Vak · Ambhrini · Devi
देवी सूक्तम् (वैदिक — ऋग्वेद १०.१२५)
Durga Saptashati — Devi Suktam (Vedic, Rigveda 10.125)
Rigveda 10.125 (the Vāk / Ambhṛṇī Sūkta) — recited with the Durga Saptashati (Sanskrit)
The Vedic Devi-Sukta (distinct from the tantric "Ya Devi" of chapter 5), revealed to the seeress Vak, daughter of the sage Ambhrina: eight ric in which the Goddess declares herself the one sovereign power moving with all the gods, upholding Mitra and Varuna, making whom she loves a sage or seer, and pervading heaven and earth. Recited in the formal Saptashati pārāyaṇa.
॥ ॐ ॥
Devī-Sūktam (Ṛgveda 10.125)
1 ॐ अहं रुद्रेभिर्वसुभिश्चराम्यह-
मादित्यैरुत विश्वदेवैः ।
अहं मित्रावरुणोभा बिभर्म्यह-
मिन्द्राग्नी अहमश्विनोभा ॥ १॥
ॐ ahaṁ rudrebhirvasubhiścarāmyaha-
mādityairuta viśvadevaiḥ ।
ahaṁ mitrāvaruṇobhā bibharmyaha-
mindrāgnī ahamaśvinobhā ॥ 1॥
ॐ aham rudrebhirvasubhishcharāmyaha-
mādityairuta vishvadevaih ।
aham mitrāvarunobhā bibharmyaha-
mindrāgnī ahamashvinobhā ॥ 1॥
ॐ मैं रुद्रों और वसुओं के साथ विचरती हूँ; मैं आदित्यों तथा विश्वेदेवों के साथ (विचरती हूँ)। मैं मित्र और वरुण — दोनों को धारण करती हूँ; मैं इन्द्र और अग्नि को, (तथा) मैं दोनों अश्विनों को (धारण करती हूँ)।
Om. I move with the Rudras and the Vasus, with the Adityas and the All-gods; I uphold both Mitra and Varuna, I both Indra and Agni, I both the Ashvins.
2 अहं सोममाहनसं बिभर्म्यहं
त्वष्टारमुत पूषणं भगम् ।
अहं दधामि द्रविणं हविष्मते
सुप्राव्ये यजमानाय सुन्वते ॥ २॥
ahaṁ somamāhanasaṁ bibharmyahaṁ
tvaṣṭāramuta pūṣaṇaṁ bhagam ।
ahaṁ dadhāmi draviṇaṁ haviṣmate
suprāvye yajamānāya sunvate ॥ 2॥
aham somamāhanasam bibharmyaham
tvashtāramuta pūshanam bhagam ।
aham dadhāmi dravinam havishmate
suprāvye yajamānāya sunvate ॥ 2॥
मैं उमड़ते हुए (आह्लादक) सोम को धारण करती हूँ; मैं त्वष्टा को, तथा पूषा और भग को (धारण करती हूँ)। हवि देने वाले, भली-भाँति प्रेरित करने वाले (सुप्राव्य) तथा सोम निचोड़ने वाले यजमान को मैं धन प्रदान करती हूँ।
I uphold the swelling Soma, and Tvashtar, Pushan and Bhaga; I bestow wealth upon the offerer of oblation, the devout one who presses the Soma.
3 अहं राष्ट्री सङ्गमनी वसूनां
चिकितुषी प्रथमा यज्ञियानाम् ।
तां मा देवा व्यदधुः पुरुत्रा
भूरिस्थात्रां भूर्यावेशयन्तीम् ॥ ३॥
ahaṁ rāṣṭrī saṅgamanī vasūnāṁ
cikituṣī prathamā yajñiyānām ।
tāṁ mā devā vyadadhuḥ purutrā
bhūristhātrāṁ bhūryāveśayantīm ॥ 3॥
aham rāshtrī sangamanī vasūnām
chikitushī prathamā yagyiyānām ।
tām mā devā vyadadhuh purutrā
bhūristhātrām bhūryāveshayantīm ॥ 3॥
मैं राष्ट्री (सबकी अधीश्वरी) हूँ, धनों को एकत्र करने वाली, ज्ञानवती, यज्ञ के योग्य (देवताओं) में प्रथमा हूँ। उस मुझको देवताओं ने अनेक स्थानों में स्थापित किया — (मैं) अनेक स्थानों में स्थित हूँ और अनेक (रूपों में) प्रवेश करने वाली हूँ।
I am the sovereign queen, gatherer of treasures, full of wisdom, first among those worthy of worship. Me have the gods set in many places — abiding in many stations, entering into many forms.
4 मया सो अन्नमत्ति यो विपश्यति
यः प्राणिति य ईं शृणोत्युक्तम् ।
अमन्तवो मां त उपक्षियन्ति
श्रुधि श्रुत श्रद्धिवं ते वदामि ॥ ४॥
mayā so annamatti yo vipaśyati
yaḥ prāṇiti ya īṁ śaṛṇotyuktam ।
amantavo māṁ ta upakṣiyanti
śrudhi śruta śraddhivaṁ te vadāmi ॥ 4॥
mayā so annamatti yo vipashyati
yah prāniti ya īm sharinotyuktam ।
amantavo mām ta upakshiyanti
shrudhi shruta shraddhivam te vadāmi ॥ 4॥
मेरे ही द्वारा वह अन्न खाता है जो देखता है, जो साँस लेता है, और जो कहे हुए (वचन) को सुनता है। न जानने वाले (अमन्तव) मुझमें ही (आश्रित होकर) निवास करते हैं। हे श्रुत (विख्यात)! सुनो — मैं तुमसे श्रद्धा के योग्य (वचन) कहती हूँ।
Through me he eats his food who sees, who breathes, who hears the word spoken. Unknowing, they yet dwell in me. Hear, O renowned one — I tell you that which is worthy of faith.
5 अहमेव स्वयमिदं वदामि जुष्टं
देवेभिरुत मानुषेभिः ।
यं कामये तं तमुग्रं कृणोमि
तं ब्रह्माणं तमृषिं तं सुमेधाम् ॥ ५॥
ahameva svayamidaṁ vadāmi juṣṭaṁ
devebhiruta mānuṣebhiḥ ।
yaṁ kāmaye taṁ tamugraṁ kṛṇomi
taṁ brahmāṇaṁ tamṛṣiṁ taṁ sumedhām ॥ 5॥
ahameva svayamidam vadāmi jushtam
devebhiruta mānushebhih ।
yam kāmaye tam tamugram krinomi
tam brahmānam tamrishim tam sumedhām ॥ 5॥
यह (वचन) मैं ही स्वयं कहती हूँ — जो देवताओं और मनुष्यों (दोनों) को प्रिय है। जिसे मैं चाहती हूँ, उसी को उग्र (समर्थ) बना देती हूँ, उसी को ब्रह्मा, उसी को ऋषि, उसी को सुमेधा (श्रेष्ठ प्रज्ञावान) बना देती हूँ।
This word I myself speak, welcome to gods and to men alike: whomsoever I love, him I make mighty — him a Brahma, him a seer, him a man of profound wisdom.
6 अहं रुद्राय धनुरा तनोमि
ब्रह्मद्विषे शरवे हन्तवा उ ।
अहं जनाय समदं कृणोम्यहं
द्यावापृथिवी आ विवेश ॥ ६॥
ahaṁ rudrāya dhanurā tanomi
brahmadviṣe śarave hantavā u ।
ahaṁ janāya samadaṁ kṛṇomyahaṁ
dyāvāpṛthivī ā viveśa ॥ 6॥
aham rudrāya dhanurā tanomi
brahmadvishe sharave hantavā u ।
aham janāya samadam krinomyaham
dyāvāprithivī ā vivesha ॥ 6॥
मैं रुद्र के लिए धनुष तानती हूँ — ब्रह्म (वेद) से द्वेष करने वाले को मारने के लिए, उस बाण से। मैं (अपने) जन के लिए संग्राम (समद) रचती हूँ; मैं द्युलोक और पृथ्वी में प्रविष्ट हो गयी हूँ।
I bend the bow for Rudra, that his arrow may slay the hater of sacred knowledge; I rouse the battle for my people; I have entered heaven and earth.
7 अहं सुवे पितरमस्य मूर्धन्
मम योनिरप्स्वन्तः समुद्रे ।
ततो वि तिष्ठे भुवनानु विश्वो-
तामूं द्यां वर्ष्मणोप स्पृशामि ॥ ७॥
ahaṁ suve pitaramasya mūrdhan
mama yonirapsvantaḥ samudre ।
tato vi tiṣṭhe bhuvanānu viśvo-
tāmūṁ dyāṁ varṣmaṇopa spṛśāmi ॥ 7॥
aham suve pitaramasya mūrdhan
mama yonirapsvantah samudre ।
tato vi tishthe bhuvanānu vishvo-
tāmūm dyām varshmanopa sprishāmi ॥ 7॥
मैं इस (जगत) के मूर्धा (शिखर) पर पिता (आकाश) को उत्पन्न करती हूँ; मेरा उद्गम (योनि) जलों के भीतर, समुद्र में है। वहाँ से मैं समस्त भुवनों में व्याप्त होकर स्थित हूँ, और उस द्युलोक को (अपने) शरीर (की ऊँचाई) से स्पर्श करती हूँ।
Upon the summit of this world I bring forth the Father; my birthplace is within the waters, in the sea. Thence I spread through all the worlds, and yonder heaven I touch with the crown of my body.
8 अहमेव वात इव प्र वाम्या-
रभमाणा भुवनानि विश्वा ।
परो दिवा पर एना पृथिव्यै-
तावती महिना सं बभूव ॥ ८॥
ahameva vāta iva pra vāmyā-
rabhamāṇā bhuvanāni viśvā ।
paro divā para enā pṛthivyai-
tāvatī mahinā saṁ babhūva ॥ 8॥
ahameva vāta iva pra vāmyā-
rabhamānā bhuvanāni vishvā ।
paro divā para enā prithivyai-
tāvatī mahinā sam babhūva ॥ 8॥
मैं ही वायु की भाँति प्रवाहित होती हूँ — समस्त भुवनों का आरम्भ (सृजन) करती हुई। द्युलोक से परे, इस पृथ्वी से (भी) परे — इतनी विशाल (हो गयी हूँ कि) अपनी महिमा से (सर्वत्र) व्याप्त हो गयी हूँ।
I myself blow forth like the wind, setting in motion all the worlds; beyond the heaven, beyond this earth — so vast have I become in my greatness.
Samāpti
॥ इति ऋग्वेदोक्तं देवीसूक्तं समाप्तम् ॥
॥ ॐ तत् सत् ॐ ॥
॥ iti ṛgvedoktaṁ devīsūktaṁ samāptam ॥
॥ ॐ tat sat ॐ ॥
॥ iti rigvedoktam devīsūktam samāptam ॥
॥ ॐ tat sat ॐ ॥
इस प्रकार ऋग्वेद में कहा गया देवी-सूक्त समाप्त हुआ। ॥ ॐ तत् सत् ॐ ॥
Thus the Devi-Sukta as spoken in the Rigveda is complete. Om Tat Sat Om.