीस्थं तमेकदन्तं शरणं व्रजामः ॥ १२॥
ananta-cid-rūpa-mayaṃ gaṇeśaṃ hy-abheda-bhedādi-vihīnam-ādyam | hṛdi prakāśasya dharaṃ svadhī-sthaṃ tam-ekadantaṃ śaraṇaṃ vrajāmaḥ ||12||
Ananta-chid-roopa-mayam Ganesham hy-abheda-bhedaadi-viheenam aadyam, hridi prakaashasya dharam svadhee-stham tam ekadantam sharanam vrajaamah.
जो अनन्त चैतन्य-स्वरूप हैं, भेद-अभेद आदि (द्वन्द्वों) से रहित आद्य हैं, हृदय में प्रकाश धारण करनेवाले और हमारी बुद्धि में स्थित हैं — उन एकदन्त की हम शरण लेते हैं।
Gaṇeśa of infinite consciousness, the primal one beyond difference and non-difference, bearer of the light within the heart, abiding in our understanding — in that single-tusked one we take refuge.
विश्वादिभूतं हृदि योगिनां वै प्रत्यक्षरूपेण विभान्तमेकम् । सदा निरालम्बसमाधिगम्यं तमेकदन्तं शरणं व्रजामः ॥ १३॥
viśvādi-bhūtaṃ hṛdi yogināṃ vai pratyakṣa-rūpeṇa vibhāntam-ekam | sadā nirālamba-samādhi-gamyaṃ tam-ekadantaṃ śaraṇaṃ vrajāmaḥ ||13||
Vishvaadi-bhootam hridi yoginaam vai pratyaksha-roopena vibhaantam ekam, sadaa niraalamba-samaadhi-gamyam tam ekadantam sharanam vrajaamah.
जो विश्व आदि के मूल हैं, योगियों के हृदय में प्रत्यक्ष रूप से प्रकाशित एकमात्र तत्त्व हैं, और सदा निरालम्ब समाधि से ही प्राप्य हैं — उन एकदन्त की हम शरण लेते हैं।
The source of the universe, the One shining manifest in the hearts of yogis, ever attainable only through supportless samādhi — in that single-tusked one we take refuge.
यदीयवीर्येण समर्थभूता माया तया संरचितं च विश्वम् । नागात्मकं ह्यात्मतया प्रतीतं तमेकदन्तं शरणं व्रजामः ॥ १४॥
yadīya-vīryeṇa samartha-bhūtā māyā tayā saṃracitaṃ ca viśvam | nāgātmakaṃ hy-ātmatayā pratītaṃ tam-ekadantaṃ śaraṇaṃ vrajāmaḥ ||14||
Yadeeya-veeryena samartha-bhootaa maayaa tayaa samrachitam cha vishvam, naagaatmakam hy-aatmatayaa prateetam tam ekadantam sharanam vrajaamah.
जिनकी शक्ति से समर्थ होकर माया ने इस विश्व की रचना की, और जो (सर्पवत् मिथ्या) इस जगत् में आत्म-रूप से प्रतीत होते हैं — उन एकदन्त की हम शरण लेते हैं।
By whose power māyā, thus enabled, fashioned this universe — which, serpent-like (an appearance), is yet experienced as the Self — in that single-tusked one we take refuge.
सर्वान्तरे संस्थितमेकमूढं यदाज्ञया सर्वमिदं विभाति । अनन्तरूपं हृदि बोधकं वै तमेकदन्तं शरणं व्रजामः ॥ १५॥
sarvāntare saṃsthitam-ekam-ūḍhaṃ yad-ājñayā sarvam-idaṃ vibhāti | ananta-rūpaṃ hṛdi bodhakaṃ vai tam-ekadantaṃ śaraṇaṃ vrajāmaḥ ||15||
Sarvaantare samsthitam ekam oodham yad-aajnayaa sarvam idam vibhaati, ananta-roopam hridi bodhakam vai tam ekadantam sharanam vrajaamah.
जो सबके भीतर एक रूप से (गूढ़) स्थित हैं, जिनकी आज्ञा से यह सब प्रकाशित होता है, जो अनन्तरूप हैं और हृदय में बोध जगानेवाले हैं — उन एकदन्त की हम शरण लेते हैं।
Seated hidden as the One within all, by whose command all this shines forth, of endless forms, the awakener within the heart — in that single-tusked one we take refuge.
यं योगिनो योगबलेन साध्यं कुर्वन्ति तं कः स्तवनेन नौति । अतः प्रणामेन सुसिद्धिदोऽस्तु तमेकदन्तं शरणं व्रजामः ॥ १६॥
yaṃ yogino yoga-balena sādhyaṃ kurvanti taṃ kaḥ stavanena nauti | ataḥ praṇāmena su-siddhi-do'stu tam-ekadantaṃ śaraṇaṃ vrajāmaḥ ||16||
Yam yogino yoga-balena saadhyam kurvanti tam kah stavanena nauti, atah pranaamena su-siddhi-do'stu tam ekadantam sharanam vrajaamah.
योगी जिन्हें योगबल से ही प्राप्त कर पाते हैं, उनकी स्तुति भला कौन कर सकता है? अतः प्रणाम मात्र से ही वे उत्तम सिद्धि देनेवाले हों — उन एकदन्त की हम शरण लेते हैं।
Whom yogis attain only by the strength of yoga — who can truly praise him with hymns? May he therefore grant high attainment for a mere bow — in that single-tusked one we take refuge.
देवेन्द्रमौलिमन्दारमकरन्दकणारुणाः । विघ्नान् हरन्तु हेरम्बचरणाम्बुजरेणवः ॥ १७॥
devendra-mauli-mandāra-makaranda-kaṇāruṇāḥ | vighnān harantu heramba-caraṇāmbuja-reṇavaḥ ||17||
Devendra-mauli-mandaara-makaranda-kanaarunaah, vighnaan harantu Heramba-charanaambuja-renavah.
देवेन्द्र के मुकुट के मन्दार-पुष्पों के मकरन्द-कणों से अरुण हुई हेरम्ब के चरण-कमलों की धूलि हमारे विघ्नों को हर ले।
May the pollen-dust of Heramba's lotus feet — reddened by drops of nectar from the mandāra blossoms on Indra's crown — carry away our obstacles.
एकदन्तं महाकायं लम्बोदरगजाननम् । विघ्ननाशकरं देवं हेरम्बं प्रणमाम्यहम् ॥ १८॥
ekadantaṃ mahā-kāyaṃ lambodara-gajānanam | vighna-nāśa-karaṃ devaṃ herambaṃ praṇamāmy-aham ||18||
Ekadantam mahaa-kaayam lambodara-gajaananam, vighna-naasha-karam devam Herambam pranamaamy aham.
एकदन्त, महाकाय, लम्बोदर, गजानन, विघ्नों का नाश करनेवाले देव हेरम्ब को मैं प्रणाम करता हूँ।
I bow to Heramba — single-tusked, of mighty body, pot-bellied, elephant-faced, the god who destroys obstacles.
Kṣamā-prārthanā यदक्षरं पदं भ्रष्टं मात्राहीनं च यद्भवेत् । तत्सर्वं क्षम्यतां देव प्रसीद परमेश्वर ॥ १९॥
yad-akṣaraṃ padaṃ bhraṣṭaṃ mātrā-hīnaṃ ca yad-bhavet | tat-sarvaṃ kṣamyatāṃ deva prasīda parameśvara ||19||
Yad-aksharam padam bhrashtam maatraa-heenam cha yad bhavet, tat-sarvam kshamyataam deva praseeda parameshvara.
इस पाठ में जो अक्षर या पद छूट गया हो, अथवा जिसकी मात्रा कम रह गयी हो — हे देव! वह सब क्षमा कीजिए; हे परमेश्वर! प्रसन्न होइए।
Whatever syllable or word has slipped, whatever vowel-measure is lacking — forgive it all, O God; be gracious, O supreme Lord.
Colophon ॥ इति श्रीगणपतिस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥
|| iti śrī-gaṇapati-stotraṃ sampūrṇam ||
Iti Shri-Ganapati-stotram sampoornam.
इस प्रकार श्रीगणपति स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।
Thus ends the Śrī Gaṇapati Stotram.