ॐ सर्वे वै देवा देवीमुपतस्थुः कासि त्वं महादेवीति ॥ १॥
oṃ sarve vai devā devīm-upatasthuḥ kāsi tvaṃ mahā-devīti ||1||
Om sarve vai devaa deveem-upatasthuh kaasi tvam mahaa-deveeti.
ॐ सब देवता देवी के समीप उपस्थित हुए और पूछा — "हे महादेवी! आप कौन हैं?"
Oṁ — all the gods drew near to the Goddess and asked: "Who are you, O great Goddess?"
साब्रवीत् — अहं ब्रह्मस्वरूपिणी । मत्तः प्रकृतिपुरुषात्मकं जगत् । शून्यं चाशून्यं च ॥ २॥
sābravīt — ahaṃ brahma-svarūpiṇī | mattaḥ prakṛti-puruṣātmakaṃ jagat | śūnyaṃ cāśūnyaṃ ca ||2||
Saabraveet — aham brahma-svaroopinee, mattah prakriti-purushaatmakam jagat, shoonyam chaashoonyam cha.
उन्होंने कहा — "मैं ब्रह्मस्वरूपिणी हूँ। मुझसे ही प्रकृति-पुरुषात्मक जगत् उत्पन्न है — जो शून्य भी है और अशून्य भी।"
She said: "I am of the nature of Brahman. From me comes this world of Prakṛti and Puruṣa — the void and the non-void alike."
अहमानन्दानानन्दौ । अहं विज्ञानाविज्ञाने । अहं ब्रह्माब्रह्मणी वेदितव्ये । अहं पञ्चभूतान्यपञ्चभूतानि । अहमखिलं जगत् ॥ ३॥
aham-ānandānānandau | ahaṃ vijñānāvijñāne | ahaṃ brahmābrahmaṇī veditavye | ahaṃ pañca-bhūtāny-apañca-bhūtāni | aham-akhilaṃ jagat ||3||
Aham-aanandaanaanandau, aham vijnaanaavijnaane, aham brahmaabrahmanee veditavye, aham pancha-bhootaany-apancha-bhootaani, aham-akhilam jagat.
"आनन्द और अनानन्द मैं हूँ; विज्ञान और अविज्ञान मैं हूँ; जानने योग्य ब्रह्म और अब्रह्म मैं हूँ; पाँच महाभूत और जो भूत नहीं हैं — वे भी मैं हूँ; यह समस्त जगत् मैं ही हूँ।"
"I am bliss and non-bliss; knowledge and ignorance; Brahman and non-Brahman that must be known; the five elements and what is not the elements — I am this whole world."
वेदोऽहमवेदोऽहम् । विद्याहमविद्याहम् । अजाहमनजाहम् । अधश्चोर्ध्वं च तिर्यक्चाहम् ॥ ४॥
vedo'ham-avedo'ham | vidyāham-avidyāham | ajāham-anajāham | adhaś-cordhvaṃ ca tiryak-cāham ||4||
Vedo-ham-avedo-ham, vidyaaham-avidyaaham, ajaaham-anajaaham, adhash-chordhvam cha tiryak-chaaham.
"वेद और अवेद मैं हूँ; विद्या और अविद्या मैं हूँ; अजा (अजन्मा) और अनजा मैं हूँ; नीचे, ऊपर और चारों ओर भी मैं ही हूँ।"
"I am the Veda and the non-Veda; knowledge and nescience; the unborn and the born; below, above and across — I am all."
अहं रुद्रेभिर्वसुभिश्चरामि । अहमादित्यैरुत विश्वदेवैः । अहं मित्रावरुणावुभौ बिभर्मि । अहमिन्द्राग्नी अहमश्विनावुभौ ॥ ५॥
ahaṃ rudrebhir-vasubhiś-carāmi | aham-ādityair-uta viśva-devaiḥ | ahaṃ mitrā-varuṇāv-ubhau bibharmi | aham-indrāgnī aham-aśvināv-ubhau ||5||
Aham rudrebhir-vasubhish-charaami, aham-aadityair-uta vishva-devaih, aham mitraa-varunaav-ubhau bibharmi, aham-indraagnee aham-ashvinaav-ubhau.
"मैं रुद्रों और वसुओं के साथ विचरती हूँ; आदित्यों और विश्वदेवों के साथ भी। मित्र-वरुण दोनों को, इन्द्र-अग्नि को और दोनों अश्विनों को मैं ही धारण करती हूँ।"
"I move with the Rudras and the Vasus, with the Ādityas and the All-gods; I bear both Mitra and Varuṇa, Indra and Agni, and the two Aśvins."
अहं सोमं त्वष्टारं पूषणं भगं दधामि । अहं विष्णुमुरुक्रमं ब्रह्माणमुत प्रजापतिं दधामि ॥ ६॥
ahaṃ somaṃ tvaṣṭāraṃ pūṣaṇaṃ bhagaṃ dadhāmi | ahaṃ viṣṇum-urukramaṃ brahmāṇam-uta prajāpatiṃ dadhāmi ||6||
Aham somam tvashtaaram pooshanam bhagam dadhaami, aham vishnum-urukramam brahmaanam-uta prajaapatim dadhaami.
"सोम, त्वष्टा, पूषा और भग को मैं धारण करती हूँ; विशाल डगवाले विष्णु, ब्रह्मा और प्रजापति को भी मैं ही धारण करती हूँ।"
"I uphold Soma, Tvaṣṭā, Pūṣan and Bhaga; I uphold wide-striding Viṣṇu, Brahmā and Prajāpati."
अहं दधामि द्रविणं हविष्मते सुप्राव्ये यजमानाय सुन्वते । अहं राष्ट्री सङ्गमनी वसूनां चिकितुषी प्रथमा यज्ञियानाम् । अहं सुवे पितरमस्य मूर्धन्मम योनिरप्स्वन्तः समुद्रे । य एवं वेद । स दैवीं सम्पदमाप्नोति ॥ ७॥
ahaṃ dadhāmi draviṇaṃ haviṣmate suprāvye yajamānāya sunvate | ahaṃ rāṣṭrī saṅgamanī vasūnāṃ cikituṣī prathamā yajñiyānām | ahaṃ suve pitaram-asya mūrdhan mama yonir-apsv-antaḥ samudre | ya evaṃ veda | sa daivīṃ sampadam-āpnoti ||7||
Aham dadhaami dravinam havishmate supraavye yajamaanaaya sunvate, aham raashtree sangamanee vasoonaam chikitushee prathamaa yajniyaanaam, aham suve pitaram-asya moordhan mama yonir-apsv-antah samudre. Ya evam veda, sa daiveem sampadam-aapnoti.
"हवि देनेवाले, देवताओं को तृप्त करनेवाले, सोम निचोड़नेवाले यजमान के लिए धन मैं ही देती हूँ। मैं राष्ट्री हूँ, धनों को एकत्र करनेवाली, ज्ञानवती, यज्ञ-योग्यों में प्रथमा। मैं ही इस जगत् के शिखर पर इसके पिता को जन्म देती हूँ; मेरा उद्गम जल के भीतर, समुद्र में है।" जो ऐसा जानता है, वह दैवी सम्पत्ति प्राप्त करता है।
"I bestow wealth on the offerer of oblation, the presser of Soma; I am the sovereign queen, gatherer of treasures, the knowing one, first among those worthy of worship; I give birth to the father at the world’s summit; my womb is within the waters, in the ocean." He who knows this attains divine wealth.
ते देवा अब्रुवन् — नमो देव्यै महादेव्यै शिवायै सततं नमः । नमः प्रकृत्यै भद्रायै नियताः प्रणताः स्म ताम् ॥ ८॥
te devā abruvan — namo devyai mahā-devyai śivāyai satataṃ namaḥ | namaḥ prakṛtyai bhadrāyai niyatāḥ praṇatāḥ sma tām ||8||
Te devaa abruvan — namo devyai mahaa-devyai shivaayai satatam namah, namah prakrityai bhadraayai niyataah pranataah sma taam.
तब देवताओं ने कहा — देवी को नमस्कार, महादेवी को नमस्कार; शिवा को सतत नमस्कार; प्रकृति भद्रा को नमस्कार — हम नियमपूर्वक उन्हें प्रणत हैं।
Then the gods said: Salutations to the Devī, the great Goddess; to Śivā ever salutations; salutations to Prakṛti, the gracious one — with discipline we bow before her.
तामग्निवर्णां तपसा ज्वलन्तीं वैरोचनीं कर्मफलेषु जुष्टाम् । दुर्गां देवीं शरणं प्रपद्यामहेऽसुरान्नाशयित्र्यै ते नमः ॥ ९॥
tām-agni-varṇāṃ tapasā jvalantīṃ vairocanīṃ karma-phaleṣu juṣṭām | durgāṃ devīṃ śaraṇaṃ prapadyāmahe'surān-nāśayitryai te namaḥ ||9||
Taam-agni-varnaam tapasaa jvalanteem vairochaneem karma-phaleshu jushtaam, durgaam deveem sharanam prapadyaamahe-suraan-naashayitryai te namah.
अग्नि के समान वर्णवाली, तप से देदीप्यमान, वैरोचनी, कर्मफलों में पूजित उन दुर्गा देवी की हम शरण लेते हैं; हे असुरों का नाश करनेवाली! आपको नमस्कार।
We take refuge in Durgā, the goddess fire-hued, blazing with tapas, the Vairocanī, worshipped in the fruits of works; salutations to you, destroyer of the asuras.
देवीं वाचमजनयन्त देवास्तां विश्वरूपाः पशवो वदन्ति । सा नो मन्द्रेषमूर्जं दुहाना धेनुर्वागस्मानुप सुष्टुतैतु ॥ १०॥
devīṃ vācam-ajanayanta devās-tāṃ viśva-rūpāḥ paśavo vadanti | sā no mandreṣam-ūrjaṃ duhānā dhenur-vāg-asmān-upa suṣṭutaitu ||10||
Deveem vaacham-ajanayanta devaas-taam vishva-roopaah pashavo vadanti, saa no mandresham-oorjam duhaanaa dhenur-vaag-asmaan-upa sushtutaitu.
देवताओं ने जिस देवी वाक् को उत्पन्न किया, उसे सब रूपोंवाले प्राणी बोलते हैं; वह कामधेनु-रूपा वाक्, आनन्ददायक अन्न और ऊर्जा देती हुई, सुस्तुत होकर हमारे पास आए।
The gods brought forth the goddess Speech; her all creatures of every form do speak; may that Speech, a milch-cow yielding gladdening food and strength, well-praised, come to us.
कालरात्रीं ब्रह्मस्तुतां वैष्णवीं स्कन्दमातरम् । सरस्वतीमदितिं दक्षदुहितरं नमामः पावनां शिवाम् ॥ ११॥
kāla-rātrīṃ brahma-stutāṃ vaiṣṇavīṃ skanda-mātaram | sarasvatīm-aditiṃ dakṣa-duhitaraṃ namāmaḥ pāvanāṃ śivām ||11||
Kaala-raatreem brahma-stutaam vaishnaveem skanda-maataram, sarasvateem-aditim daksha-duhitaram namaamah paavanaam shivaam.
कालरात्रि, ब्रह्मा से स्तुत, वैष्णवी, स्कन्दमाता, सरस्वती, अदिति और दक्ष-कन्या — उन पावन कल्याणमयी देवी को हम नमस्कार करते हैं।
To Kālarātri, praised by Brahmā, to Vaiṣṇavī, mother of Skanda, to Sarasvatī, to Aditi the daughter of Dakṣa — we bow to the purifying, gracious Goddess.
महालक्ष्म्यै च विद्महे सर्वशक्त्यै च धीमहि । तन्नो देवी प्रचोदयात् ॥ १२॥
mahā-lakṣmyai ca vidmahe sarva-śaktyai ca dhīmahi | tan-no devī pracodayāt ||12||
Mahaa-lakshmyai cha vidmahe sarva-shaktyai cha dheemahi, tan-no devee prachodayaat.
हम महालक्ष्मी को जानें और सर्वशक्ति का ध्यान करें — वह देवी हमें प्रेरित करें।
May we know Mahālakṣmī; may we meditate on the all-powerful one — may that Goddess impel us.
अदितिर्ह्यजनिष्ट दक्ष या दुहिता तव । तां देवा अन्वजायन्त भद्रा अमृतबन्धवः ॥ १३॥
aditir-hy-ajaniṣṭa dakṣa yā duhitā tava | tāṃ devā anvajāyanta bhadrā amṛta-bandhavaḥ ||13||
Aditir-hy-ajanishta daksha yaa duhitaa tava, taam devaa anvajaayanta bhadraa amrita-bandhavah.
हे दक्ष! आपकी जो पुत्री अदिति हैं, उन्होंने जन्म दिया; उनके अनन्तर कल्याणमय, अमृत के बन्धु देवता उत्पन्न हुए।
Aditi, O Dakṣa, your daughter, gave birth; after her were born the blessed gods, kin of immortality.
कामो योनिः कमला वज्रपाणिर्गुहा हसा मातरिश्वाभ्रमिन्द्रः । पुनर्गुहा सकला मायया च पुरूच्यैषा विश्वमातादिविद्योम् ॥ १४॥
kāmo yoniḥ kamalā vajra-pāṇir-guhā hasā mātariśvābhram-indraḥ | punar-guhā sakalā māyayā ca purūcyaiṣā viśva-mātādi-vidyom ||14||
Kaamo yonih kamalaa vajra-paanir-guhaa hasaa maatarishvaabhram-indrah, punar-guhaa sakalaa maayayaa cha puroochyaishaa vishva-maataadi-vidyom.
काम (क), योनि (ए), कमला (ई), वज्रपाणि इन्द्र (ल), गुहा (ह्रीं), ह-स, मातरिश्वा वायु (क), अभ्र (ह), इन्द्र (ल), पुनः गुहा (ह्रीं), स-क-ल तथा माया (ह्रीं) — इन बीजाक्षरों से कही गई यह विश्वमाता की आदिविद्या (श्रीविद्या) है, ॐ स्वरूपा।
Kāma, yoni, Kamalā, the thunderbolt-bearer, the cave, ha-sa, Mātariśvan, the cloud, Indra; again the cave, sa-ka-la, and māyā — thus uttered in seed-syllables is this primal wisdom of the Mother of the universe, one with Oṁ.
एषात्मशक्तिः । एषा विश्वमोहिनी । पाशाङ्कुशधनुर्बाणधरा । एषा श्रीमहाविद्या । य एवं वेद स शोकं तरति ॥ १५॥
eṣātma-śaktiḥ | eṣā viśva-mohinī | pāśāṅkuśa-dhanur-bāṇa-dharā | eṣā śrī-mahā-vidyā | ya evaṃ veda sa śokaṃ tarati ||15||
Eshaatma-shaktih, eshaa vishva-mohinee, paashaankusha-dhanur-baana-dharaa, eshaa shree-mahaa-vidyaa. Ya evam veda sa shokam tarati.
यह आत्मशक्ति है; यह विश्व को मोहित करनेवाली है; पाश, अंकुश, धनुष और बाण धारण करनेवाली है; यही श्रीमहाविद्या है। जो ऐसा जानता है, वह शोक से पार हो जाता है।
This is the power of the Self; this the enchantress of the universe, bearing noose, goad, bow and arrows; this is the great Śrī-vidyā. He who knows this crosses beyond sorrow.
नमस्ते अस्तु भगवति मातरस्मान्पाहि सर्वतः ॥ १६॥
namaste astu bhagavati mātar-asmān pāhi sarvataḥ ||16||
Namaste astu bhagavati maatar-asmaan paahi sarvatah.
हे भगवती! हे माता! आपको नमस्कार हो; हमारी सब ओर से रक्षा कीजिए।
Salutations to you, O blessed Goddess, O Mother — protect us on every side.
सैषाष्टौ वसवः । सैषैकादश रुद्राः । सैषा द्वादशादित्याः । सैषा विश्वेदेवाः सोमपा असोमपाश्च । सैषा यातुधाना असुरा रक्षांसि पिशाचा यक्षाः सिद्धाः । सैषा सत्त्वरजस्तमांसि । सैषा ब्रह्मविष्णुरुद्ररूपिणी । सैषा प्रजापतीन्द्रमनवः । सैषा ग्रहनक्षत्रज्योतींषि । कलाकाष्ठादिकालरूपिणी । तामहं प्रणौमि नित्यम् ॥ पापापहारिणीं देवीं भुक्तिमुक्तिप्रदायिनीम् । अनन्तां विजयां शुद्धां शरण्यां शिवदां शिवाम् ॥ १७॥
saiṣāṣṭau vasavaḥ | saiṣaikādaśa rudrāḥ | saiṣā dvādaśādityāḥ | saiṣā viśvedevāḥ somapā asomapāś-ca | saiṣā yātudhānā asurā rakṣāṃsi piśācā yakṣāḥ siddhāḥ | saiṣā sattva-rajas-tamāṃsi | saiṣā brahma-viṣṇu-rudra-rūpiṇī | saiṣā prajāpatīndra-manavaḥ | saiṣā graha-nakṣatra-jyotīṃṣi | kalā-kāṣṭhādi-kāla-rūpiṇī | tām-ahaṃ praṇaumi nityam || pāpāpahāriṇīṃ devīṃ bhukti-mukti-pradāyinīm | anantāṃ vijayāṃ śuddhāṃ śaraṇyāṃ śiva-dāṃ śivām ||17||
Saishaashtau vasavah, saishaikaadasha rudraah, saishaa dvaadashaadityaah, saishaa vishvedevaah somapaa asomapaash-cha, saishaa yaatudhaanaa asuraa rakshaamsi pishaachaa yakshaah siddhaah, saishaa sattva-rajas-tamaamsi, saishaa brahma-vishnu-rudra-roopinee, saishaa prajaapateendra-manavah, saishaa graha-nakshatra-jyoteemshi, kalaa-kaashthaadi-kaala-roopinee. Taam-aham pranaumi nityam — paapaapahaarineem deveem bhukti-mukti-pradaayineem, anantaam vijayaam shuddhaam sharanyaam shiva-daam shivaam.
वही आठ वसु हैं, वही ग्यारह रुद्र, वही बारह आदित्य; वही सोमपान करनेवाले और न करनेवाले विश्वेदेव हैं; वही यातुधान, असुर, राक्षस, पिशाच, यक्ष और सिद्ध हैं; वही सत्त्व, रज और तम हैं; वही ब्रह्मा-विष्णु-रुद्र रूपिणी हैं; वही प्रजापति, इन्द्र और मनु हैं; वही ग्रह, नक्षत्र और ज्योतियाँ हैं; कला-काष्ठा आदि कालरूपिणी भी वही हैं। पापों को हरनेवाली, भोग और मोक्ष देनेवाली, अनन्ता, विजया, शुद्धा, शरण्या, कल्याणदायिनी उन शिवा देवी को मैं नित्य प्रणाम करता हूँ।
She is the eight Vasus, the eleven Rudras, the twelve Ādityas; she the All-gods, drinkers of Soma and non-drinkers; she the yātudhānas, asuras, rākṣasas, piśācas, yakṣas and siddhas; she sattva, rajas and tamas; she who takes form as Brahmā, Viṣṇu and Rudra; she Prajāpati, Indra and the Manus; she the planets, stars and lights, and Time itself in its moments and measures. Her I praise for ever — the goddess who takes away sin, giver of enjoyment and liberation, endless, victorious, pure, the refuge, bestower of weal, the gracious one.
वियदीकारसंयुक्तं वीतिहोत्रसमन्वितम् । अर्धेन्दुलसितं देव्या बीजं सर्वार्थसाधकम् ॥ १८॥
viyad-īkāra-saṃyuktaṃ vīti-hotra-samanvitam | ardhendu-lasitaṃ devyā bījaṃ sarvārtha-sādhakam ||18||
Viyad-eekaara-samyuktam veeti-hotra-samanvitam, ardhendu-lasitam devyaa beejam sarvaartha-saadhakam.
आकाश (ह) में ई-कार जोड़कर, अग्नि (र) से युक्त और अर्धचन्द्र (नाद-बिन्दु) से सुशोभित — यह देवी का बीज (ह्रीं) समस्त अर्थों को सिद्ध करनेवाला है।
Sky (ha) joined with the vowel ī, accompanied by fire (ra), adorned with the half-moon — this seed of the Goddess (hrīṁ) accomplishes every aim.
एवमेकाक्षरं ब्रह्म यतयः शुद्धचेतसः । ध्यायन्ति परमानन्दमया ज्ञानाम्बुराशयः ॥ १९॥
evam-ekākṣaraṃ brahma yatayaḥ śuddha-cetasaḥ | dhyāyanti paramānanda-mayā jñānāmbu-rāśayaḥ ||19||
Evam-ekaaksharam brahma yatayah shuddha-chetasah, dhyaayanti paramaananda-mayaa jnaanaambu-raashayah.
इस प्रकार शुद्ध चित्तवाले यति, जो परमानन्दमय और ज्ञान के सागर हैं, इस एकाक्षर ब्रह्म (ह्रीं) का ध्यान करते हैं।
Thus do ascetics of purified mind, oceans of knowledge filled with supreme bliss, meditate on this one-syllabled Brahman.
वाङ्माया ब्रह्मसूस्तस्मात् षष्ठं वक्त्रसमन्वितम् । सूर्योऽवामश्रोत्रबिन्दुसंयुक्तष्टात्तृतीयकः । नारायणेन सम्मिश्रो वायुश्चाधरयुक् ततः । विच्चे नवार्णकोऽर्णः स्यान्महदानन्ददायकः ॥ २०॥
vāṅ-māyā brahma-sūs-tasmāt ṣaṣṭhaṃ vaktra-samanvitam | sūryo'vāma-śrotra-bindu-saṃyuktaṣ-ṭāt tṛtīyakaḥ | nārāyaṇena sammiśro vāyuś-cādhara-yuk tataḥ | vicce navārṇako'rṇaḥ syān-mahad-ānanda-dāyakaḥ ||20||
Vaang-maayaa brahma-soos-tasmaat shashtham vaktra-samanvitam, sooryo-vaama-shrotra-bindu-samyuktash-taat triteeyakah, naaraayanena sammishro vaayush-chaadhara-yuk tatah, vichche navaarnako-rnah syaan-mahad-aananda-daayakah.
वाक् (ऐं), माया (ह्रीं), ब्रह्मसू अर्थात् काम (क्लीं); फिर छठे स्वर से युक्त "च" (चा), वाम-श्रोत्र (ऊ) और बिन्दु से युक्त सूर्य (मुं), ट से तीसरा (ड), नारायण (आ) से मिश्रित (डा), अधर (ऐ) से युक्त वायु (यै); फिर "विच्चे" — यह नौ अक्षरोंवाला नवार्ण मन्त्र महान् आनन्द देनेवाला है।
Speech (aiṁ), māyā (hrīṁ), the begetter Kāma (klīṁ); then ca with the sixth vowel, the sun (ma) joined with the left-ear vowel and the dot, the third letter from ṭa, mingled with Nārāyaṇa (ā), vāyu (ya) joined with the lip-vowel; then "vicce" — this nine-syllabled (navārṇa) mantra is the giver of great bliss.
हृत्पुण्डरीकमध्यस्थां प्रातःसूर्यसमप्रभाम् । पाशाङ्कुशधरां सौम्यां वरदाभयहस्तकाम् । त्रिनेत्रां रक्तवसनां भक्तकामदुघां भजे ॥ २१॥
hṛt-puṇḍarīka-madhyasthāṃ prātaḥ-sūrya-sama-prabhām | pāśāṅkuśa-dharāṃ saumyāṃ varadābhaya-hastakām | tri-netrāṃ rakta-vasanāṃ bhakta-kāma-dughāṃ bhaje ||21||
Hrit-pundareeka-madhyasthaam praatah-soorya-sama-prabhaam, paashaankusha-dharaam saumyaam varadaabhaya-hastakaam, tri-netraam rakta-vasanaam bhakta-kaama-dughaam bhaje.
हृदय-कमल के मध्य विराजमान, प्रातःकालीन सूर्य के समान प्रभावाली, पाश और अंकुश धारण करनेवाली, सौम्या, वर और अभय मुद्रावाले हाथोंवाली, त्रिनेत्रा, रक्तवस्त्रा, भक्तों की कामनाएँ पूर्ण करनेवाली देवी को मैं भजता हूँ।
I worship her who dwells in the heart-lotus, bright as the morning sun, bearing noose and goad, gentle, her hands granting boons and fearlessness, three-eyed, red-robed, the wish-yielding cow of her devotees.
नमामि त्वां महादेवीं महाभयविनाशिनीम् । महादुर्गप्रशमनीं महाकारुण्यरूपिणीम् ॥ २२॥
namāmi tvāṃ mahā-devīṃ mahā-bhaya-vināśinīm | mahā-durga-praśamanīṃ mahā-kāruṇya-rūpiṇīm ||22||
Namaami tvaam mahaa-deveem mahaa-bhaya-vinaashineem, mahaa-durga-prashamaneem mahaa-kaarunya-roopineem.
महाभय का विनाश करनेवाली, महान संकटों को शान्त करनेवाली, महाकरुणामयी — हे महादेवी! मैं आपको नमस्कार करता हूँ।
I bow to you, great Goddess — destroyer of great fear, queller of great straits, the very form of great compassion.
यस्याः स्वरूपं ब्रह्मादयो न जानन्ति तस्मादुच्यते अज्ञेया । यस्या अन्तो न लभ्यते तस्मादुच्यते अनन्ता । यस्या लक्ष्यं नोपलक्ष्यते तस्मादुच्यते अलक्ष्या । यस्या जननं नोपलभ्यते तस्मादुच्यते अजा । एकैव सर्वत्र वर्तते तस्मादुच्यते एका । एकैव विश्वरूपिणी तस्मादुच्यते नैका । अत एवोच्यते अज्ञेयानन्तालक्ष्याजैका नैकेति ॥ २३॥
yasyāḥ svarūpaṃ brahmādayo na jānanti tasmād-ucyate ajñeyā | yasyā anto na labhyate tasmād-ucyate anantā | yasyā lakṣyaṃ nopalakṣyate tasmād-ucyate alakṣyā | yasyā jananaṃ nopalabhyate tasmād-ucyate ajā | ekaiva sarvatra vartate tasmād-ucyate ekā | ekaiva viśva-rūpiṇī tasmād-ucyate naikā | ata evocyate ajñeyānantālakṣyājaikā naiketi ||23||
Yasyaah svaroopam brahmaadayo na jaananti tasmaad-uchyate ajneyaa; yasyaa anto na labhyate tasmaad-uchyate anantaa; yasyaa lakshyam nopalakshyate tasmaad-uchyate alakshyaa; yasyaa jananam nopalabhyate tasmaad-uchyate ajaa; ekaiva sarvatra vartate tasmaad-uchyate ekaa; ekaiva vishva-roopinee tasmaad-uchyate naikaa; ata evochyate ajneyaanantaalakshyaajaikaa naiketi.
ब्रह्मा आदि भी जिनका स्वरूप नहीं जानते, इसलिए वे "अज्ञेया" कहलाती हैं; जिनका अन्त नहीं मिलता, इसलिए "अनन्ता"; जिनका लक्ष्य दिखाई नहीं देता, इसलिए "अलक्ष्या"; जिनका जन्म ज्ञात नहीं, इसलिए "अजा"; जो एक ही सर्वत्र विद्यमान हैं, इसलिए "एका"; जो एक होकर भी विश्वरूपिणी हैं, इसलिए "नैका" — अतएव वे अज्ञेया, अनन्ता, अलक्ष्या, अजा, एका और नैका कही जाती हैं।
Because Brahmā and the rest know not her nature, she is called the Unknowable; because no end of her is found, the Endless; because no mark of her is perceived, the Markless; because her birth is not known, the Unborn; because she alone is everywhere, the One; because, being one, she wears the form of all, the Many — therefore is she called Unknowable, Endless, Markless, Unborn, One and Many.
मन्त्राणां मातृका देवी शब्दानां ज्ञानरूपिणी । ज्ञानानां चिन्मयातीता शून्यानां शून्यसाक्षिणी । यस्याः परतरं नास्ति सैषा दुर्गा प्रकीर्तिता ॥ २४॥
mantrāṇāṃ mātṛkā devī śabdānāṃ jñāna-rūpiṇī | jñānānāṃ cinmayātītā śūnyānāṃ śūnya-sākṣiṇī | yasyāḥ parataraṃ nāsti saiṣā durgā prakīrtitā ||24||
Mantraanaam maatrikaa devee shabdaanaam jnaana-roopinee, jnaanaanaam chinmayaateetaa shoonyaanaam shoonya-saakshinee, yasyaah parataram naasti saishaa durgaa prakeertitaa.
मन्त्रों में वे मातृका (मूल वर्णमाला) देवी हैं, शब्दों में ज्ञानरूपिणी, ज्ञानों में चिन्मय से भी अतीता, शून्यों में शून्य की साक्षिणी; जिनसे परे कुछ भी नहीं — वही दुर्गा कही गई हैं।
Among mantras she is the mother-syllabary; among words, the form of knowledge; among knowings, beyond even pure consciousness; among voids, the witness of the void; she beyond whom there is nothing — she is proclaimed as Durgā.
तां दुर्गां दुर्गमां देवीं दुराचारविघातिनीम् । नमामि भवभीतोऽहं संसारार्णवतारिणीम् ॥ २५॥
tāṃ durgāṃ durgamāṃ devīṃ durācāra-vighātinīm | namāmi bhava-bhīto'haṃ saṃsārārṇava-tāriṇīm ||25||
Taam durgaam durgamaam deveem duraachaara-vighaatineem, namaami bhava-bheeto-ham samsaaraarnava-taarineem.
उस दुर्गम दुर्गा देवी को, दुराचार का नाश करनेवाली और संसार-सागर से पार उतारनेवाली को, संसार से भयभीत मैं नमस्कार करता हूँ।
To that Durgā, the goddess hard to reach, destroyer of evil ways, who ferries one across the ocean of saṃsāra — frightened of worldly existence, I bow.
इदमथर्वशीर्षं योऽधीते स पञ्चाथर्वशीर्षजपफलमाप्नोति । इदमथर्वशीर्षमज्ञात्वा योऽर्चां स्थापयति — शतलक्षं प्रजप्त्वापि सोऽर्चासिद्धिं न विन्दति । शतमष्टोत्तरं चास्य पुरश्चर्याविधिः स्मृतः । दशवारं पठेद्यस्तु सद्यः पापैः प्रमुच्यते । महादुर्गाणि तरति महादेव्याः प्रसादतः ॥ २६॥
idam-atharva-śīrṣaṃ yo'dhīte sa pañcātharva-śīrṣa-japa-phalam-āpnoti | idam-atharva-śīrṣam-ajñātvā yo'rcāṃ sthāpayati — śata-lakṣaṃ prajaptvāpi so'rcā-siddhiṃ na vindati | śatam-aṣṭottaraṃ cāsya puraścaryā-vidhiḥ smṛtaḥ | daśa-vāraṃ paṭhed yas-tu sadyaḥ pāpaiḥ pramucyate | mahā-durgāṇi tarati mahā-devyāḥ prasādataḥ ||26||
Idam-atharva-sheersham yo-dheete sa panchaatharva-sheersha-japa-phalam-aapnoti. Idam-atharva-sheersham-ajnaatvaa yo-rchaam sthaapayati — shata-laksham prajaptvaapi so-rchaa-siddhim na vindati. Shatam-ashtottaram chaasya purashcharyaa-vidhih smritah. Dasha-vaaram pathed yas-tu sadyah paapaih pramuchyate. Mahaa-durgaani tarati mahaa-devyaah prasaadatah.
जो इस अथर्वशीर्ष का अध्ययन करता है, वह पाँचों अथर्वशीर्षों के जप का फल पाता है। जो इसे जाने बिना देव-प्रतिमा की स्थापना करता है, वह सौ लाख जप करके भी अर्चा की सिद्धि नहीं पाता। एक सौ आठ पाठ इसकी पुरश्चर्या-विधि कही गई है। जो दस बार पाठ करता है, वह तुरन्त पापों से छूट जाता है और महादेवी के प्रसाद से बड़े-बड़े संकटों से पार हो जाता है।
He who studies this Atharvaśīrṣa gains the fruit of reciting all five Atharvaśīrṣas. He who installs an image without knowing it finds no fruition of worship though he repeat a hundred lakh of japa. One hundred and eight recitations are prescribed as its puraścaraṇa. He who reads it ten times is freed at once from sins, and by the great Goddess’s grace crosses the great difficulties.
Phala-śruti सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति । प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति । सायं प्रातः प्रयुञ्जानो अपापो भवति । निशीथे तुरीयसन्ध्यायां जप्त्वा वाक्सिद्धिर्भवति । नूतनायां प्रतिमायां जप्त्वा देवतासांनिध्यं भवति । प्राणप्रतिष्ठायां जप्त्वा प्राणानां प्रतिष्ठा भवति । भौमाश्विन्यां महादेवीसंनिधौ जप्त्वा महामृत्युं तरति । स महामृत्युं तरति य एवं वेद । इत्युपनिषत् ॥
sāyam-adhīyāno divasa-kṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | prātar-adhīyāno rātri-kṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | sāyaṃ prātaḥ prayuñjāno apāpo bhavati | niśīthe turīya-sandhyāyāṃ japtvā vāk-siddhir-bhavati | nūtanāyāṃ pratimāyāṃ japtvā devatā-sāṃnidhyaṃ bhavati | prāṇa-pratiṣṭhāyāṃ japtvā prāṇānāṃ pratiṣṭhā bhavati | bhaumāśvinyāṃ mahā-devī-saṃnidhau japtvā mahā-mṛtyuṃ tarati | sa mahā-mṛtyuṃ tarati ya evaṃ veda | ity-upaniṣat ||
Saayam-adheeyaano divasa-kritam paapam naashayati; praatar-adheeyaano raatri-kritam paapam naashayati; saayam praatah prayunjaano apaapo bhavati; nisheethe tureeya-sandhyaayaam japtvaa vaak-siddhir-bhavati; nootanaayaam pratimaayaam japtvaa devataa-saamnidhyam bhavati; praana-pratishthaayaam japtvaa praanaanaam pratishthaa bhavati; bhaumaashvinyaam mahaa-devee-samnidhau japtvaa mahaa-mrityum tarati. Sa mahaa-mrityum tarati ya evam veda. Ity-upanishat.
सायंकाल पाठ करनेवाला दिन का पाप नष्ट करता है; प्रातः पाठ करनेवाला रात का पाप; दोनों समय पाठ करनेवाला निष्पाप हो जाता है। मध्यरात्रि की तुरीय सन्ध्या में जप करने से वाक्-सिद्धि होती है; नई प्रतिमा में जप से देवता का सान्निध्य; प्राणप्रतिष्ठा में जप से प्राणों की प्रतिष्ठा; मंगलवार-युक्त अश्विनी नक्षत्र में महादेवी के सान्निध्य में जप करके साधक महामृत्यु से पार हो जाता है। जो ऐसा जानता है, वह महामृत्यु को पार कर जाता है। यही उपनिषद् है।
Reciting at evening one destroys the day’s sin; at dawn, the night’s sin; employing it at both, one becomes sinless. Repeated at midnight, the fourth sandhyā, it gives perfection of speech; before a new image, the deity’s presence; at the rite of establishing the life-breath, the breaths are established; repeated near the great Goddess when Tuesday joins Aśvinī, one crosses the great death. He who knows this crosses the great death. Such is the Upaniṣad.
Colophon ॥ इति श्रीदेव्यथर्वशीर्षं सम्पूर्णम् ॥
|| iti śrī-devy-atharva-śīrṣaṃ sampūrṇam ||
Iti shree-devy-atharva-sheersham sampoornam.
इस प्रकार श्रीदेव्यथर्वशीर्ष सम्पूर्ण हुआ।
Thus ends the Śrī Devī Atharvaśīrṣa.