Backवापस

Maa Lakshmi

श्रीसिद्धिलक्ष्मीस्तोत्रम्

Siddhi Lakshmi Stotram

Brahmāṇḍa Purāṇa — Īśvara–Viṣṇu saṃvāda; seer Hiraṇyagarbha, metre Anuṣṭubh

A tantric-style hymn with viniyoga and nyāsa, taught by Śiva for the destruction of poverty (dāridrya-nāśana). Names the twelve forms of the Goddess and promises freedom from fear, debt and calamity for those who recite it at the three junctures of the day.

Viniyoga

श्री गणेशाय नमः। ॐ अस्य श्रीसिद्धिलक्ष्मीस्तोत्रस्य हिरण्यगर्भ ऋषिः, अनुष्टुप् छन्दः, सिद्धिलक्ष्मीर्देवता, मम समस्तदुःखक्लेशपीडादारिद्र्यविनाशार्थं सर्वलक्ष्मीप्रसन्नकरणार्थं महाकालीमहालक्ष्मीमहासरस्वतीदेवताप्रीत्यर्थं च सिद्धिलक्ष्मीस्तोत्रजपे विनियोगः।

śrī gaṇeśāya namaḥ | oṃ asya śrī-siddhilakṣmī-stotrasya hiraṇyagarbha ṛṣiḥ, anuṣṭup chandaḥ, siddhilakṣmīr-devatā, mama samasta-duḥkha-kleśa-pīḍā-dāridrya-vināśārthaṃ sarva-lakṣmī-prasanna-karaṇārthaṃ mahākālī-mahālakṣmī-mahāsarasvatī-devatā-prītyarthaṃ ca siddhilakṣmī-stotra-jape viniyogaḥ |

Shri Ganeshaaya namah. Om asya Shri-Siddhilakshmi-stotrasya Hiranyagarbha rishih, anushtup chhandah, Siddhilakshmeer devataa; mama samasta-duhkha-klesha-peedaa-daaridrya-vinaashaartham, sarva-lakshmee-prasanna-karanaartham, Mahaakaalee-Mahaalakshmee-Mahaasarasvatee-devataa-preetyartham cha Siddhilakshmi-stotra-jape viniyogah.

श्रीगणेश को नमस्कार। इस श्रीसिद्धिलक्ष्मी स्तोत्र के ऋषि हिरण्यगर्भ हैं, छन्द अनुष्टुप् है, देवता सिद्धिलक्ष्मी हैं; मेरे समस्त दुःख, क्लेश, पीड़ा और दारिद्र्य के विनाश के लिए, सर्व रूपों में लक्ष्मी की प्रसन्नता के लिए तथा महाकाली-महालक्ष्मी-महासरस्वती देवताओं की प्रीति के लिए इस स्तोत्र के जप में विनियोग है।

Salutations to Gaṇeśa. Of this Siddhi-Lakṣmī Stotra the seer is Hiraṇyagarbha, the metre Anuṣṭubh, the deity Siddhi-Lakṣmī; it is employed in japa for the destruction of all my sorrow, affliction, pain and poverty, for the favour of Lakshmi in every form, and for the pleasure of Mahākālī, Mahālakṣmī and Mahāsarasvatī.

Kara-nyāsa

ॐ सिद्धिलक्ष्मी अङ्गुष्ठाभ्यां नमः। ॐ ह्रीं विष्णुहृदये तर्जनीभ्यां नमः। ॐ क्लीं अमृतानन्दे मध्यमाभ्यां नमः। ॐ श्रीं दैत्यमालिनी अनामिकाभ्यां नमः। ॐ तं तेजःप्रकाशिनी कनिष्ठिकाभ्यां नमः। ॐ ह्रीं क्लीं श्रीं ब्राह्मी वैष्णवी माहेश्वरी करतलकरपृष्ठाभ्यां नमः।

oṃ siddhilakṣmī aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ | oṃ hrīṃ viṣṇu-hṛdaye tarjanībhyāṃ namaḥ | oṃ klīṃ amṛtānande madhyamābhyāṃ namaḥ | oṃ śrīṃ daitya-mālinī anāmikābhyāṃ namaḥ | oṃ taṃ tejaḥ-prakāśinī kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ | oṃ hrīṃ klīṃ śrīṃ brāhmī vaiṣṇavī māheśvarī karatala-karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |

Om Siddhilakshmee angushthaabhyaam namah. Om hreem Vishnu-hridaye tarjaneebhyaam namah. Om kleem Amritaanande madhyamaabhyaam namah. Om shreem Daitya-maalinee anaamikaabhyaam namah. Om tam Tejah-prakaashinee kanishthikaabhyaam namah. Om hreem kleem shreem Braahmee Vaishnavee Maaheshvaree karatala-karaprishthaabhyaam namah.

(हाथों में न्यास) — "ॐ सिद्धिलक्ष्मी" से अँगूठों में, "ॐ ह्रीं विष्णुहृदये" से तर्जनियों में, "ॐ क्लीं अमृतानन्दे" से मध्यमाओं में, "ॐ श्रीं दैत्यमालिनी" से अनामिकाओं में, "ॐ तं तेजःप्रकाशिनी" से कनिष्ठिकाओं में तथा "ॐ ह्रीं क्लीं श्रीं ब्राह्मी वैष्णवी माहेश्वरी" से करतल-करपृष्ठ में न्यास (नमस्कार) करें।

(Installation on the hands) — with "Om Siddhi-Lakṣmī" salute the thumbs; with "Om hrīṃ Viṣṇu-hṛdaye" the forefingers; with "Om klīṃ Amṛtānande" the middle fingers; with "Om śrīṃ Daitya-mālinī" the ring fingers; with "Om taṃ Tejaḥ-prakāśinī" the little fingers; and with "Om hrīṃ klīṃ śrīṃ Brāhmī Vaiṣṇavī Māheśvarī" the palms and backs of the hands.

Hṛdayādi-nyāsa

ॐ सिद्धिलक्ष्मी हृदयाय नमः। ॐ ह्रीं वैष्णवी शिरसे स्वाहा। ॐ क्लीं अमृतानन्दे शिखायै वौषट्। ॐ श्रीं दैत्यमालिनी कवचाय हुम्। ॐ तं तेजःप्रकाशिनी नेत्रद्वयाय वौषट्। ॐ ह्रीं क्लीं श्रीं ब्राह्मीं वैष्णवीं फट्।

oṃ siddhilakṣmī hṛdayāya namaḥ | oṃ hrīṃ vaiṣṇavī śirase svāhā | oṃ klīṃ amṛtānande śikhāyai vauṣaṭ | oṃ śrīṃ daitya-mālinī kavacāya hum | oṃ taṃ tejaḥ-prakāśinī netra-dvayāya vauṣaṭ | oṃ hrīṃ klīṃ śrīṃ brāhmīṃ vaiṣṇavīṃ phaṭ |

Om Siddhilakshmee hridayaaya namah. Om hreem Vaishnavee shirase svaahaa. Om kleem Amritaanande shikhaayai vaushat. Om shreem Daitya-maalinee kavachaaya hum. Om tam Tejah-prakaashinee netra-dvayaaya vaushat. Om hreem kleem shreem Braahmeem Vaishnaveem phat.

(हृदय आदि अंगों में न्यास) — हृदय में "ॐ सिद्धिलक्ष्मी हृदयाय नमः", सिर में "ॐ ह्रीं वैष्णवी शिरसे स्वाहा", शिखा में "ॐ क्लीं अमृतानन्दे शिखायै वौषट्", कवच (भुजाओं) में "ॐ श्रीं दैत्यमालिनी कवचाय हुम्", दोनों नेत्रों में "ॐ तं तेजःप्रकाशिनी नेत्रद्वयाय वौषट्" तथा अस्त्र-रूप में "ॐ ह्रीं क्लीं श्रीं ब्राह्मीं वैष्णवीं फट्" से न्यास करें।

(Installation on the body) — on the heart "Om Siddhi-Lakṣmī hṛdayāya namaḥ"; on the head "Om hrīṃ Vaiṣṇavī śirase svāhā"; on the crown-lock "Om klīṃ Amṛtānande śikhāyai vauṣaṭ"; as armour "Om śrīṃ Daitya-mālinī kavacāya hum"; on the two eyes "Om taṃ Tejaḥ-prakāśinī netra-dvayāya vauṣaṭ"; and as the weapon "Om hrīṃ klīṃ śrīṃ Brāhmīṃ Vaiṣṇavīṃ phaṭ".

Dhyāna

ब्राह्मीं च वैष्णवीं भद्रां षड्भुजां च चतुर्मुखाम् । त्रिनेत्रां च त्रिशूलां च पद्मचक्रगदाधराम् ॥ १॥

brāhmīṃ ca vaiṣṇavīṃ bhadrāṃ ṣaḍ-bhujāṃ ca catur-mukhām | tri-netrāṃ ca tri-śūlāṃ ca padma-cakra-gadā-dharām ||1||

Braahmeem cha vaishnaveem bhadraam shad-bhujaam cha chatur-mukhaam, tri-netraam cha tri-shoolaam cha padma-chakra-gadaa-dharaam.

ब्राह्मी, वैष्णवी, भद्रा — छह भुजाओं और चार मुखोंवाली, तीन नेत्रों और त्रिशूलवाली, पद्म, चक्र और गदा धारण करनेवाली —

Brāhmī, Vaiṣṇavī, Bhadrā — six-armed and four-faced, three-eyed, bearing the trident, the lotus, discus and mace —

पीताम्बरधरां देवीं नानालङ्कारभूषिताम् । तेजःपुञ्जधरां श्रेष्ठां ध्यायेद्बालकुमारिकाम् ॥ २॥

pītāmbara-dharāṃ devīṃ nānālaṅkāra-bhūṣitām | tejaḥ-puñja-dharāṃ śreṣṭhāṃ dhyāyed-bāla-kumārikām ||2||

Peetaambara-dharaam deveem naanaalankaara-bhooshitaam, tejah-punja-dharaam shreshthaam dhyaayed baala-kumaarikaam.

— पीताम्बर धारण करनेवाली, नाना अलंकारों से विभूषित, तेज-पुंज धारण करनेवाली श्रेष्ठ देवी का बाल-कुमारी रूप में ध्यान करना चाहिए।

— clad in yellow raiment, adorned with many ornaments, bearing a mass of splendour: thus should one meditate on the supreme Goddess as a young maiden.

स्तोत्रम् — Stotram

ॐकारलक्ष्मीरूपेण विष्णोर्हृदयमव्ययम् । विष्णुमानन्दमध्यस्थं ह्रींकारबीजरूपिणी ॥ ३॥

oṃkāra-lakṣmī-rūpeṇa viṣṇor-hṛdayam-avyayam | viṣṇum-ānanda-madhyasthaṃ hrīṃkāra-bīja-rūpiṇī ||3||

Omkaara-lakshmee-roopena vishnor hridayam avyayam, vishnum aananda-madhyastham hreemkaara-beeja-roopinee.

ॐकार-रूपा लक्ष्मी विष्णु का अविनाशी हृदय हैं; विष्णु के आनन्द के मध्य स्थित वे ह्रींकार-बीज-रूपिणी हैं।

As Oṁkāra, Lakshmi is Viṣṇu's imperishable heart; abiding in the midst of Viṣṇu's bliss, she is the embodiment of the seed-syllable hrīṃ.

ॐ क्लीं अमृतानन्दभद्रे सद्य आनन्ददायिनी । ॐ श्रीं दैत्यभक्षरदां शक्तिमालिनी शत्रुमर्दिनी ॥ ४॥

oṃ klīṃ amṛtānanda-bhadre sadya ānanda-dāyinī | oṃ śrīṃ daitya-bhakṣaradāṃ śakti-mālinī śatru-mardinī ||4||

Om kleem amritaananda-bhadre sadya aananda-daayinee; om shreem daitya-bhaksharadaam shakti-maalinee shatru-mardinee.

"ॐ क्लीं" — अमृत-आनन्दमयी भद्रा, तुरन्त आनन्द देनेवाली; "ॐ श्रीं" — दैत्यों का भक्षण करनेवाली, शक्तियों की माला धारण करनेवाली, शत्रु-मर्दिनी।

With "Om klīṃ" she is the gracious one of nectar-bliss, instant giver of joy; with "Om śrīṃ" the devourer of demons, garlanded with powers, crusher of foes.

तेजःप्रकाशिनी देवी वरदा शुभकारिणी । ब्राह्मी च वैष्णवी भद्रा कालिका रक्तशाम्भवी ॥ ५॥

tejaḥ-prakāśinī devī varadā śubha-kāriṇī | brāhmī ca vaiṣṇavī bhadrā kālikā rakta-śāmbhavī ||5||

Tejah-prakaashinee devee varadaa shubha-kaarinee, braahmee cha vaishnavee bhadraa kaalikaa rakta-shaambhavee.

तेज को प्रकाशित करनेवाली देवी वरदा और शुभकारिणी हैं; वे ही ब्राह्मी, वैष्णवी, भद्रा, कालिका और रक्तशाम्भवी हैं।

The Goddess who radiates splendour grants boons and works weal; she is Brāhmī, Vaiṣṇavī, Bhadrā, Kālikā and the red Śāmbhavī.

आकारब्रह्मरूपेण ॐकारं विष्णुमव्ययम् । सिद्धिलक्ष्मि परालक्ष्मि लक्ष्यलक्ष्मि नमोऽस्तुते ॥ ६॥

ākāra-brahma-rūpeṇa oṃkāraṃ viṣṇum-avyayam | siddhilakṣmi parālakṣmi lakṣyalakṣmi namo'stute ||6||

Aakaara-brahma-roopena omkaaram vishnum avyayam, Siddhilakshmi Paraalakshmi Lakshyalakshmi namo'stute.

अकार-रूप से ब्रह्म और ॐकार-रूप से अविनाशी विष्णु — हे सिद्धिलक्ष्मी, परालक्ष्मी, लक्ष्यलक्ष्मी! आपको नमस्कार है।

As the syllable "a" she is Brahman, as Oṁkāra the imperishable Viṣṇu — O Siddhi-Lakṣmī, supreme Lakshmi, Lakshmi of the goal, salutations to you!

सूर्यकोटिप्रतीकाशं चन्द्रकोटिसमप्रभम् । तन्मध्ये निकरे सूक्ष्मं ब्रह्मरूपव्यवस्थितम् ॥ ७॥

sūrya-koṭi-pratīkāśaṃ candra-koṭi-sama-prabham | tan-madhye nikare sūkṣmaṃ brahma-rūpa-vyavasthitam ||7||

Soorya-koti-prateekaasham chandra-koti-sama-prabham, tan-madhye nikare sookshmam brahma-roopa-vyavasthitam.

करोड़ों सूर्यों के समान देदीप्यमान और करोड़ों चन्द्रमाओं की-सी प्रभावाली उस ज्योति-राशि के मध्य ब्रह्मरूप में स्थित सूक्ष्म तत्त्व विराजमान है।

Resplendent as ten million suns, lustrous as ten million moons — within that mass of radiance abides the subtle Reality in the form of Brahman.

ॐकारपरमानन्दं क्रियते सुखसम्पदा । सर्वमङ्गलमाङ्गल्ये शिवे सर्वार्थसाधिके ॥ ८॥

oṃkāra-paramānandaṃ kriyate sukha-sampadā | sarva-maṅgala-māṅgalye śive sarvārtha-sādhike ||8||

Omkaara-paramaanandam kriyate sukha-sampadaa, sarva-mangala-maangalye shive sarvaartha-saadhike.

ॐकार के परमानन्द से सुख-सम्पदा सिद्ध होती है; हे समस्त मंगलों की मंगल-रूपा, कल्याणमयी, सब प्रयोजन सिद्ध करनेवाली!

From the supreme bliss of Oṁkāra arise joy and fortune; O auspiciousness of all that is auspicious, gracious one, accomplisher of every aim!

प्रथमे त्र्यम्बका गौरी द्वितीये वैष्णवी तथा । तृतीये कमला प्रोक्ता चतुर्थे सुरसुन्दरी ॥ ९॥

prathame tryambakā gaurī dvitīye vaiṣṇavī tathā | tṛtīye kamalā proktā caturthe sura-sundarī ||9||

Prathame tryambakaa gauree dviteeye vaishnavee tathaa, triteeye kamalaa proktaa chaturthe sura-sundaree.

पहले (नाम) में वे त्र्यम्बका गौरी हैं, दूसरे में वैष्णवी, तीसरे में कमला और चौथे में सुरसुन्दरी कही गयी हैं।

First she is named Tryambakā Gaurī, second Vaiṣṇavī, third Kamalā, fourth Sura-sundarī.

पञ्चमे विष्णुपत्नी च षष्ठे च वैष्णवी तथा । सप्तमे च वरारोहा अष्टमे वरदायिनी ॥ १०॥

pañcame viṣṇu-patnī ca ṣaṣṭhe ca vaiṣṇavī tathā | saptame ca varārohā aṣṭame vara-dāyinī ||10||

Panchame vishnu-patnee cha shashthe cha vaishnavee tathaa, saptame cha varaarohaa ashtame vara-daayinee.

पाँचवें में विष्णुपत्नी, छठे में पुनः वैष्णवी, सातवें में वरारोहा और आठवें में वरदायिनी।

Fifth Viṣṇu-patnī, sixth again Vaiṣṇavī, seventh Varārohā, eighth Vara-dāyinī.

नवमे खड्गत्रिशूला दशमे देवदेवता । एकादशे सिद्धिलक्ष्मीर्द्वादशे ललितात्मिका ॥ ११॥

navame khaḍga-triśūlā daśame deva-devatā | ekādaśe siddhilakṣmīr-dvādaśe lalitātmikā ||11||

Navame khadga-trishoolaa dashame deva-devataa, ekaadashe siddhilakshmeer dvaadashe lalitaatmikaa.

नौवें में खड्ग-त्रिशूला, दसवें में देवदेवता, ग्यारहवें में सिद्धिलक्ष्मी और बारहवें में ललितात्मिका।

Ninth Khaḍga-triśūlā, tenth Deva-devatā, eleventh Siddhi-Lakṣmī, twelfth Lalitātmikā.

Phala-śruti

एतत्स्तोत्रं पठन्तस्त्वां स्तुवन्ति भुवि मानवाः । सर्वोपद्रवमुक्तास्ते नात्र कार्या विचारणा ॥ १२॥

etat-stotraṃ paṭhantas-tvāṃ stuvanti bhuvi mānavāḥ | sarvopadrava-muktās-te nātra kāryā vicāraṇā ||12||

Etat-stotram pathantas tvaam stuvanti bhuvi maanavaah, sarvopadrava-muktaas te naatra kaaryaa vichaaranaa.

हे देवि! पृथ्वी पर जो मनुष्य यह स्तोत्र पढ़कर आपकी स्तुति करते हैं, वे समस्त उपद्रवों से मुक्त हो जाते हैं — इसमें कोई संदेह नहीं करना चाहिए।

Those on earth who praise you with this hymn are freed from every calamity — of this there should be no doubt.

एकमासं द्विमासं वा त्रिमासं च चतुर्थकम् । पञ्चमासं च षण्मासं त्रिकालं यः पठेन्नरः ॥ १३॥

eka-māsaṃ dvi-māsaṃ vā tri-māsaṃ ca caturthakam | pañca-māsaṃ ca ṣaṇ-māsaṃ tri-kālaṃ yaḥ paṭhen-naraḥ ||13||

Eka-maasam dvi-maasam vaa tri-maasam cha chaturthakam, pancha-maasam cha shan-maasam tri-kaalam yah pathen narah.

जो मनुष्य एक, दो, तीन, चार, पाँच या छह मास तक तीनों कालों (प्रातः, मध्याह्न, सायं) में इसका पाठ करता है —

He who recites it at the three junctures of the day for one, two, three, four, five or six months —

ब्राह्मणाः क्लेशतो दुःखदरिद्रा भयपीडिताः । जन्मान्तरसहस्रेषु मुच्यन्ते सर्वक्लेशतः ॥ १४॥

brāhmaṇāḥ kleśato duḥkha-daridrā bhaya-pīḍitāḥ | janmāntara-sahasreṣu mucyante sarva-kleśataḥ ||14||

Braahmanaah kleshato duhkha-daridraa bhaya-peeditaah, janmaantara-sahasreshu muchyante sarva-kleshatah.

— क्लेश से दुःखी, दरिद्र और भय से पीड़ित साधक भी सहस्रों जन्मों के समस्त क्लेशों से मुक्त हो जाते हैं।

— even seekers worn by affliction, sorrowful, poor and oppressed by fear are released from the sorrows of a thousand births.

अलक्ष्मीर्लभते लक्ष्मीमपुत्रः पुत्रमुत्तमम् । धन्यं यशस्यमायुष्यं वह्निचौरभयेषु च ॥ १५॥

alakṣmīr-labhate lakṣmīm-aputraḥ putram-uttamam | dhanyaṃ yaśasyam-āyuṣyaṃ vahni-caura-bhayeṣu ca ||15||

Alakshmeer labhate lakshmeem aputrah putram uttamam, dhanyam yashasyam aayushyam vahni-chaura-bhayeshu cha.

अलक्ष्मी (दुर्भाग्य) से ग्रस्त मनुष्य लक्ष्मी पाता है, पुत्रहीन उत्तम पुत्र पाता है; यह स्तोत्र धन, यश और आयु देनेवाला है तथा अग्नि और चोर के भय में रक्षा करता है।

The luckless gains Lakshmi, the sonless an excellent son; it bestows wealth, fame and long life, and protects amid dangers of fire and thieves.

शाकिनीभूतवेतालसर्वव्याधिनिपातके । राजद्वारे महाघोरे सङ्ग्रामे रिपुसङ्कटे ॥ १६॥

śākinī-bhūta-vetāla-sarva-vyādhi-nipātake | rāja-dvāre mahā-ghore saṅgrāme ripu-saṅkaṭe ||16||

Shaakinee-bhoota-vetaala-sarva-vyaadhi-nipaatake, raaja-dvaare mahaa-ghore sangraame ripu-sankate.

शाकिनी, भूत, वेताल और समस्त व्याधियों के उपद्रव में, राजद्वार पर, महाघोर संग्राम में, शत्रु-संकट में,

Amid the assaults of śākinīs, ghosts, vetālas and all diseases; at the king's gate, in dreadful battle, in peril from foes,

सभास्थाने श्मशाने च कारागेहारिबन्धने । अशेषभयसम्प्राप्तौ सिद्धिलक्ष्मीं जपेन्नरः ॥ १७॥

sabhā-sthāne śmaśāne ca kārā-gehāri-bandhane | aśeṣa-bhaya-samprāptau siddhilakṣmīṃ japen-naraḥ ||17||

Sabhaa-sthaane shmashaane cha kaaraa-gehaari-bandhane, ashesha-bhaya-sampraaptau siddhilakshmeem japen narah.

सभा-स्थान में, श्मशान में, कारागार और शत्रु के बन्धन में — समस्त भय आ पड़ने पर मनुष्य सिद्धिलक्ष्मी का जप करे।

in the assembly, in the cremation ground, in prison or an enemy's bonds — in every fear that befalls, let one repeat Siddhi-Lakṣmī's name.

ईश्वरेण कृतं स्तोत्रं प्राणिनां हितकारणम् । स्तुवन्ति ब्राह्मणा नित्यं दारिद्र्यं न च वर्धते ॥ १८॥

īśvareṇa kṛtaṃ stotraṃ prāṇināṃ hita-kāraṇam | stuvanti brāhmaṇā nityaṃ dāridryaṃ na ca vardhate ||18||

Eeshvarena kritam stotram praaninaam hita-kaaranam, stuvanti braahmanaa nityam daaridryam na cha vardhate.

ईश्वर (शिव) द्वारा रचा गया यह स्तोत्र प्राणियों के हित का कारण है; जो नित्य इससे स्तुति करते हैं, उनकी दरिद्रता कभी नहीं बढ़ती।

Composed by Īśvara himself for the good of beings — for those who praise with it daily, poverty never grows.

या श्रीः पद्मवने कदम्बशिखरे राजगृहे कुञ्जरे श्वेते चाश्वयुते वृषे च युगले यज्ञे च यूपस्थिते । शङ्खे देवकुले नरेन्द्रभवने गङ्गातटे गोकुले सा श्रीस्तिष्ठतु सर्वदा मम गृहे भूयात्सदा निश्चला ॥ १९॥

yā śrīḥ padma-vane kadamba-śikhare rāja-gṛhe kuñjare śvete cāśva-yute vṛṣe ca yugale yajñe ca yūpa-sthite | śaṅkhe deva-kule narendra-bhavane gaṅgā-taṭe gokule sā śrīs-tiṣṭhatu sarvadā mama gṛhe bhūyāt-sadā niścalā ||19||

Yaa shreeh padma-vane kadamba-shikhare raaja-grihe kunjare, shvete chaashva-yute vrishe cha yugale yajne cha yoopa-sthite, shankhe deva-kule narendra-bhavane gangaa-tate gokule, saa shrees tishthatu sarvadaa mama grihe bhooyaat sadaa nishchalaa.

जो श्री कमल-वन में, कदम्ब के शिखर पर, राजभवन में, हाथी पर, श्वेत अश्वों से जुते रथ पर, बैलों की जोड़ी में, यज्ञ में, यूप-स्तम्भ पर, शंख में, देव-मन्दिर में, नरेन्द्र-भवन में, गंगा-तट पर और गोकुल में निवास करती हैं — वे श्री सदा मेरे घर में रहें और सदा निश्चल (स्थिर) बनी रहें।

The Śrī who dwells in lotus groves, atop the kadamba, in palaces, on the elephant, on chariots yoked with white horses, in the paired bulls, in the sacrifice and on its post, in the conch, in temples of the gods, in kings' mansions, on Gaṅgā's banks and in Gokula — may that Śrī abide in my house always, for ever unmoving.

Colophon

॥ इति श्रीब्रह्माण्डपुराणे ईश्वरविष्णुसंवादे दारिद्र्यनाशनं सिद्धिलक्ष्मीस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥

|| iti śrī-brahmāṇḍa-purāṇe īśvara-viṣṇu-saṃvāde dāridrya-nāśanaṃ siddhilakṣmī-stotraṃ sampūrṇam ||

Iti Shri-Brahmaanda-puraane Eeshvara-Vishnu-samvaade daaridrya-naashanam Siddhilakshmi-stotram sampoornam.

इस प्रकार श्रीब्रह्माण्डपुराण के ईश्वर-विष्णु संवाद में दारिद्र्य का नाश करनेवाला सिद्धिलक्ष्मी स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।

Thus ends the poverty-destroying Siddhi-Lakṣmī Stotram from the Īśvara–Viṣṇu dialogue of the Brahmāṇḍa Purāṇa.

Frequently asked questions

What is the Siddhi Lakshmi Stotram?

Siddhi Lakshmi Stotram (श्रीसिद्धिलक्ष्मीस्तोत्रम्) is a stotram dedicated to Lakshmi. A Stotram is a hymn of praise in Sanskrit verse that glorifies a deity and is recited to earn merit and the deity's grace.

Which deity is the Siddhi Lakshmi Stotram dedicated to?

The Siddhi Lakshmi Stotram is dedicated to Lakshmi.

Is the Siddhi Lakshmi Stotram available in Hindi and English?

Yes. On Adiveda the Siddhi Lakshmi Stotram is given verse by verse in Devanagari (the original Hindi/Sanskrit script) with Roman (IAST) transliteration, simple phonetics and a clear English meaning, so you can read, pronounce and understand every line.

What is the source of the Siddhi Lakshmi Stotram?

The Siddhi Lakshmi Stotram is drawn from Brahmāṇḍa Purāṇa — Īśvara–Viṣṇu saṃvāda; seer Hiraṇyagarbha, metre Anuṣṭubh.

Can I read the Siddhi Lakshmi Stotram online for free?

Yes - the Siddhi Lakshmi Stotram is free to read online at Adiveda, formatted for mobile, for devotees in India and around the world.